Tekovská župa resp. Tekovská stolica resp. Tekovský komitát (iný názov: Tekov; lat. comitatus Barsiensis, nem. Komitat Bars(ch)/Bars(ch)er Gespanschaft alebo Bars(sch), maď. Bars vármegye alebo Bars) bola župa resp. stolica resp. komitát v Uhorsku.
| Tekovská župa | ||
| Župa v Uhorsku | ||
|
||
|
||
| Štát |  Uhorsko | |
|---|---|---|
| Súčasné štáty | Slovensko | |
| Sídlo župy | Zlaté Moravce | |
| Rozloha | 2 724 km² | |
| Obyvateľstvo | 178 500 (1910) [1] | |
| - | 142 691 (1880) [2] | |
| Hustota | 65,5 obyv./km² | |
| Národnostné zloženie (1910)[3] |
Slováci 54,8 % Maďari 34,7 % Nemci 9,7 % | |
| Národnostné zloženie (1880)[2] |
Maďari 29,52 % Nemci 11,82 % Slováci 55,44 % Rumuni 0 % Rusíni 0 % Srbi a Chorváti 0 % Ostatní 0,27 % | |
| Náboženské zloženie (1910)[4] |
Rímskokatolícke 85,9 % Reformovaná k. c. 9,4 % Evanjelické a. v. 1,8% Židovské 2,8 % | |
 | ||
| Wikimedia Commons: Bars County | ||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | ||
.svg)
V súčasnosti je Tekov neformálny názov príslušného slovenského regiónu.
Geografia
Územie Tekova leží pozdĺž rieky Hron a pokrýva zhruba územie dnešných okresov Žiar nad Hronom, Žarnovica, Zlaté Moravce a západnú časť okresu Levice. Rozloha Tekovskej župy bola v r. 1910 okolo 2 724 km².
Centrum
Centrom Tekovskej župy do r. 1321 bol Tekovský hrad (lat. castrum Borsiensis) postavený v 11. storočí, zničený v 14. storočí, dnes súčasť obce Starý Tekov; neskôr Levický hrad a Levice, od r. 1580 Topoľčianky a od konca 18. storočia Zlaté Moravce.[5]
Dejiny
Tekovský komitát vznikol v 11. storočí. Najneskôr v druhom desaťročí sa komitát zmenil na šľachtickú (zemiansku) stolicu. Slúžnovské okresy Oslany a Šúšol (severná časť neskoršej Tekovskej stolice) boli k Tekovu pripojené v 12. storočí, potom k Zvolenskému domíniu a od začiatku 14. storočia opäť k Tekovu. Juhovýchodná časť Tekova patrila do 13. storočia k Ostrihomskej stolici. Počas tureckého ohrozenia bola ohrozovaná hlavne južná časť stolice, preto sa niekedy stoličné zasadnutia konali v Nitrianskej stolici. Turci obsadili južnú časť stolice až po Vráble, no územie siahajúce až za Zlaté Moravce bolo poplatné Ostrihomskému sandžaku a Žiar nad Hronom, Veľké Pole a niekoľko iných zase Novohradskému sandžaku.[5]
V roku 1918 (potvrdené Trianonskou zmluvou r. 1920) sa stala súčasťou Česko-Slovenska.
Počas 2. svetovej vojny, keď sa južné Slovensko stalo súčasťou Maďarska, bola južná časť Tekova, po Viedenskej arbitráži, pripojená k Maďarsku. Spolu s južnou časťou bývalej Hontianskej župy vznikla vo vojnovom Maďarsku župa Tekov-Hont (po maďarsky: Bars-Hont) s centrom v Leviciach.
Po 2. svetovej vojne sa celý Tekov opäť stal súčasťou Česko-Slovenska.
Okresy
V roku 1891 sa Tekov delil na päť slúžnovských okresov (pozri mapa)[5]:
a nasledovné mestá (nezávislé) so zriadeným magistrátom:
Priemysel
V Kremnici boli bane na zlato. V Novej Bani robili sa mlynské kamene a v Oroske bol cukrovar.[6]
Referencie
Ďalšia literatúra
Pozri aj
Iné projekty
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
