Zakladateľ budhizmu From Wikipedia, the free encyclopedia
Siddhártha Gautama Buddha alebo Budha (ďalšie mená pozri nižšie; * okolo 623 pred Kr., Kapilavastu - † 543 pred Kr. alebo * asi 563 pred Kr. - † 483 pred Kr.) bol zakladateľ jedného z piatich najrozšírenejších svetových náboženstiev - budhizmu.
Siddhárthah (- sanskritský nominatív) resp. Siddhártha (- sanskritský kmeň) je meno, ktoré mu dali rodičia. Siddhárthah znamená „ten, ktorý dosiahol cieľ“. Pálíjský nominatív mena znie Siddhatthó, pálíjský kmeň mena znie Siddhattha.
Jeho celé meno znie v sanskrite v nominatíve Siddhárthah Gautamah, sanskritský kmeň slova znie Siddhártha Gautama, pálijský nominatív mena znie Siddhatthó Gótamó[1], pálijský kmeň mena znie: Siddhattha Gótama. Priezvisko Gautama je odvodené od plemena, do ktorého patrili jeho rodičia.
Iné jeho meno/priezvisko znie (Siddhártha(h)) Šákjamuni(h) alebo (Siddhártha(h)) Šákjasinha(h) podľa kmeňa Šákja, do ktorého patril jeho otec [2].
Jeho úctivá prezývka znie v sanskrite v nominatíve Buddhah, sanskritský a pálijský kmeň slova znie Buddha, pálijský nominatív znie Buddhó, slovenský kodifikovaný tvar znie Budha. Pokiaľ ide o výber medzi slovami Budha a Buddha(h), slovenský kodifikovaný (a teda spisovný) tvar znie len Budha[3], zatiaľ čo medzinárodné pramene a slovenské odborné texty používajú pravopis Buddha(h). O významoch slov buddha(h) (बुद्ध) a budha (बुध) pozri článok budha.
Bežné sú aj kombinácie[4]:
Dostal aj veľa ďalších čestných mien.
Narodil sa do kráľovskej rodiny v Kapilavastu, hlavnom meste krajiny ležiacej na úpätí Himalájí (na južných hraniciach dnešného Nepálu), ako syn kráľa menom Šuddhódana Gautama (nominatív: Šuddhódamah Gautamah; v pálí: Suddhódana Gótama/v nominatíve:Suddhódanó Gótamó) z kmeňa Šákjov. Dátum jeho narodenia – deň májového splnu – je dodnes tradične oslavovaný a volá sa Vaišákha (púdžá) (v pálí: Vésáka (púdžá)).
Texty hovoria, že krátko nato, ako sa narodil, predpovedali traja jogíni, že ak sa nestretne s utrpením podmienenej existencie, vyrastie podľa ich predstáv a bude silným panovníkom. Ak sa s ním stretne, zriekne sa svojho postavenia a prinesie svetu hlboký vhľad. V mladosti bol preto zahrnutý všetkým, čo by si mohol priať, počnúc krásnymi ženami, bohatstvom, vzdelaním až po šport a zábavu. Kým nedovŕšil 29 rokov, poznal len radosť.
Keď mal Siddhártha 29 rokov, vyšiel na vychádzku za brány svojho paláca. Vtedy uvidel chorého, starého a mŕtveho. Videl, že choroba, staroba a smrť môže postihnúť každú bytosť a že majetok alebo sláva neposkytujú trvalé záruky preňho ani pre jeho priateľov. Na ďalší deň sa prechádzal a uzrel jogína v hlbokej meditácii. Budúci Budha videl, že našiel skutočné útočisko. Rozhodol sa, že nájde to, čo je nadčasové a trvalé.
Siddhártha opustil svoj palác a odišiel do hôr severnej Indie. V tomto období bola civilizácia Indie na veľmi vysokej úrovni a jej vtedajšiu kultúru možno porovnať s antickým Gréckom alebo obdobím renesancie. Dnes známe myšlienkové smery ako materializmus, nihilizmus, existencionalizmus a transcendentalizmus boli známe i v tom čase. V mestách fungovali známe univerzity, v ktorých pôsobili uznávaní filozofi.
Siddhártha sa po svojom odchode učil u rôznych učiteľov a robil aj tie najextrémnejšie praxe - pri praxi askézy sa takmer vyhladoval na smrť. Avšak toto všetko ho neposunulo k cieľu. Zakaždým síce prekonal svojho učiteľa, ale ani jedna cesta neviedla k rozpoznaniu pravej esencie všetkých vecí a javov. Po šiestich rokoch došiel na miesto, ktoré sa dnes nazýva Bódhgaja (v štáte Bihár) a tu sa v ňom prebudila hlboká motivácia pomáhať všetkým bytostiam, preto sa rozhodol zotrvať v pohrúžení, až kým nerozpozná nadčasovú pravdu.
Siddhártha sa posadil pod strom na brehu rieky a v hlbokej meditácii zostal šesť dní. Nakoniec, podľa textov v deň jeho 35. narodenín a počas májového splnu, dosiahol osvietenie.
Rôzne tradície to popisujú rôznym spôsobom. Z pohľadu maháanuttarajóga tantry sa všetkým prestupujúca prirodzenosť pravdy manifestovala ako budhovia troch časov, ktorí mu odovzdali požehnanie. Skondenzovali svoju dokonalú múdrosť do formy sarvabudhadákiní a v ich spojení splynuli ženské a mužské energie do dokonalosti, ako všetky ostatné duality.
Budha po dosiahnutí osvietenia prešiel cez rieku a niekoľko dní zostal pod stromom. Na jeho mieste je dnes iný strom, ktorý pripomína túto udalosť. Tu však ľudí neučil a prvé učenia odovzdal asi o štyri týždne nato pri meste Sarnáth.
Nasledovných 45 rokov učil Budha Šákjamuni na rôznych miestach severnej Indie a južného Nepálu. Jeho žiaci boli veľmi rôzni – od prvých, ktorí boli zameraní na seba a ktorým odovzdal učenia, ktoré dnes spadajú pod tradíciu malej cesty, až po vyspelých žiakov, ktorým odovzdal učenia veľkej cesty alebo diamantovej cesty. Jeho učenia sa dnes na Západe nazývajú budhizmus, ale v Ázii tento pojem neexistuje. Namiesto toho sa používa označenie dharma, prípadne buddha-dharma, resp. čho v tibetčine.
Budha na sklonku života ohlásil, že čoskoro vstúpi do parinirvány. Stalo sa tak za prítomnosti sanghy v horách indickej Kušinary.
Zomrel v deň svojich 80. narodenín. Najskôr vyhlásil, že môže odísť spokojný, pretože odovzdal všetky učenia a ani jedno si nenechal. Za jeho posledné slová považujú školy severného budhizmu výrok: „Neverte mojim slovám len preto, že ich povedal Budha. Buďte sami sebe svetlom.“ Školy južného budhizmu za ne považujú vyjadrenie: „Všetko zložené sa raz pominie. Usilujte sa o svoje vyslobodenie. Pracujte usilovne.“
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
