From Wikipedia, the free encyclopedia
Rímske cesty boli cesty budované v období Starovekého Ríma a boli určené pre rýchlu dopravu materiálu, dobytka, vozov, presun vojsk, obchod a prenos správ[1]. Boli základom pre vývoj Rímskej ríše[2]. Rímska cestná infraštruktúra bola tvorená cestami s dĺžkou viac ako 400 000 km, z toho bolo viac ako 80 500 km spevnených[3][4]. V období vrcholu Starovekého Ríma viedlo z mesta aspoň 29 veľkých vojenských ciest.[5] Boli upravované kopce, zasypávané údolia[5] a rieky preklenované mostami. V istom období bola Rímska ríša rozdelená do 113 provincií prepojených 372 veľkými cestnými spojeniami[5]. Iba v Galii bolo upravených minimálne 21 000 km a v Británii minimálne 4 000 km[5].
Rimania sa stali majstrami vo výstavbe ciest[6], ktoré nazývali viae[7]. Ich účelom bola doprava materiálu z jedného miesta na druhé. Bol dovolený peší prístup aj prechod, hnať dobytok, vozy alebo prenos informácií[7]. Tieto cesty (viae) sa líšili od ostatných menších ciest, ciest pre koní a chodníkov[7]. Podľa zákona dvanástich tabúľ bola minimálna šírka cesty via stanovená na 2,4 m v rovine a 4,9 m v oblúku[7].
Rímska cestná infraštruktúra bola dôležitá pre udržanie stability ríše aj pre jej ďalší rozmach. Cesty podporovali Rímske légie ale v neskorom staroveku naopak poskytli výhodu pre inváziu Barbarov.
Rímske cesty boli rôznorodé, od jednoduchej cesty z guľatiny až po spevnené cesty používajúce hrubý podklad zo spevneného štrku, ktorý zabezpečoval odvodnenie dažďovej vody a cesta tak ostala suchá a nepremenila sa na blato. Podľa Ulpiana existovali tri druhy ciest[7]:
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.