SpaceX CRS-8

**SpaceX CRS-8**
Znak misie
Údaje o misii
Názov misie:	SpaceX CRS-8
COSPAR ID:	2016-024A
Kozmická loď:	Dragon CRS (výr. č. C110)
Nosná raketa:	Falcon 9 Full Thrust Block 2
Kozmodróm (rampa):	Cape Canaveral (SLC-40)
Štart:	8. apríl 2016, 20:43:00 UTC
Pristátie:	11. máj 2016, 18:31 UTC
Trvanie:	32 dní, 21 hodín, 48 minút
Apogeum:	405 km
Perigeum:	402 km
Doba obehu:	92,63 minút
Inklinácia:	51,64°
Cieľ spojenia:	ISS
Spojovací uzol:	Harmony (nadir)
Spojenie:	10. apríl 2016, 13:57 UTC
Odpojenie:	11. máj 2016
Navigácia
SpaceX CRS-7	SpaceX CRS-9
	Kozmonautický portál

SpaceX CRS-8 (SpX-8) bola ôsmou zásobovacou misiou kozmickej lode Dragon k Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) uskutočnenou v rámci kontraktu Commercial Resupply Services uzavretého s NASA. Celkovo išlo o jubilejný desiaty let lode Dragon do vesmíru (ak počítame aj demo lety C1 a C2+). Išlo o prvý let tejto kapsule k ISS od fatálnej anomálie, ktorá zapríčinila zlyhanie letu CRS-7 v júni 2015.

Rýchle fakty Znak misie, Údaje o misii ...

Zavrieť

Počas štartu misie CRS-8, 8. apríla 2016, prvý stupeň nosnej rakety Falcon 9 prvýkrát v histórii úspešne pristál na autonómnej oceánskej pristávacej plošine, ktorá bola pomenovaná Of Course I Still Love You.

Bola to prvá misia vesmírnej lode Dragon, ktorá vzlietla na vylepšenej verzii rakety Falcon 9 zvanej Falcon 9 Full Thrust (v1.2) Block 2.

Po oddelení druhého stupňa s Dragonom prvý stupeň tejto rakety vykonal vertikálne pristátie na autonómnej oceánskej pristávacej plošine Of Course I Still Love You, umiestnenej asi 300 kilometrov od pobrežia Floridy.

Štart

Misia CRS-8 odštartovala 8. apríla 2016 o 20:43:00 svetového času (UTC) v instantnom štartovacom okne pre raketu Falcon 9. Štart sa uskutočnil zo spoločnosťou dlhodobo prenajatého štartovacieho komplexu 40 (SLC-40) na leteckej základni Cape Canaveral Air Force Station.

Časový harmonogram štartu

Viac informácií Čas, Akcia ...

Čas	Akcia
T-38 minút	Launch Conductor (LC) prechádza predštartovú kontrolou pripravenosti.
T-35 minút	Začiatok procesu tankovania kerozínu RP-1 a tekutého kyslíka.
T-10 minút	Motory prvého stupňa začínajú proces regeneratívneho chladenia (engine chill). Tiež nadchádza časť tzv. terminálneho odpočtu – letový počítač Falconu 9 preberá kontrolu nad vnútornými systémami rakety.
T-7 minút	Vesmírna loď Dragon prechádza na vnútorné zásoby elektrickej energie.
T-2 minúty	Kontrolný dôstojník rampy (USAF) potvrdzuje pripravenosť vzletovej rampy k štartu.
T-1 minúta, 30 sekúnd	Launch Director (LD) udeľuje potvrdenie k štartu.
T-1 minúta	Letový počítač vykonáva posledné predštartové kontroly. Zároveň dochádza k tlakovaniu nádrží s palivom.
T-3 sekundy	Kontrolór pohonu udeľuje pokyn na začatie zážihové sekvencie.
Vzlet Falconu 9.
T+1 minúta, 11 sekúnd	Falcon 9 prechádza bodom maximálneho aerodynamického tlaku – tzv. Max Q.
T+2 minúty, 30 sekúnd	Dohorenie motorov prvého stupňa (Main Engine Cut Off; MECO).
T+2 minúty, 34 sekúnd	Oddelenie prvého a druhého stupňa.
T+2 minúty, 41 sekúnd	Zážih motora druhého stupňa (Second Engine Startup-1; SEC-1).
T+4 minúty	Prvý stupeň začína svoj boostback zážih (boostback burn).
T+7 minút	Prvý stupeň začína svoj vstupný zážih (entry burn).
T+8 minút	Prvý stupeň začína svoj pristávací zážih (landing burn).
T+10 minút	Dohorenie motora druhého stupňa (Second Engine Cut Off; SECO).
T+10 minút, 30 sekúnd	Vesmírna loď Dragon sa oddeľuje od druhého stupňa.
T+12 minút	Dragon roztvára svoje solárne panely.

Zavrieť

Potom, čo sa kozmická loď Dragon oddelila od druhého stupňa nosnej rakety, začala svoju takmer dvojdňovú cestu k Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS). Ku stanici priletela 10. apríla 2016, keď o 11:23 UTC bola po opatrnom priblížení zachytená robotickým manipulátorom Canadarm2, ovládaným z modulu Cupola britským astronautom Timom Peakom, členom Expedície 47.

Pristátie

Po štvortýždňovom pobyte na ISS bol Dragon dňa 11. mája 2016 o 13:19 UTC uvoľnený a s približne tonou a pol nákladu zamieril späť do atmosféry, pričom v ten istý deň o 18:31 UTC úspešne pristál v Tichom oceáne neďaleko pobrežia pri Baja California. Privezený náklad pozostával z výsledkov experimentov, zbytočného staničného hardvéru a odpadu^[1], a počas vstupu do atmosféry podstúpil preťaženie približne 3,5 g.

Dragon doručil na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS) takmer 3 200 kilogramov vedeckých prístrojov a zásob pre posádku, ktoré podporili desiatky z celkového počtu dvesto päťdesiatich experimentov plánovaných pre Expedíciu 47 a 48, vrátane experimentálneho nafukovacieho modulu BEAM, vyneseného v nehermetizovanom nákladnom priestore kapsule. Medzi najdôležitejšie vedecké experimenty na palube lode patrili najmä:

Rodent Research-3-Eli Lilly: experiment sledujúci dôsledky svalovej atrofie a celkového oslabenia organizmu u myší počas dlhodobého pobytu vo vesmíre^[2].
Microchannel Diffusion: inštrument študujúci správanie častíc na atomárnej úrovni v bezváhovom prostredí^[3].
CASIS Protein Crystal Growth 4: experiment zameraný na štúdium proteínových kryštálov, vypestovaných v mikrogravitácii (kryštalizácia bielkovín je v takomto prostredí značne jednoduchšia, napr. nedochádza k sedimentácii) na použitie v moderných liečivách^[4].

Viac informácií Celkový vzletový náklad lode, 3 136 kg ...

Celkový vzletový náklad lode	3 136 kg
Celkový hermetizovaný náklad	1 723 kg
Vedecké experimenty	640 kg
Zásoby pre posádku	547 kg
Hardvér pre stanicu	306 kg
Počítačové vybavenie	108 kg
Ruský náklad	33 kg
Vybavenie pre EVA	12 kg
Celkový nehermetizovaný náklad	1 413 kg
Bigelow Expandable Activity Module	1 413 kg

Zavrieť

Štart misie SpaceX CRS-8
Štartujúca raketa Falcon 9 Full Thrust Block 2
Prvý stupeň rakety Falcon 9 po prvýkrát v histórii úspešne pristáva na špeciálnej plávajúcej plošine
Prvý stupeň po pristátí na plošine
Kozmická loď Dragon sa blíži k Medzinárodnej vesmírnej stanici
Dragon po zachytení robotickým ramenom Canadarm2
Kozmická loď Dragon po odpojení od modulu Harmony