From Wikipedia, the free encyclopedia
Tretia cesta odkazuje na rôzne politické a ekonomické postoje, ktoré sa snažia vytvoriť novú politickú víziu, presahujúcu tradičné politické ideológie kombináciou pravicovej ekonomickej politiky a ľavicovej sociálnej politiky.[1][prebraná citácia] Kladie si za cieľ vytvoriť politickú alternatívu, ako laissez-faire kapitalizmu, tak socializmu, ktorá by bola prijateľná pre najširšie vrstvy obyvateľstva v nových podmienkach globalizovaného a postindustriálného sveta.
Ideu tretej cesty prijali viacerí sociálni demokrati v mnohých krajinách so zámerom modernizovať politiku sociálnej demokracie. V európskej politike sa myšlienky tretej cesty uplatnili na prelome druhého tisícročia v podaní britského premiéra Tonyho Blaira (1997-2007) a nemeckého kancelára Gerharda Schrödera (1998-2005). V roku 1999 predstavili v Londýne spoločný manifest Labour Party a SPD pod názvom The Third Way/Die Neue Mitte.[2] V Spojených štátoch sa za príklad politiky tretej cesty označujú tzv. Noví demokrati a vláda administratívy prezidenta Billa Clintona (1993-2001).[3] Vo svojich začiatkoch sa v rokoch 1998 - 2002 ako strana tretej cesty profilovala strana SMER, vtedy ešte pod názvom SMER - tretia cesta.[4]
Hlavnými hodnotovými predpokladmi sa stáva zdôraznenie individuálneho spojenia práv s povinnosťami a moci s demokratickými princípmi. Podľa tejto politickej teórie by mal štát klásť dôraz na stimuláciu občianskej spoločnosti, ďalej na trhovú ekonomiku so štátnymi intervenciami s dôrazom na verejný záujem (investície do zdravotníctva, vzdelávania, výskumu). Politika tretej cesty obsahuje aj záujem o ekológiu, snahu o demokratizáciu rodiny (zosúladenie rodinného a pracovného života) a stavia sa pozitívne k multikulturalizmu.[5]
Myšlienka tretej cesty, sa stala predmetom diskusie na celom svete. Rovnako ako každý nový politický smer, ani ona sa nevyhla kritike, ako z pravicových tak aj ľavicových pozícií. Podľa pravicových kritikov je koncept tretej cesty obsahovo prázdny a prichádza s politickými postojmi, ktoré sú dávno známe. Popredný britský týždenník The Economist v decembri 1998 prirovnal politickú filozofiu tretej cesty k „zápasu s nafukovacím panákom, pretože ak sa vám ho podarí chytiť za jednu nohu, všetok teplý vzduch sa podarí rýchlo premiestniť do tej druhej“.[6] Proti ľavicovým reformátorom sformuloval viacero výhrad český pravicový ekonóm a politik Václav Klaus. Na zasadnutí Montpelerinskej spoločnosti v roku 1999 tretiu cestu nazval „novou formou ospravedlnenia starých socialistických praktík“.[7] Tvrdšia kritika zaznieva najmä z radov ľavicového politického spektra. Tradiční ľavičiari tvrdia, že politika stredových ľavičiarov a ich rešpektovanie globalizácie, neoliberalizmu a opustenie politiky znižovania nerovností zrádza ľavicové ideály. Jej politiku prirovnávajú k „pani Margaret Thatcherovej bez kabelky“.[8] Český ľavicový politológ Oskar Krejčí v rozhovore pre časopis Slovo tretiu cestu nazval „kapitalizmom s ľudskou tvárou“. [9]
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.