Uhorská severná železnica

Uhorská severná železnica bola železničná trať, vedúca z Budapešti cez Salgótarján, Lučenec a Zvolen do Vrútok, kde bola prepojená s Košicko-bohumínskou železnicou.^[1] Vznikla v 60. a 70. rokoch 19. storočia pre potrebu spojenia Budapešti so Sliezskom a otvorená bola 12. augusta 1872.^[2]

Uhorská severná železnica
Základné informácie
Prevádzkovateľ	MÁV
Parametre trate
Rozchod	1435 mm
Počet koľají	1
Napájacia sústava	neelektrifikovaná
Max. sklon	16‰

Vznik

V roku 1867 bola dokončená železnica z Pešti do Salgótarjánu, preto sa v roku 1868 pristúpilo k pokračovaniu na Lučenec a Zvolen.^[3] Pôvodné úvahy o prepojení s KBŽ v Ružomberku i trasa cez Banskú Bystricu a Harmanec boli zamietnuté pre náročnosť výstavby a vysoké náklady, a tak sa trasovanie budovalo cez Kremnicu a Martin.^[2] Práce boli dokončené v auguste 1872 a prvý vlak bol z Pešti vypravený 11. augusta 1872 o 23. hodine, s príchodom do Vrútok na druhý deň, krátko po 15. hodine.^[2] Vo Zvolene i Vrútkach boli vybudované dielne a rozsiahle zázemie údržby trate.

Otváranie jednotlivých úsekov:

• 2. 4. 1867: Pešť – Hatvan
• 9. 5. 1867: Hatvan – Salgótarján
• 3. 5. 1871: Salgótarján – Lučenec
• 18. 6. 1871: Lučenec – Zvolen
• 12. 8. 1872: Zvolen – Vrútky^[2]

Trasa

Uhorská severná železnica ako taká už dnes neexistuje, ale jej úseky sú využívané dnešnými traťami:

• Trať 170: Vrútky – Horná Štubňa
• Trať 171: Horná Štubňa – Zvolen
• Trať 160: Zvolen – Lučenec – Fiľakovo
• Trať 164: Fiľakovo – Somoskőújfalu (na území Maďarska)

Nadväzujúce trate

• Hronská Dúbrava – Banská Štiavnica – otvorená 10. augusta 1873
• Zvolen – Banská Bystrica – otvorená 3. septembra 1873
• Fiľakovo – Lenartovce – Benréve^[2]