Siegfriedova línia

Siegfriedova línia (nem. Siegfriedstellung) bola línia obranných pevností a protitankových prekážok postavených ako časť Hindenburgovej línie v rokoch 1916 – 1917 v severnom Francúzsku počas 1. svetovej vojny. Omnoho častejšie je však tento termín spomínaný v súvislosti s nemeckými obrannými postaveniami postavenými počas 30. rokov oproti Maginotovej línii. Nemci túto líniu často nazývali aj Západný val (nem. Westwall).

Nemecký západný val na konci roku 1944

Siegfriedova línia bola počas druhej svetovej vojny viac než 630 km dlhá. Obsahovala asi 18 000 bunkrov, tunelov a tankových prekážok. Siahala od mesta Kleve na hraniciach s Holandskom, pozdĺž starej hranice Nemeckého cisárstva po mesto Weil am Rhein na hraniciach so Švajčiarskom. Bola postavená prevažne z propagandistických dôvodov, podľa plánov Adolfa Hitlera z roku 1936. Stavali ju v rokoch 1938 – 1940.

Prvá svetová vojna

Po vyhlásení vojny Nemeckom Francúzsku (3. augusta 1914) a Anglicku (4. augusta 1914) Nemecko okamžite zaútočilo a teda vytvorilo západný front.

Plánovaný prechod cez Belgicko skomplikoval tamojší domáci odboj. Zároveň nemecká stratégia nerátala s okamžitým otvorením východného frontu. (Rusko, unavené po vojne s Japonskom muselo pozbierať všetky svoje sily, aby to dokázalo.)

Plán „bleskovej vojny“ tzv. blitzkrieg, definitívne stroskotal po prehre v bitke pri Marne (Marna – východne od Paríža). Zároveň bol nemecký postup zastavený v bitke pri Ypres, ktorú síce Nemci vyhrali, ale Veľkej Británii sa podarilo zabrániť, aby sa dostali k Lamanšskému prielivu.

Tým pádom sa vojna zmenila na zákopovú, charakter bojov sa zmenil natoľko, že to v dovtedajších dejinách nemalo obdobu. Prevaha vojsk Dohody postupne zatláčala Nemecko do obrany. Nemci preto vytvorili Sigfriedovu obrannú líniu. Tá siahala od Ieperu po Švajčiarsko. Línia vydržala až do konca vojny a jej prelomením dohodovými mocnosťami došlo k definitívnej porážke Nemecka.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Siegfriedova línia