vrch v Nízkych Tatrách From Wikipedia, the free encyclopedia
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
Skalka (1 549,0 m n. m.[1]) je vrch v Nízkych Tatrách. Leží nad obcou Liptovská Lúžna, približne 18 km južne od Ružomberka.[2]
| Skalka | |
| vrch | |
 Skalka v strednej časti | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Regióny | Žilinský, Banskobystrický |
| Okresy | Ružomberok, Brezno |
| Obce | Liptovská Lúžna, Jasenie |
| Časť | Prašivá |
| Pohorie | Nízke Tatry |
| Podcelok | Ďumbierske Tatry |
| Povodia | Váh, Hron |
| Nadmorská výška | 1 549,0 m n. m. |
| Súradnice | 48°54′33″S 19°21′53″V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  z Liptovskej Lúžnej |
  | |
 Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
| Wikimedia Commons: Skalka (1549 m) | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Nachádza sa v západnej časti Nízkych Tatier, v geomorfologickom podcelku Ďumbierske Tatry a časti Prašivá.[3] Leží na hranici Žilinského a Banskobystrického kraja, okresov Ružomberok a Brezno a zasahuje na katastrálne územie obce Liptovská Lúžna a Jasenie.[4] Najbližším sídlom je na severozápadnom úpätí situovaná Liptovská Lúžna, rovnakým smerom leží aj Liptovská Osada, západným smerom sa nachádzajú Korytnica-kúpele a Donovaly, južným smerom sa nachádza Pohronský Bukovec a Ráztoka. Masív patrí do Národného parku Nízke Tatry.[2]
Skalka je súčasťou hlavného hrebeňa Prašivej, v najzápadnejšej časti Nízkych Tatier. Juhozápadne susedí v hrebeni ležiace Košarisko (1 695 m n. m.) a Veľká Chochuľa (1 753 m n. m.), západne Banášov bok (1 233 m n. m.) a Čierny vrch (1 181 m n. m.), severne leží Tlstá (1 555 m n. m.) a Malá Tlstá (1 380 m n. m.), severovýchodne v hrebeni Veľká hoľa (1 640 m n. m.), východne Latiborská hoľa (1 643 m n. m.) a Struhár (1 471 m n. m.) a južným smerom Ráztocká (1 565 m n. m.) a Ondrejská hoľa (1 592 m n. m.).[5] Severná časť hrebeňa patrí do povodia Váhu, kde vodu odvádza Brezový potok a Banské cez Lúžňanku a Revúcu. Južné svahy patria k povodiu Hrona, ktorú odvodňuje Jasenský potok. Vrcholom prechádza Cesta hrdinov SNP.[2]
Hrebeň i vrchol Skalky je hôľnatý a porastený len nízkou vegetáciou s riedkym lesom, umožňujúcimi takmer kruhový rozhľad. Pri vhodných podmienkach je tak možné pozorovať okolité vrcholy Nízkych Tatier a susednej Veľkej Fatry, no tiež Západné Tatry, Chočské vrchy, Oravskú Maguru i Beskydy, Malú Fatru, Kremnické a Veporské vrchy.[6]
červeno značkovanej hrebeňovke (Cesta hrdinov SNP):
žltej značke zo severu z Liptovskej Lúžnej cez Sedlo pod Skalkou
modrej značke od juhu z Ráztoky cez Košarisko[2]
