Ve Studeném
From Wikipedia, the free encyclopedia
Ve Studeném je česká národná prírodná rezervácia, ktorá bola vyhlásená v roku 1935 ako prvé chránené územie v okrese Benešov. Nachádza sa v katastrálnom území Samechov obce Chocerady pozdĺž ľavého brehu Sázavského meandra, na úbočí hrebeňa Spáleného vrchu (459 m n. m.). Predmetom ochrany sú prirodzené lesné porasty s pralesovitou štruktúrou, tvorené prírodnými spoločenstvami bučín a suťových lesov.[3] Ide o posledný rozsiahlejší komplex lesa so zachovanou prirodzenou druhovou skladbou v údolí Sázavy.
| Ve Studeném | |
| Národná prírodná rezervácia | |
 NPR Ve Studeném | |
| Štát |  Česko |
|---|---|
| Región | Stredočeský kraj |
| Okres | Okres Benešov |
| Lokalita | Chocerady, Samechov |
| Nadmorská výška | 285 - 459[1] m n. m. |
| Súradnice | 49°52′25.15″S 14°51′42.6″V |
| Rozloha | 0,4227 km² (42 ha) |
| Vznik | 19. marec 1935[2] |
| - Vyhlásilo | Ministerstvo školstva a národnej osvety |
| Správa | AOPK ČR - CHKO Blaník |
| Kód AOPK ČR | 491 |
  Ve Studeném Poloha na mape Česka | |
| Wikimedia Commons: Ve Studeném | |
| Webová stránka: Biolib.cz | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Na území bolo zaznamenaných 35 druhov drevín[1] a 190 druhov húb.[4] Pralesný charakter územia dokladá veľké množstvo vzácnych a významných druhov húb a bohatá fauna mäkkýšov[5]. Hniezdia tu aj niektoré druhy vážne ohrozených vtákov.
Predovšetkým vďaka svojej polohe a veľkej členitosti terénu je rezervácia hospodársky i turisticky takmer nedotknutá. Dynamika prirodzenej obnovy je dostatočná, a preto je hlavným cieľom ochrany bezzásahovosť.
Spadá pod správu CHKO Blaník a je jednou zo štyroch častí Európsky významnej lokality Posázavské bučiny[4] v rámci sústavy NATURA 2000.
Rezervácia bola vyhlásená v roku 1935 a potom znovu v roku 2010.[6] V roku 1962 bol dokonca podaný návrh na rozšírenie rezervácie, ale k jeho uskutočneniu nikdy nedošlo.[7] Vytýčenie územia a ohraničenie plastovými medzníkmi bolo vykonané v roku 2007[7]
V minulosti bolo územie často využívané k rôznym výskumom fauny, flóry, geológie i morfológie. Najstaršie stromy tu rastú už 200 rokov.[4] Hoci tu bol pôvodne vysadený les na hospodárske účely, vďaka veľkej členitosti terénu nebolo územie nikdy intenzívne využívané ekonomicky ani poľovne.[7] Iba pri západnom okraji terénne prístupnejšia časť územia bola ekonomicky využívaná, porasty na neprístupných miestach boli ponechané samovoľnému vývoju.
Rezervácia sa nachádza v Stredočeskom kraji v okrese Benešov v katastrálnom území obce Samechov.[6] Leží na ľavom brehu Sázavského meandra pri východnom okraji Benešovskej pahorkatiny. Rozkladá sa na severnom úbočí Spáleného vrchu medzi Samechovom a Dojetřicami, približne 2 km západne od mesta Sázava.[1]
Výmera samotného územia je 41,67 ha a ochranné pásmo zaberá ďalších 18,25 ha.[1] Južnú hranicu tvoria poľnohospodárske pozemky využívané ako pasienky. Východná hranica prechádza lesom a hlboká roklina s potokom nahrádza hranicu západnú. Železničná trať severne od územia vedie po úpätí zo Sázavy do Stříbrné Skalice. Sklon svahov je okolo 50-60 %, ale na vystupujúcich skalkách môže dosahovať 100 %.[1] Relatívne prevýšenie je približne 170 m.[1]
Územie má svoju mezoklímu, kde prevažuje severná expozícia od vlhkého riečneho údolia a spôsobuje rast prevažne podhorských a horských druhov.[4]
Geológia
Strmé svahy suťových lesov sú členené chrbátmi s ryhami spôsobenými eróznou činnosťou vody.[4] Plocha lesov je čiastočne hlinitá a čiastočne tvorená ako pohyblivými tak i zazemnenými suťami.[8] Skalné odkryvy, typické pre suťové lesy sa tu nachádzajú ojedinele v najprudších úsekoch svahov.
Podložie je z prevažnej časti tvorené paleovulkanitmi[2], a to hlavne benešovským granodioritom, len vo východnej časti biotitickými rulami a v západnej metabazitmi.[4]
Vodstvo
Západným okrajom rezervácie, súbežne s cestou, ktorá vedie od Stříbrnej Skalice k samote Vestec, tečie potôčik, ktorý obteká Spálený vrch z južného úpätia západnou stranou až k ústiu do Sázavy pri severnom okraji rezervácie. Pred ústím sa na ňom nachádza Samechovský vodopád.
Flóra
Prevažná časť lesov je tvorená bučinami, teda zmiešaným lesom s dominujúcim bukom lesným (Fagus sylvatica) a vtrúsenou jedľou, ktorá sa miestami omladzuje. V bylinnom poschodí môžeme nájsť zubačku cibuľkonosnú (Dentaria bulbifera)[1], samorastlík klasnatý (Actaea spicata)[4], bažanku trvácu (Mercurialis perennis)[4], srnovník purpurový (Prenanthes purpurea)[4] alebo lipkavec marinkový (Gálium odoratum)[1]. Iba na chrbte východnej časti je bylinné poschodie chudobné kvôli kyslým bikovým bučinám[4]. So stúpajúcou nadmorskou výškou kvetnatá bučina postupne prechádza do hrabovej dúbravy. Bylinné poschodie je obohatené napr. pečeňovníkom trojlaločným (Hepatica nobilis), pľúcnikom tmavým (Pulmonaria obscura) a hrachorom jarným (Lathyrus vernus).[2] Miestami môžeme v rezervácii nájsť i acidofilné dúbravy[8]. Strmé časti rezervácie a hlboko zarezané údolia pokrývajú suťové lesy. Na sutiach sa vyskytujú javor horský (Acer pseudoplatanus)[4], buk lesný (Fagus sylvatica)[4], hrab obyčajný (Carpinus betulus)[4], lipa malolistá (Tilia cordata) , lipa veľkolistá (Tilia platyphyllos)[4] a brest horský (Ulmus glabra). Z kríkov sa tu najčastejšie nachádza baza čierna (Sambucus nigra)[2] a najnápadnejšou bylinou na úpätiach je udatník lesný (Aruncus vulgaris).[4]
Vďaka zachovanej pralesovej štruktúre, v ktorej sú rozptýlené odumreté rozkladajúce sa kmene, je rezervácia veľmi bohatá z mykologického hľadiska.[9] Nad druhmi mykoríznymi prevládajú lignikolné (drevokazné) a saprotrofné druhy. Najvzácnejšia je drevná tvrdohuba bolínka ihličnanová (Camarops tubulina), kriticky ohrozená.[7] Ďalej sa tu vyskytuje drevomor Chestersov (Nemania chestersii) z tvrdohubých a kriticky ohrozená rôsolovka mozgovitá (Ascotremella faginella) z vreckatých.[2] Tiež sa tu nachádza množstvo zástupcov bazídiových húb. Z nelupenatých je to napríklad koralovec bukový (Hericium clathroides), z lupenatých šupinovka bledookrajová (Pholiota squarosoides), húževnatček medvedí (Lentinellus ursinus), prilbička šafránová (Mycena crocata) a holohlavec český (Psilocybe bohemica).[8]
Lokalita je rajom mykológov
Golierovka
Trúdnik na spadnutom kmeni stromu
Fauna
Z bezstavovcov sa tu vyskytuje prevažne hmyz viazaný na listnaté stromy ako je roháčik bukový (Sinodendron cylindricum) a roháčik kovový (Platycerus caraboides). Z motýľov potom okáň bukový (Aglia tau) a chochlatka buková (Drymonia obliterata).[8]
Pôvodnosť tunajších porastov dokladá významné spoločenstvo mäkkýšov[5]. Z lesných druhov tu nájdeme vrásenku orlojovitú (Discus perspectivus), sklovatku krátkonohú (Daudebardia brevipes), Ruthenica filograna, vrkoč horský (Vertigo alpestris) a Eucobresia Diaphane.[2] Pri severnej hranici areálu sa vyskytuje egopis skalný (Aegopis verticillus).[8]
Zo stavovcov sa tu nachádza množstvo významne chránených druhov, z ktorých najvýznamnejší je výskyt mloka škvrnitého (Salamandra salamandra)[4] žijúceho v potoku západnej časti územia.[7] Z cicavcov je to napríklad hraboš podzemný (Microtus subterraneus).[4] Hniezdiacimi vtákmi sú muchárik bielokrký (Ficedula albicollis) a nepravidelne modráň malý (Ficedula parva), ktorý je dnes považovaný za veľmi ohrozený druh. Bolo tu dokázané aj hniezdenie vážne ohrozeného bociana čierneho (Ciconia nigra).[4]
Hlavným princípom ochrany je bezzásahovosť.[7] Väčšina územia rezervácie je ponechaná samovoľnému prirodzenému vývoju vďaka dostatočnej dynamickej prirodzenej obnove. Iba niektoré okrajové časti sú ovplyvnené hospodárstvom. V nich sa plánuje postupne ich premeniť s využitím prirodzenej obnovy na stav zodpovedajúci pôvodnej druhovej skladbe a štruktúre. Pri obnove je potrebné podporiť najmä jedľu vtrúsenú v bučinách a zachovať vhodný biotop egopisa skalného.[7]
Ohrozenie a problémy
Opäť vďaka morfológii terénu sú problémy spájané najmä s okrajmi rezervácie. Snáď okrem poškodzovania semenáčikov zverou, ktoré je viditeľné hlavne pri jedli. Obidva najvýznamnejšie problémy súvisia s človekom. Prvým je hrozba nelegálnej ťažby pri západnom okraji rezervácie. Druhým narušovanie územia v dôsledku blízkosti chatovej oblasti v severovýchodnej časti, a to hlavne zošľapom, ukladaním kompostu a odhadzovaním odpadkov.[7]
Rezerváciou nevedie žiadny náučný chodník ani sa tu nenachádza turistické značenie. Spolu s ťažkou dostupnosťou je to dôvodom malej návštevnosti rezervácie. V budúcnosti je však v pláne umiestniť sem niekoľko informačných tabúľ.[7]
Prístupové cesty
K územiu vedú dve cesty po okraji rezervácie. Prvá od Samechova je fyzicky náročná. Vedie zo severozápadu od údolia Sázavy a pokračuje strmým výstupom na Spálený vrch. Druhá miernejšia, tiahnuca sa po hrebeni z juhu, odbočuje zo žltej turistickej trasy medzi Vlkovcom a Dojetřickou hájovňou.[10]
Do Samechova sa dostaneme zo zastávky Stříbrná Skalice, kam vedie lokálka Posázavský Pacifik z Čerčian. Do Dojetříc idú autobusy z Benešova i Sázavy.
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
