Východný Timor

Východný Timor, dlhý tvar Východotimorská demokratická republika, je ostrovný štát v juhovýchodnej Ázii. Je súčasťou Veľkých Sund.

Východotimorská demokratická republika
Vlajka Znak
Národné motto: Honra, Pátria e Povo (Česť, vlasť a ľudia)
Štátna hymna: Pátria (Vlasť)
Miestny názov
• dlhý	Repúblika Demokrátika Timor Lorosa'e (tetum.) República Democrática de Timor-Leste (port.)
• krátky	Timor Lorosa'e (tetum.) Timor-Leste (port.)
Hlavné mesto	Dili 8°34′ j.š. 125°34′ v.d.
Najväčšie mesto	Dili
Úradné jazyky	tetumčina a portugalčina
Štátne zriadenie Prezident Predseda vlády	republika José Ramos-Horta Taur Matan Ruak
Vznik	20. máj 2002
Susedia	Indonézia
Rozloha  • celková  • voda (%)	15 410 km² (154.)    km² (zanedbateľné %)
Počet obyvateľov  • sčítanie (2015)  • hustota (2015)	1 167 242 78,1/km² (?.)
HDP  • celkový  • na hlavu (PKS)	2014 2,498 mld. $ (?.) 5 479 $ (148.)
Index ľudského rozvoja (2015)	0,605 (133.) – stredný
Mena	americký dolár (USD)
Časové pásmo  • Letný čas	(UTC+9) (UTC+10)
Medzinárodný kód	TLS / TL
Medzinárodná poznávacia značka	TL
Internetová doména	.tl
Smerové telefónne číslo	+670

Mapa Východného Timoru

Dejiny

História Timoru spred 16. storočia je málo známa. Timor obsadili Holanďania a Portugalci, ktorí si ostrov rozdelili na dve časti. Portugalsku pripadla východná časť, čo bolo ratifikované v roku 1904 vzájomnou dohodou. V 60. rokoch 20. storočia začali na Timor prenikať prvé správy o oslobodeneckom hnutí portugalských kolónií. Keď sa 25. apríla 1974 v Portugalsku začala revolúcia, Timorčania založili niekoľko strán, ktoré intenzívnejšie bojovali za nezávislosť Timoru. Hnutie za nezávislosť Timoru FRETILIN vyhlásilo 28. novembra 1975 Timor za nezávislý štát, čo akceptovali len niektoré z bývalých kolónií Portugalska.

Krátko nato bol Timor (7. 12. 1975) násilne obsadený indonézskou armádou a 15. 7. 1976 pripojený k Indonézii.

Udelenie Nobelovej ceny za mier opozičnému vodcovi José Ramosovi Hortovi a katolíckemu biskupovi Carlosovi Belovi obrátilo pozornosť svetovej verejnosti na ostrov, ktorý bol anektovaný Indonéziou. Januárové rozhovory v roku 1995 medzi Indonéziou a Portugalskom o štatúte Východného Timoru sa skončili bezvýsledne.

Oslobodenecký boj proti anexii vtedajšej portugalskej kolónie, ktorú neuznala ani OSN, si vyžiadal do roku 1997 asi 250 000 obetí z radov obyvateľstva Východného Timoru. Krajina bola 23 rokov vo vojnovom stave a sužovaná brutálnym útlakom. Na Timore má silnú pozíciu katolícka cirkev na čele s biskupom Carlosom Belom, vodcom národného oslobodeneckého hnutia Timor Leste Independente (FRETELIN) José A. X. Gusmaom a Jose Ramosom Hortom. V roku 1999 Indonézia konečne vyhlásila referendum, v ktorom sa väčšina obyvateľov vyslovila za nezávislosť.

Dňa 25. decembra OSN vytvorila štáb UNTAET, aby pomohla premene krajiny na demokratický režim. V auguste 2001 sa uskutočnili prvé slobodné voľby, ktoré boli významným krokom k nastoleniu demokratického režimu v krajine. 20. mája 2002 bol Východný Timor vyhlásený za demokratický štát.

Ekonomika

Hlavnými ekonomickými produktmi Východného Timoru sú kukurica, guma, káva, santalové drevo, ošípané, a iné. V mori sa nachádza ropa, ktorej ťažba sa z roka na rok zvyšuje. Pôda je vhodná na pestovanie kávy, kokosov, kukurice, tabaku, ryže, avokáda, bavlny, manioku, sladkých zemiakov, cukrovej trstiny, marakuje, manga, ananásov, papáje, banánov, zemiakov, pomarančov, grepov a iných citrusov, fíg, melónov, tekvice a pod. Lesy oplývajú výskytom santalového a ebenového dreva, chlebovníkových stromov, bambusov a eukalyptov, ako aj mnohých iných drevín, ktorých pestrosť je skutočne obdivuhodná. Napriek tomu, že krajina je malá, má veľmi bohaté prírodné zdroje. Celková ťažba ropy predstavuje zhruba 20. miesto na svete. Krajina vlastní veľké zásoby zemného plynu. Priemysel sa orientuje na spracovanie bavlny, cukru, a soli, a tiež hutníctvo. Hlavnými vývoznými produktmi sú alkohol, ryža, portugalské vína, výrobky z kovov, santalové a iné drevo, kakao a tabak. Slabá je dopravná infraštruktúra, neexistuje železnica, ani diaľnice, nedostatočne udržiavané sú cesty, na ktorých hlavným dopravným prostriedkom sú vozy a bričky ťahané zvieratami. Nedávno bola v hlavnom meste Dili vybudovaná prvá asfaltová komunikácia pre automobily. Z komunikačných technológií funguje telegraf a rádiotelegrafické zariadenie v Dili a Baucau.

Tajná zbraň Timorčanov

Z histórie vyplýva, že portugalský jazyk bol používaný častejšie ako iné domorodé jazyky. Keď sa Indonézia zmocnila tejto krajiny, ľudia v ťažkých časoch prišli na to, že práve jazyk je silnou zbraňou, ktorá im slúžila ako tajný dorozumievací prostriedok. Zo strategických dôvodov ho teda používali v maximálnej miere, pričom sa aj takto snažili upozorniť svet na politické dianie v krajine. Ľud Timoru sa preto aj v období po vyhlásení nezávislosti opätovne rozhodol pre portugalčinu ako úradný jazyk, nakoľko je tradične hlboko zaužívaným a patrí tiež k hlavným kultúrnym znakom krajiny. Takto sa Východný Timor prihlásil ako ôsma krajina do rodiny oficiálne portugalsky hovoriacich krajín.

Náboženstvo

• rímskokatolíci - 86,5 %
• protestanti - 2,2 %
• animisti - 0,8 %
• moslimovia - 0,3 %
• budhisti - 0,06 %
• hinduisti - 0,02 %

a iní

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Východný Timor