tvorba krvných zrazenín na stenách ciev From Wikipedia, the free encyclopedia
Trombóza je tvorba krvných zrazenín na stenách ciev. Takéto zrazenina sa nazývajú trombus. Môže cievu podstatne zúžiť alebo až uzatvoriť. V prípade tepnovej (artériovej) trombózy tak dochádza k ischémii (nedokrveniu) časti tela, ktorú postihnutá tepna zásobuje krvou. V prípade žilovej (venóznej) trombózy krv z postihnutej časti tela dostatočne neodteká a jej hromadenie vedie k opuchu. Tlak silného opuchu môže niekedy viesť až k ischémii (nedokrveniu). Krvná zrazenina, teda trombus, sa môže časom uvoľniť. V tom prípade je unášaná prúdom krvi, kým neuviazne v niektorej cieve, ktorú čiastočne alebo úplne upchá. Tento dej sa nazýva embólia a upchávajúca zrazenina má meno embolus. Opakované, spravidla menšie embólie, nemusia byť rozpoznateľné, ale časom spôsobujú poškodenie orgánov. Takýto dej sa nazýva embolizácia alebo tromboembolizmus.
 |
Tomuto článku chýbajú odkazy na použité zdroje. Tento článok síce obsahuje zdroje, ale tie nie sú uvedené pri konkrétnych vetách a odsekoch, takže nie je zrejmé, na ktoré informácie v článku sa vzťahujú. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku odkazy na použité zdroje. |
Ako trombus sa označuje krvná zrazenina. V širšom zmysle slova sa môže jednať o akúkoľvek krvnú zrazeninu, väčšinou sa však myslí zrazenina, vznikajúca na nepatričnom mieste, teda vnútri cievy. Krvná zrazenina, vznikajúca mimo cievy sa označuje ako koagulum (ale podľa niektorých výkladov sa takto označuje posmrtne vzniknutá krvná zrazenina; označenie trombus sa potom vyhradzuje pre zrazeniny, ktoré vznikli počas života organizmu).
Zrážanie krvi je mechanizmus, ktorým organizmus zabraňuje vykrvácaniu pri poranení. Podieľajú sa ňom dva základné mechanizmy: prvým je aktivácia trombocytov (krvných doštičiek) pri styku s poškodenou vnútornou výstelkou cievy (endotelom). Prostredníctvom špecifických glykoproteínov - receptorov v bunkovej membráne trombocytov a s uvoľnením špecifických látok z ich vnútra dochádza k adhézii (priľnutiu) trombocytov na poškodenú cievnu stenu a ich agregácii (zhlukovaniu), čím je položený základ krvnej zrazeniny (primárna hemostatická zátka), ktorá je ďalej spevnená vláknami bielkoviny fibrínu. Súčasne dochádza k stiahnutiu poškodenej cievy, čím sa uľahčí uzatvorenie poranenia. Fibrín vzniká druhým základným mechanizmom zrážania krvi, plazmatickou koaguláciou, čo je reťazec aktivácie plazmatických špecifických bielkovín (koagulačných faktorov), smerujúci k tvorbe kľúčovej látky, trombínu, ktorá riadi premenu fibrinogénu na fibrín. Do procesu zrážania krvi sa dá zasiahnuť liekmi, ktoré obmedzujú zhlukovanie trombocytov - antitrombotikami a liekmi, ktoré bránia vzniku trombínu - antikoagulanciami.
Aby bol proces zrážania krvi obmedzený len na miesto, kde je potrebný a krv sa nezrážala v cievach, slúži systém prirodzených inhibítorov koagulácie. Udržanie tekutosti krvi pri súčasnej schopnosti vytvoriť zrazeninu v prípade potreby je jemne vyvážený proces. Narušenie rovnováhy vedie buď k trombóze, alebo naopak k zvýšenej krvácavosti. K rozpusteniu nepotrebnej zrazeniny slúži fibrinolytický systém, ktorého ústrednou látkou je proteolytický enzým plazmín, ktorý vzniká pôsobením ďalších látok - aktivátorov - z neaktívnej formy plazminogénu. Plazmín rozpúšťa (lyzuje) už vytvorený fibrín (výsledkom sú tzv. fibríndegradačné produkty, napríklad D-diméry, ktorých zvýšená hladina v krvi sa používa ako ukazovateľ prítomnosti trombu v krvnom riečišti). Lieky, ktoré aktivujú fibrinolýzu, sú najúčinnejšou liečbou ochorení, spojených s trombózou, ale súčasne aj najrizikovejšie pre možnosť vyvolania závažného krvácania.
Zvýšený sklon k trombóze majú ľudia, ktorí majú vrodený nedostatok alebo chybné zloženie niektorej z desiatok látok, ktoré sa zúčastňujú na procese zrážania krvi a jeho regulácii. Zvýšenú zrážanlinosť krvi (hyperkoagulačný stav, trombofília) a sklon k trombóze majú napríklad jedinci s rezistenciou k proteínu C, nedostatočnú zrážanlivosť krvi (koagulopatiu) majú napríklad pacienti s hemofíliou (nedostatkom faktora VIII. alebo IX.). Poruchy zrážanlivosti krvi môžu byť aj získané, v rámci mnohých ochorení (napríklad trombocytopénia - nedostatočný počet trombocytov, porucha tvorby koagulačných faktorov pri cirhóze a iných chorobách pečene).
Všeobecné rizikové faktory trombózy popisuje klasická poučka - Virchowova trias, formulovaná autorom už v roku 1856: stagnácia (t.j. pomalý prietok) krvi, poškodenie cievnej steny a zvýšená zrážanlivosť krvi. Okrem spomenutých vrodených porúch koagulácie je riziko trombózy zvýšené pri desiatkach chorobných stavov a rizikových situácii, medzi ktoré patria: zápal žíl, stlačenie alebo miestne poškodenie ciev,, imobilita dlhšia, ako 3 dni - napr. dlhé ležanie po úraze (polytrauma, zlomenina dolnej končatiny, poranenie mozgu a miechy, rozsiahle popáleniny), po operácii alebo pri ťažkej chorobe, dlhšie sedenie (napr. pri cestovaní lietadlom, trvajúcom nad 4 hodiny), ale aj sedavý spôsob života, obezita, tehotenstvo a obdobie po pôrode, srdcové zlyhanie, respiračné zlyhanie, obehový šok, dehydratácia, nefrotický syndróm, systémový lupus erytematosus, Behcetov syndróm, ulcerózna kolitída, nádory a iné závažné, najmä zápalové ochorenia. Riziko zvyšujú rôzne lieky (kortikosteroidy, hormonálna antikoncepcia). Vyššia miera ohrozenia je u starých ľudí a u tých, ktorí už trombózu prekonali.
Príznaky trombózy sú špecifické pre postihnuté orgány a úseky cievneho riečišťa. Dôsledkom artériovej (tepennej) trombózy je spravidla nedokrvenie orgánu. V prípade postihnutia končatiny je bledá, prípadne cyanotická (fialovo sfarbená), chladná, spravidla silno bolí a nedá sa na nej nahmatať pulz. Uzatvorenie prítoku krvi do časti mozgu spôsobuje často katastrofickú cievnu mozgovú príhodu s poruchami vnímania až bezvedomím, prípadne ochrnutím časti tela, nezriedka náhlym úmrtím. Uzatvorenie koronárnej tepny srdca spôsobuje infarkt myokardu so špecifickými príznakmi. Uzáver obličkovej tepny môže spôsobiť zlyhanie obličky, sietnicovej tepny slepotu oka atď. Väčšinou miernejšie príznaky má postihnutie brušných orgánov, ktoré bývajú zásobené krvou z viacerých artérii. Venózna (žilová) trombóza spravidla vedie k opuchu postihnutej končatiny, ktorý sa niekedy zistí len porovnaním jej hrúbky so zdravou končatinou. Bolesť býva väčšinou miernejšia. Trombóza vnútorných orgánov býva oveľa nenápadnejšia. Spoločným rizikom trombózy veľkých žíl je hrozba pľúcnej embólie so špecifickými príznakmi.
Prítomnosť trombózy sa dá okrem fyzikálneho vyšetrenia pacienta (pohľadom, pohmatom) zistiť vyšetrením hladiny D-dimérov v krvi. Lokalizácia trombu je najdostupnejšia pomocou ultrazvukového (ultrasnografického) vyšetrenia dostupných ciev, najmä veľkých končatinových žíl. Flebografia (rentgenové zobrazenie po naplnení rentgenkontrastnou látkou) je už málo používaná. Trombóza sonograficky nedostupných ciev (príliš jemných, prekrytých kosťami alebo príliš vzdialených od povrchu tela) sa dá zistiť angiografickým vyšetrením; dnes sa skôr používajú jeho modifikácie: CT angiografia, DSA (digitálna subtrakčná angiografia), MR angiografia. Postihnutie jednotlivých orgánov sa prejavuje špecifickými príznakmi a zisťuje príslušnými diagnostickými postupmi.
Pri vzniku trombózy v tepnách pôsobí najmä aktivácia a agregácia trombocytov, na žilovej trombóze má hlavný podiel plazmatická koagulácia v podmienkach spomalenia toku krvi. Preto sa prevencia a liečba tepnovej a žilovej trombózy mierne odlišuje: v prevencii tepnovej trombózy sa prednostne používajú lieky, zabraňujúce agregácii (zhlukovaniu) trombocytov - antiagregancia (kyselina acetylsalicylová, clopidogrel, ticagrelor atď.), v liečbe žilovej trombózy sa používajú antikoagulancia - lieky, blokujúce tvorbu trombínu (warfarin, dabigatran, rivaroxaban atď.). Univerzálnym liekom je nefrakcionovaný (UFH) a frakcionovaný (nízkomolekulárny - LMWH) heparín (s dlhším účinkom), ktorý je však účinný len v injekčnej forme.
Trombóza hlbokých žíl dolných končatín a nasledovná pľúcna embólia bývala častou komplikáciou u dlhodobo ležiacich pacientov. Preto sa pacientom, u ktorých sa predpokladá dlhší pobyt na lôžku, vykonáva prevencia žilovej trombózy. Patria sem cvičenia, bandážovanie dolných končatín a podávanie liekov, väčšinou nízkomolekulárneho heparínu podľa schém, vypracovaných pre rôzne druhy ochorení a typy operácii. Preventívnu liečbu dostávajú aj pacienti s vrodenými ochoreniami so zvýšenou zrážanlivosťou krvi. Osobitné pravidlá platia pre pacientov s fibriláciou predsiení, v prevencii cievnej mozgovej príhody a recidívy infarktu myokardu.
Liečba žilovej trombózy spravidla začína heparínom a pokračuje niektorým antikoagulanciom, napr. warfarinom po dobu najmenej niekoľko mesiacov. V prípade ťažkej trombózy je možné použiť liečbu fibrinolytikami - liekmi, ktoré rozpúšťajú čerstvé tromby. Chirurgické výkony, najčastejšie vyňatie trombu - trombektomia, sa vykonávajú najmä v prípade embolizácie do tepien končatín.
Liečba tepnovej trombózy sa riadi špecifickými pravidlami pri jednotlivých ochoreniach. Pri infarkte myokardu a cievnych mozgových príhodách sa dostáva do popredia fibrinolýza alebo mechanické odstránenie zrazeniny s cieľom čo najskôr spriechodniť uzatvorenú tepnu.
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
