Veľké Slemence
obec na Slovensku v okrese Michalovce From Wikipedia, the free encyclopedia
Veľké Slemence sú obec na Slovensku v okrese Michalovce.
| Veľké Slemence | |
| obec | |
 Kostol Zoslania Ducha svätého | |
| Štát | Slovensko |
|---|---|
| Kraj | Košický kraj |
| Okres | Michalovce |
| Región | Zemplín |
| Nadmorská výška | 103 m n. m. |
| Súradnice | 48°30′35″S 22°08′49″V |
| Rozloha | 9,97 km² (997 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 595 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 59,68 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1332 |
| Starosta | Ľudovít Tóth[3] (SZÖVETSÉG – ALIANCIA) |
| PSČ | 076 77 (pošta Ruská) |
| ŠÚJ | 543888 |
| EČV (do r. 2022) | MI |
| Tel. predvoľba | +421-56 |
|
Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce | |
| Wikimedia Commons: Veľké Slemence | |
| Webová stránka: velkeslemence.eu.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Polohopis
Obec Veľké Slemence leží vo východnej časti Východoslovenskej nížiny v nadmorskej výške okolo 102 metrov, súčasná rozloha: cca 1 100 ha, obyvateľov: 616, väčšinou maďarskej národnosti.
Dejiny
V druhej polovici 13. storočia časť tamojšieho majetku patrila zemanovi Marcelovi, ktorý mal v dedine kúriu a názov Slemeniec používal v prídomku. V písomnostiach z 13. až 15. storočia sa dedina pravidelne vyskytuje pod názvom Zelemench. Od 16. storočia sa názov rozšíril o maďarské Nagy (Veľké), čím sa obec názvom odlíšila od blízkych a menších Malých Slemeniec (Solonci). Pôvodný slovenský názov Slemence korení v starobylom slemen, ktoré prevzali Maďari a v podobe szelemen označuje časť domu. Je zrejmé, že Slemence boli starobylým slovansko-slovenským sídliskom, nepochybne jestvovali pred 11. storočím. Patrili k najstarším v okolí.
Väčšia časť tamojších majetkov patrila v 14. – 15. storočí šľachticom zo Sečoviec. Na blízkom mieste bola pravdepodobne v 11. – 12. storočí pustovňa, zaiste benediktínska. Zostal po nej názov miesta a blízkeho mosta ešte v 14. storočí. V dedine bol katolícky kostol, v ktorom v 30. rokoch 14. storočia pôsobil farár Mikuláš. Kostol predpokladáme už v 13. storočí. Časť dediny pri kostole mala v 15. storočí názov v zmysle Kostolné Slemence. Okolo roku 1586 a neskôr v kostole účinkovali protestantskí kazatelia.
Tamojšie sedliacke domácnosti okrem richtárovej v roku 1427 zdanili okolo 18 port. S domom richtára tam stálo najmenej 19 obývaných sedliackych domov. V roku 1567 zdanili 6 sedliackych domácnosti: dve hospodárili na celých, 4 na polovičných usadlostiach, spolu od 4 port. Želiarskych domácnosti bolo 6. V roku 1588 zdanili 10 sedliackych domácností, z ktorých 3 hospodárili na celých, 5 na polovičných a dve na štvrtinových usadlostiach, spolu od 4,5 porty. Richtár hospodáril na celej usadlosti. Želiarskych domácností bolo 13. V poslednej tretine 16. storočia sa tam usadili prisťahované rodiny, v dôsledku čoho pribudlo obyvateľstva aj domov. V roku 1599 stálo v sídlisku 35 obývaných poddanských domov.
Na prelome 16. a 17. storočia boli Veľké Slemence veľkou dedinou, najväčšou v okolí. Mali poddanské obyvateľstvo a osadenstvo kalvínskej fary. Poddaných v 17. storočí a začiatkom 18. storočia ubúdalo. Roku 1715 hospodárilo 8 sedliackych a 5 želiarskych domácností, roku 1720 už 11 sedliackych, dve želiarske a jedna slobodnícka domácnosť.
V súčasnosti majú Veľké Slemence v prevažnej miere maďarské a kalvínske obyvateľstvo. Obec bola v roku 1946 rozdelená medzi Slovensko a Ukrajinu, keď časť obce Malé Slemence alebo ukr. Mali Selmenci (Малі Селменці) ostala na ukrajinskej strane. V obci je postavený hraničný priechod Veľké Slemence – Mali Selmenci pre peších a cyklistov, ktorý bol otvorený 23. decembra 2005.[nefunkčný odkaz]
Hraničný priechod odbavuje celoročne v časovo obmedzenej prevádzke od 8. do 20. hodiny iba peších a cyklistov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi Ukrajiny a všetkých členských krajín Európskej únie (od 1. 1. 2010 vrátane Rumunska a Bulharska). V posledných rokoch vyvíja vedenie obce i samotní obyvatelia nemalú aktivitu na znovuzjednotenie obce. Na zviditeľnenie tejto snahy, ako aj na symbolizovanie spolupatričnosti boli na jeseň roku 2003 na oboch stranách hraníc postavené sikulské brány.
Kultúra a zaujímavosti
Pamiatky
- Gréckokatolícky kostol Zoslania Ducha svätého, jednoloďová barokovo-klasicistická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku 1822. Obnovou prešiel v roku 1922. Z tohto obdobia pochádza zariadenie kostola, ako hlavný neoklasicistický oltár s obrazom Zoslania Ducha svätého od J. Bokšaya z roku 1936. Súčasťou jeho zariadenia je aj starší obraz Snímanie z Kríža z polovice 19. storočia. Fasády kostola sú hladké, členené polkruhovo ukončenými oknami.[4] Veža vyrastá z priečelia vo forme rizalitu, v spodnej časti má nárožné skosenia, v hornej je osemuholníková, ukončená zvonovitou helmicou s laternou.
- Reformovaný kostol, jednoloďová neoklasicistická stavba s polkruhovým záverom a predstavanou vežou, z roku 1868.[5] Prvá zmienka o reformovanom zbore v obci je už z roku 1619.[6] Fasády kostola sú členené lizénami a polkruhovo ukončenými oknami. Nárožia sú dekorované zaoblením. Veža je členená lizénovými rámami, ukončená korunnou rímsou s terčíkom a ihlancovou helmicou.
Kostol Zoslania Ducha svätého
Referencie
Externé odkazy
Wikiwand - on
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.