Saint Helens
From Wikipedia, the free encyclopedia
Saint Helens, nesprávne Svätá Helena, je aktívny stratovulkán, nachádzajúci sa v USA, v štáte Washington asi 154 km južne od Seattlu a 85 km severovýchodne od Portlandu. Nachádza sa v pohorí Kaskádové vrchy.
| Saint Helens (Mount St. Helens) | |
| La-wa-la-clough | |
| stratovulkán | |
 | |
| Štát | Spojené štáty |
|---|---|
| Región | Washington |
| Pohorie | Kaskádové vrchy |
| Nadmorská výška | 2 549 m n. m. |
| Súradnice | 46°12′S 122°11′Z |
| Geologické zloženie | dacity, andezity |
| Prvá erupcia | pred 40 000 rokmi |
| Posledná erupcia | 2006 |
|
Poloha vulkánu na mape Washingtonu
| |
| Wikimedia Commons: Mount St. Helens | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Pomenovaná je podľa britského diplomata Alleyna Fizherberta, baróna St. Helens. Preto je názov Svätá Helena alebo sopka sv. Heleny nesprávny. Pôvodní obyvatelia Ameriky ju nazývali Louwala-Clough, alebo La-wa-la-clough, čo v preklade znamená „dymiaca hora“.
Je známa svojou katastrofickou erupciou z 18. mája 1980. Táto erupcia mala najväčší ekonomický dopad v histórii USA. Nejednalo sa však o najväčšiu erupciu sopky v USA. Erupcia sopky Novarupta na Aljaške v 1912 bola väčšia. Saint Helens bola pred erupciou označovaná pre svoju symetrickú kónickú stavbu aj ako Fudži USA.
Geologická stavba
Sopka, na rozdiel od svojich susedov (Adams, Hood a Rainier) je pomerne mladá, svoju činnosť začala pred cca 40 000 rokmi a klasický kužeľový tvar stratovulkánu (pred rokom 1980) sa vyformoval len pred 2 200 rokmi. Počas tohto obdobia mala štyri veľké erupčné periódy, prerušené dlhými úsekmi pokoja. Tak ako väčšina ostatných sopiek Kaskádového pohoria, aj Saint Helens je budovaná dacitovými a andezitovými lávami, striedanými s vrstvami pemzy a popola. Dôležitou deštrukčnou silou sopky sú časté laháry, tvorené roztopeným snehom z vrchola a zbiehajúce veľkými rýchlosťami po úbočiach.
Erupcia v roku 1980
Sopka sa prebudila po viac ako sto rokoch nečinnosti (posledná zdokumentovaná erupcia je z roku 1857) zemetrasením s magnitúdom 5,1. V marci začala z krátera unikať para a dym. 18. mája prišlo druhé zemetrasenie, čo zapríčinilo kolaps severnej steny hory a následnú produkciu kamennej lavíny (šírka 1,6 km, hrúbka 46 m a dĺžka 27 km). Lavína úplne zasypala jazero Spirit Lake, voda z jazera sa vyliala a zmiešaním s popolom a prachom vytvorila bahnotoky, ktoré premiestnili asi 3 mil. m3 materiálu a ničili všetko, čo im prišlo do cesty.
Následná erupcia vytvorila pyroklastické prúdy, ktoré dosiahli rýchlosť až 1080 km/h. Kontakt s vodou vyvolal sekundárnu explóziu, ktorú bolo počuť aj v Montane, Britskej Kolumbii a severnej Kalifornii, ale, čo je zaujímavé v mnohých bližších lokalitách (napr. Portland v Oregone) ju počuť nebolo. Vedci to vysvetľujú tzv. „tichou zónou“, čo bolo spôsobené inými podmienkami šírenia sa zvukových vĺn erupcie v rôzne teplých vrstvách atmosféry.
Stĺp popola a dymu dosiahol výšku 21 km, časť z neho neskôr skolabovala, čo vyvolalo ďalšiu vlnu pyroklastických prúdov. Sopka začala eruptovať o 8:35 a už o 9:45 bol zaznamenaný popolový spád (13 cm) v 145 km vzdialenej Yakime. Večer o 22:12 zasiahol popolový mrak západnú časť Yellowstonu a na druhý deň ho zaznamenali aj v Denveri v Colorade. Za dva týždne jemný popol, rozptýlený v stratosfére obletel celú Zem.
Teplo, produkované explóziou vyvolalo topenie sa ľadu na vrchole hory a vznik ďalších lahárov s rýchlosťou až 145 km/h. Celkový objem vyvrhnutého materiálu bol 4 km3, z toho 1/4 bola vyvrhnutá láva, pemza a popol, zvyšok pripadá na prenos materiálu na nové miesta bahnotokmi a zosuvmi. Vrchol sopky sa znížil o 400 m a vytvoril kráter 3 km široký a 640 m hlboký, ktorého severná strana je otvorená. Energia, uvoľnená výbuchom je ekvivalentná výbuchu približne 1 600 jadrových bômb, ktoré dopadli na Hirošimu.
Následky
Výbuch sopky Saint Helens bola najničivejšia sopečná erupcia v USA. Vyžiadala si 61 obetí na životoch, 200 zničených domov, niekoľko desiatok kilometrov zničených ciest, železničných tratí a mostov, 14,6 km3 zničenej drevnej hmoty a tisícky uhynutých zvierat.
Krajina bola absolútne zničená bez akejkoľvek známky života. Celkové náklady na rekonštrukciu sa vyšplhali do výšky 1,1 mld. dolárov.
Neskoršie erupcie
V lete na jeseň roku 1980 sopka vyprodukovala ešte päť menších erupcií. V roku 1990 sa vyskytla väčšia freatická erupcia a v roku 2004 ďalšia, spojená s produkciou vulkanického dómu v kráteri.
Galéria
Sopka St. Helens pred erupciou v roku 1980
18. máj 1980 - stúpajúci stĺp popola
Auto zaplavené lahárom
Prederupčná fáza (apríl 1980).
Stromy zničené bahnotokom.
Dom zasiahnutý lahárom.
Pohľad na sopku z ISS.
Pri výbuchu sopky St. Helens sa uvoľnilo veľké množstvo škodlivín, napr. síra, chlór a sopečný popol
„Mesačná krajina“ v okolí sopky
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Saint Helens
Externé odkazy
- www.volcano.si.edu - Saint Helens na Global Volcanism Program (po anglicky)
- Sopka Saint Helens - fotografie a momentálny stav (USGS) Archivované 2007-01-02 na Wayback Machine (po anglicky)
- Webkamera (U.S. Forest Service) (po anglicky)
- Zoznam obetí erupcie Archivované 2007-05-27 na Wayback Machine (po anglicky)
Wikiwand - on
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.