Vencovitá tepna

Vencovitá tepna/artéria (iné názvy: koronárna tepna/artéria, nesprávne vencová tepna^{[pozn 1]}; lat. arteria coronaria, pl. arteriae coronariae) je tepna (artéria, arteria), ktorá privádza krv do srdcovej svaloviny (myokardu, myocardium) a vyživuje ju. Vencovité tepny sú preto dosť zásadné pre srdečnú činnosť. Vyskytujú sa u väčšiny stavovcov, najlepšie sú samozrejme vyvinuté u drsnokožcov (žralok a raja), krokodílov, vtákov a cicavcov, vrátane človeka. Naopak u väčšiny kostnatých rýb a u primitívnych štvornožcov nie je systém koronárnych tepien takmer vôbec vyvinutý.^[8]

Vencovité tepny a ich vetvy (červene) v ľudskom srdci

Anatómia človeka

Rozlišujú sa dve vencovité tepny, pravá vencovitá tepna (arteria coronaria dextra) a ľavá vencovitá tepna (arteria coronaria sinistra). Obe vychádzajú z oblasti na samotnom začiatku aorty v oblasti tesne za polomesiacovitými chlopňami. Následne sa zanárajú do srdcová svalovina a vykazujú vlnovitý priebeh – to súvisí so značnými zmenami objemu srdcovej svaloviny.^[9]

• pravá vencovitá tepna (arteria coronaria dextra) – zásobuje pravú predsieň, pravú komoru a ľavú predsieň^[10]
• ľavá vencovitá tepna (arteria coronaria sinistra) – zásobuje predovšetkým ľavú predsieň, ľavoú komoru a pravú komoru^[10]

Obe vencovité tepny sú približne rovnako silné. Pravá vencovitá tepna sa však výrazne viac vetví, čo súvisí s nedostatkom kyslíka v dutine pravej komory (svalovina je tu odkázaná výhradne na vencovité tepny).^[9]

Súvisiace ochorenia

Jednotlivé vetvy vencovitých tepien nemajú dostatočne veľké spojenia s okolnými vetvami (tzv.kolaterály).^[9] Keď sa vencovitá tepna zúži, dochádza k zhoršenému zásobeniu danej časti srdcovej svaloviny kyslíkom, a ľahko dochádza k patologickým stavom. Ochorenie sa nazýva Ischemická srdečná choroba. Najčastejšie dochádza k zužovaniu tepien pri atheroskleróze. Prejavom nedokrvenosti (ischémie) je bolesť na hrudi – angina pectoris.

Ak dôjde k úplnému uzáveru niektorej z vencovitých tepien, môže okrsok svaloviny zásobovaný touto tepnou začať odumierať a vzniká infarkt myokardu. Liečbou je buď zavedenie stentu (t. j. výstuže) do zúženého miesta pomocou katétru zavedené najčastejšie z tepny na zápästí. Ďalšia z možností je operácia srdca – koronárny by-pass – premostenie zúžených miest pomocou štepov – najčastejšie prsných tepien alebo tiež pomocou žíl odobraných z dolných končatín. Operácia sa uskutočňuje na pracovisku kardiochirurgie.

Poznámky

1. Tento ekvivalent uvádza piaty diel staršieho, z hľadiska jazykovej kodifikácie už neaktuálneho Slovník slovenského jazyka (1965)^[1], ako aj aktuálny Krátky slovník slovenského jazyka (2003)^[2][3] a najnovší Slovník súčasného slovenského jazyka (2011)^[4], avšak nie je jazykovo správny. Totiž príponou -ovitý sa v slovenčine tvoria adjektíva vyjadrujúce podobnosť,^[5] pričom v prípade arteriae coronariae ide práve o túto podobnosť – príslušné tepny podobajú na veniec.^[6] Za pozornosť stojí, že zatiaľ čo zmienený piaty diel Slovníka slovenského jazyka uvádzal ekvivalent vencový (bez toho, že by obsahoval adjektívum vencovitý), zároveň v prvom diele – pri adjektíve koronárny – uvádzal ekvivalent vencovitý (pri termíne vencovité cievy).^[7]

Referencie

1. Peciar, Štefan, ed. (1965), „vencový“, Slovník slovenského jazyka, V. v – ž (1. vyd.), Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, str. 62
2. Kačala, Ján; Pisárčiková, Mária; Považaj, Matej, edi. (2003), „koronárny“, Krátky slovník slovenského jazyka (4. dopl. a upr. vyd.), Bratislava: VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, ISBN 80-224-0750-X
3. Kačala, Ján; Pisárčiková, Mária; Považaj, Matej, edi. (2003), „vencový“, Krátky slovník slovenského jazyka (4. dopl. a upr. vyd.), Bratislava: VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, ISBN 80-224-0750-X
4. Jarošová, Alexandra; Buzássyová, Klára, edi. (2011), „koronárny“, Slovník súčasného slovenského jazyka, H – L (1. vyd.), Bratislava: VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, ISBN 978-80-224-1172-1
5. Ondrus, Pavel; Horecký, Ján; Furdík, Juraj (1980), Súčasný slovenský spisovný jazyk : Lexikológia (1. vyd.), Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, str. 124. „Príponou -ovitý sa tvoria prídavné mená s významom podobnosti, napr. hrudovitý, šľachovitý, kašovitý, kosákovitý. Niekedy sa pridružuje aj význam väčšieho množstva, napr. slizovitý, vredovitý.“
6. Šimon, František; Danko, Ján (2013), „Termín corona v anatomickej nomenklatúre“, in Brodňanská, Erika; Juríková, Erika; Šimon, František, Hortus Graeco-Latinus Cassoviensis I : Zborník príspevkov z klasickej filológie, latinskej medievalistiky a neolatinistiky, Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, str. 146, ISBN 978-80-8152-035-8, https://www.upjs.sk/public/media/17269/HORTUS%20I.pdf, dost. 2020-03-29
7. Peciar, Štefan, ed. (1959), „koronárny“, Slovník slovenského jazyka, I. A – K (1. vyd.), Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied
8. KARDONG, Kenneth V. Vertebrates: Comparative Anatomy, Function, Evolution. 5. vyd. [s.l.] : The McGraw−Hill Companies, 2009.
9. ČIHÁK, Radomír. Anatomie 3. Praha : Grada, 2004.
10. GRAAFF, Van De. Human Anatomy. 6. vyd. [s.l.] : The McGraw−Hill Companies, 2001.

Pozri aj

• srdce
• obehová sústava

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Věnčitá tepna na českej Wikipédii.