Remove ads
Savinien Cyrano de Bergerac, vlastným menom Hector-Savinien de Cyrano, literárny pseudonym Cyrano de Bergerac, [1](* 6. marec 1619 Paríž – † 28. júl 1655 Sannois Francúzsko), bol francúzsky spisovateľ, okrem iného aj autor satiricko-utopických cestopisov.
| Savinien de Cyrano | |
| francúzsky spisovateľ | |
 | |
| Narodenie | 6. marec 1619 Paríž, Francúzsko |
|---|---|
| Úmrtie | 28. júl 1655 (36 rokov) Sannois, Francúzsko |
| Odkazy | |
| Projekt Gutenberg | Savinien Cyrano de Bergerac (plné texty diel autora) |
| Commons |  Savinien Cyrano de Bergerac |
Savinien II sa narodil v roku 1619, bol pokrstený v Paríži. Pochádza zo šiestich súrodencov ako štvrtý v poradí. Nie je istým ani fakt, či pochádzal z Gaskonska, v ktorom sa nachádza mestečko Bergerac. Bol synom Abela de Cyrano, pána z Mauvières a Bergeracu, a Espérance Bellangerovej. Základné vzdelanie získal od miestneho kňaza, kde s ním študoval jeho priateľ a neskorší biograf Henri Lebret. Neskôr sa dostal do Paríža, kde študoval na kolégiu Dormans-Beauvais v Latinskej štvrti. Tu bol jedným z jeho učiteľov Jean Grangier, ktorého neskôr zosmiešnil v komédii Le Pédant joué (Oklamaný pedant). Vo veku devätnásť rokov vstúpil do gardového pluku a v rokoch 1639 a 1640 slúžil vo vojenských kampaniach, ktoré boli súčasťou tridsaťročnej vojny. Po roku 1640 Cyrano de Bergerac opustil vojenskú dráhu a venoval sa iba literatúre, najmä dráme, ktorú písal v prísne klasickom štýle.
Medzi rokmi 1640 a 1653 bol jeho blízkym priateľom Charles Coypeau d'Assoucy, spisovateľ a hudobník, ktorý sa staral o jeho vzdelávanie. Neskôr sa obaja v zlom rozišli a písali na seba satirické texty. Podozrenia z homosexuality sa nezakladajú na žiadnych konkrétnych údajoch. Tieto vznikli až v 20. storočí na základe domnienok.
Postavu Cyrana z Bergeracu preslávil francúzsky dramatik Edmond Rostand veršovanou divadelnou hrou Cyrano de Bergerac (1897). Na motívy tejto hry vznikli aj početné filmové spracovania. Predlohou pre postavu Roxany v hre E. Rostanda bola Cyranova sesternica, ktorá žila s jeho vlastnou sestrou Catherinou de Bergerac v konvente Dcér kríža. Reálnou postavou bol aj barón Christian de Neuvillette, ktorý spolu so Cyranom bojoval v kampani roku 1640.
Savinien Cyrano de Bergerac zomrel 28. júla1655 v Sannois u svojho bratranca Pierra II de Cyrano, pričom nie je isté, že jeho ostatky previezli do Paríža.
Remove ads
- Le pédant joué, 1645 (komédia, bola inšpiráciou pre Molièrovu hru Scapinove šibalstvá)
- L’histoire comique contenant les états et empires de la lune, 1649, vyd. 1657 (román)
- L’histoire comique contenant les états et empires du soleil, okolo 1650, vyd. 1662 (nedokončený román)
- La mort d'Agrippine, 1654 (tragédia)
- početné satirické a milostné listy
Originálne dobové vydania diel
- Smrť Agrippiny, tragédia. La Mort d'Agrippine, tragedie. Par Mr de Cyrano Bergerac, Paris, Charles de Sercy, 1654 (lire en ligne [archive]).
- Rôzne diela od pána Cyrano de Bergerac. Cyrano de Bergerac, Les Œuvres diverses de Mr de Cyrano Bergerac, Paris, Charles de Sercy, 1654 (lire en ligne [archive]).
- Komická história od pána Cyrana de Bergerac obsahujúca Štáty a ríše na Mesiaci. Cyrano de Bergerac, Histoire comique par Monsieur de Cyrano Bergerac contenant les Estats & Empires de la Lune, Paris, Charles de Sercy, 1657 (lire en ligne [archive]).
- Nové diela od pána Cyrano de Bergerac. Obsahujúce Komickú históriu Štátov a ríš na Slnku, viacero listov a iných zábavných kúskov. Cyrano de Bergerac, Les Nouvelles œuvres de Monsieur de Cyrano Bergerac. Contenant l'Histoire comique des Estats et Empires du Soleil, plusieurs lettres et autres pieces divertissantes, Paris, Charles de Sercy, 1662 (lire en ligne [archive]).
- Rôzne diela od pána Cyrano de Bergerac, časť 1. Les Œuvres diverses de Monsieur de Cyrano Bergerac, Amsterdam, J. Desbordes, 1709 (lire en ligne [archive]), partie 1.
- Rôzne diela od pána Cyrano de Bergerac, časť 2. Cyrano de Bergerac, Les Œuvres diverses de Monsieur de Cyrano Bergerac, Amsterdam, J. Desbordes, 1709 (lire en ligne [archive]), partie 2.
Remove ads
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
Remove ads