Salonta

Salonta (maď. Nagyszalonta alebo len Szalonta) je municípium v Bihárskej župe v Rumunsku. V rámci Rumunska sa nachádza na jeho severozápade, v rámci župy na jej juhozápade na hraniciach s Maďarskom, čo vidieť aj na etnickej skladbe mesta. V meste sa nachádza slovenský konzulárny úrad^[1] a slovenský hotel Slávia^[2].

Salonta
maď. Nagyszalonta
municípium
Národné kolégium v Salonte
Erb
Štát	Rumunsko
Župa	Bihárska župa
okrsky	Centru, Cartierul Avram Iancu, Cartierul Gară, Gacso, Fuveskert, Moară
Súradnice	46°48′S 21°39′V
Obyvateľstvo	17 735 (2011)
Hustota	2,119 obyv./km²
Vznik	1332
Primátor	Lázsló Török (UDMR)
Časové pásmo	VEČ (UTC+2)
- letný čas	VELČ (UTC+3)
PSČ	26975
Poloha mesta v Rumunsku
Wikimedia Commons: Salonta
Webová stránka: salonta.ro
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

História

Prvá písomná zmienka o meste pochádza z roku 1332, kedy ju pápežský dokument spomína ako „Socerdas de ville Zalantha“. Tento názov mesta vydržal až do obdobia uhorskej autonómie, keď sa prešlo na používanie názvu v maďarskom jazyku a neskôr v jazyku rumunskom (čo de facto nezmenilo výslovnosť názvu mesta). Do 16. storočia patrí mesto šľachtickému rodu Toldiovcov a stáva sa významným centrom obchodu, najmä kvôli blízkosti hradu Culişer. V tomto období má mesto asi 300 obyvateľov. Roku 1598 Turci zničili hrad Culişer a vypálili Salontu. V tomto období vyrástla v centre mesta Vartovka „Turnul Ciunt“. Turecká okupácia však mestu prekvapivo prináša rozvoj, najmä niektorých remeselných činností. Počas revolúcie 1848 tu pôsobí básnik János Arany. Po revolúcii prichádza do mesta obdobie vzniku cechov - prvý, obuvnícky vzniká roku 1820. Po druhej svetovej vojne, od roku 1948 začína mesto meniť svoj charakter zo sídla takmer čisto agrárneho na industriálne. Vznikne tu niekoľko podnikov, avšak 65 % miestneho priemyslu tvorí priemysel potravinársky.

Demografia

Mimo iné menšiny žije v Salonte aj malá slovenská menšina. V roku 2002 žilo v tomto meste 45 Slovákov.^[3]

Národnostné zloženie (2011)
Rumuni			37,06 %
Maďari			55,64 %
Rómovia			2,31 %
Nezistené			4,52 %
Ostatné			0,45 %

Náboženské zloženie (2011)
Rumunská pravoslávna cirkev			34,27 %
Reformovaná kresťanská cirkev			47,64 %
Rímskokatolícka cirkev			7,21 %
Babtistická cirkev			3,15 %
Nezistené (bez vyznania)			4,77 %
Ostatné			2,93 %

Partnerské mestá

• Békéscsaba, Maďarsko
• Csepel, Maďarsko
• Derecske, Maďarsko
• Hajdúböszörmény, Maďarsko
• Nagykőrös, Maďarsko
• Rimavská Sobota, Slovensko
• Sarkad, Maďarsko
• Túrkeve, Maďarsko

Galéria

• 
  Park v okrsku Centru
• 
  Alej v parku v okrsku Centru
• 
  Najväčší kotol na guľáš na svete
• 
  Hotel Slávia
• 
  Vstup do hotela Slávia a slovenského konzulárneho úradu
• 
  Kostol rumunskej pravoslávnej cirkvi
• 
  Železničná stanica
• 
  Pamätná izba Jánosa Aranyho

Zdroj

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Salonta na rumunskej Wikipédii.