From Wikipedia, the free encyclopedia
Tristan a Izolda je opera (hudobná dráma) nemeckého skladateľa Richarda Wagnera. Patrí medzi jeho najvýznamnejšie diela. Opera s jej novátorským využitím harmónií, chromaticizmu a orchestrálnych farieb patrí medzi miľníky vo vývoji západnej hudby a mala veľký vplyv na ďalších skladateľov. Predznamenala atonalitu a spolu s Debussyho Faunovym popoludním tvorí prelom medzi hudbou 19. a 20. storočia.
Tristan a Izolda Tristan und Isolde | |
 Ilustrácia Ferdinanda Leekeho inšpirovaná druhým dejstvom opery | |
| Vznik | |
|---|---|
| Hudba | Richard Wagner |
| Libreto | Richard Wagner |
| Predloha | Gottfried von Strassburg: Tristan |
| Obdobie vzniku | 1857 - 1859 |
| Premiéra | |
| 10. júna 1865 Kráľovské dvorné a národné divadlo, Mníchov | |
| Informácie o predstavení | |
| Jazyk | nemčina |
| Počet dejstiev | 3 |
| Miesto a čas diania | Írsko a Bretónsko, stredovek |
| Približná dĺžka | 225 min. |
Pozri tiež Zoznam opier | |
Operu charakterizuje erotická tajomná atmosféra. Skladateľ sa tu najviac priblížil myšlienke vnútornej drámy,vonkajšie okolnosti majú podradnú úlohu. Dielo bolo ovplyvnené filozofiou Arthura Schopenhauera.
Opera znamenala prelom nielen vo Wagnerovej tvorbe, ale v európskej hudbe ako takej a ovplyvnila jej ďalšie smerovanie. Novum spočívalo predovšetkým v harmonickej stránke diela a použití obohatených akordov a nedokončených a predlžovaných harmonických kadencií. Hoci sa tieto prvky vyskytujú v hudbe už od obdobia renesancie, Wagner ich využil cielene vo veľkej miere, v priebehu celého diela a sú spoluzodpovedné za špecifickú atmosféru opery, vyvolávajúce pocity túžby a nenaplneného očakávania. Najlepším príkladom nedokončenej kadencie je azda zamilovaný duet Tristana a Izoldy v druhom dejstve ("Wie sie fassen, wie sie lassen..."), kedy po dlhej gradácií sledu akordov, melodickej linky i dynamiky prichádza v poslednom momente namiesto očakavaného a uspokoujujúceho záverečného akordu ostrý disonantný akord v podobe prerušenia mileneckého páru Kurwenalom ("Rette Dich, Tristan!"). Rovnaká kadencia je ukončená až v záverečnej árií Mild und Leise. Veľkoryso využívané obohatené harmónie predstavujú akýsi odklon od tradičného tonálneho systému a určitým spôsobom tak anticipuje atonalitu, ktorá sa v plnej miere vyvinula v 20. storočí. Najznámejším príkladom Wagnerovej uvoľnenej tonality je slávny Tristanovský akord.
Je to disonantne znejúci akord, ktorý tvoria tóny F, H, Dis a Gis. Prvýkrát sa objavuje v treťom takte predohry, neskôr v šiestom, desiatom, dvanástom takte a niekoľkokrát počas celej opery.
Zápis prvých štyroch taktov opery, Tristanovský akord sa objavuje na začiatku tretieho taktu:
| Nahrávka prvých štyroch taktov opery | |
| Postava | Hlasový odbor | Premiérové obsadenie |
|---|---|---|
| Tristan | tenor | Ludwig Schnorr von Carolsfeld |
| Izolda | soprán | Malvina Schnorr von Carolsfeld |
| Brangäna | mezzosoprán | |
| Kurwenal | barytón | |
| Marke | basso profondo | |
| Melot | tenor | |
| Pastier | tenor | |
| Kormidelník | barytón | |
| Mladý námorník | tenor
|
Upozornenie. Článok alebo jeho časť prezrádza zápletku, pointu alebo rozuzlenie diela!Izolda sa plaví na lodi do Írska, spomína a zúfa si nad svojím osudom. Jej hnev je namierený proti rytierovi Tristanovi, ktorý v súboji zabil jej ženícha Mirolda. Hrot Miroldovho meča však ostal Tristanových útrobach, a ten sa nemože uzdraviť. Premenuje sa preto na Tantrisa, predstiera šialenstvo a vydá sa za Izoldou, ktorá je preslávená svojou mágiou a liečiteľskými schopnosťami. Izolda však podľa úlomku meča spozná, že ide o Tristana. Bojuje s pokušením nevládneho rytiera zabiť, keď však zodvihne meč, Tristan sa jej pozrie do očí, ona to nedokáže urobiť a uzdraví ho. Keď sa neskôr Tristan vydá do Írska, aby Izoldu priviezol ako nevestu svojmu strýkovi, kráľovi Markovi, Izolda to chápe ako nevďak a jej nenávisť voči Tristanovi vzrastá. Túži Tristana zabiť aj za cenu vlastnej smrti. Prikáže preto svojej družičke Brangäne, aby pripravila jed. Nechá si zavolať Tristana a prezradí mu, že vedela, že on bol Tantris a mala v rukách jeho život. Neskrýva jeho nenávisť voči nemu a Tristan uznáva svoju vinu a príjme čašu jedu. Keď dopije svoj diel, Izolda si od neho vezme čašu a tiež sa napije. V okamihu keď obaja čakajú smrť, vzplanie medzi nimi hlboká láska, lebo Bregnana namiesto nápoja smrti pripravila nápoj lásky.
Kráľ Marke odchádza z družinou na nočnú poľovačku. Izolda na jeho hrade čaká, dokým utíchnu hlasy odchádzajúcich lovcov aby mohla dať signál Tristanovi. Brangäna Izoldu varuje, že Melot, jeden z rytierov, si všimol zamilované pohľady, ktoré si vymieňa s Tristanom a podozrieva ich. Izolda však verí, že Melot je Tristanov najvernejší priateľ a zahasí pochodeň, čím privolá Tristana. Obaja milenci si opakovane vyznávajú lásku a rozhodnú sa pre spoločnú smrť. Brangäna z cimburií niekoľkokrát milencov varuje, že noc sa chýli ku koncu, oni jej ale nevenujú pozornosť. Nadránom sa družina vracia a Melot vedie kráľa Marka priamo za milencami, ktorých pristihnú v objatí. Kráĺ Mark je zdrvený, lebo začína milovať Izoldu a vyčíta synovcovi Tristanovi jeho zradu. Tristan je pripravený na smrť a ubezpečuje sa, že Izolda je rozhodnutá ho nasledovať. Vo vzájomnom súboji Tristan odhadzuje svoj meč a Melot ho zabije.
O smrteľne raneného Tristana sa na jeho hrade Kareol stará Kurwenal. Prichádza pastier, ktorý sa pýta na Tristanovo zdravie a Kareol mu odpovedá, že ho môžu zachrániť iba Trisoldine čary. Pastier sa ponúkne, že keď uvidí prichádzať loď, zahrá na svojej píšťalke veselú melódiu. Tristan má vidiny. Spomína si, že pastierovú smutnú pesničku počul v mladosti pri smrti svojich rodičov. Keď pastier zahrá konečne vytúženú veselú pesničku, Tristan vstáva a v rozrušení si strháva z rán obväzy. Keď sa k nemu Izolda priblíži, Tristan jej padá do narúče a umiera. Prichádza ďalšia loď a Kurenwal v obave z Marka a Melota zatarasí bránu. Kurenwal a Melot zomierajú v súboji. Kráľ Marke trúchli nad telom mŕtveho Tristana. Dozvedel sa od Brangäny o nápoji lásky a prišiel, aby milencom odpustil. Izolda však už nevníma a vo svojej mystickej záverečnej árií Mild und leise spieva o svojej vízii lásky k Tristanovi. V librete nie je priamo uvedené, že umiera a sám Wagner nazýval túto scénu Premena a nie Smrť lásky, ako sa neskôr vžilo.
| Predohra k opere (kompletná) | |
| Simon Schindler, Fulda Symphonic Orchestr, Grosser Saal der Orangerie Fulda, 9.3.2004 | |
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
