Rusíni (zriedkavo Rusnaci [singulár Rusnak], Rusňáci [singulár Rusňák], Rusnáci [singulár Rusnák]; najmä v historických kontextoch aj Rut(h)éni; do druhej svetovej vojny vo význame a) či b) aj Karpatorusi, Uhrorusi, (uhorskí a haličskí) Rusi, Karpatskí Rusi, Podkarpatskí Rusi, uhorskí a haličskí Malorusi, Karpatskí Rusíni, lat. Rutheni) môžu byť:
d) Slovania (t. j. aj napr. Slováci) – resp. v dávnejšej minulosti akékoľvek osoby – gréckokatolíckeho alebo pravoslávneho vyznania[3][4]
e) v cirkevnej administratíve Vatikánu v rokoch 1944 (?) až 1961: všetci slovanskí gréckokatolíci bývalého Poľsko-litovského kráľovstva a Rakúsko-Uhorska (a emigranti z týchto oblastí v Západnej Európe, USA a Kanade)[4]
f) v rokoch 1968-1991 v Česko-Slovensku: úradný alternatívny názov toho, čo sa vtedy oficiálne hodnotilo ako podskupina Ukrajincov na Slovensku (z dnešného pohľadu išlo o označenie Rusínov a Ukrajincov na Slovensku)[5][6][7]
g) v dávnejšej minulosti (často v latinskej podobe Rutheni)[4][8]:
od 12. storočia do cca 15. storočia: predovšetkým obyvatelia Haliče a Volyne (západná Ukrajina)
cca od 16. storočia do 18. storočia: obyvatelia východnej časti Poľsko-litovského kráľovstva a Podkarpatskej Rusi (s okolím) v Uhorsku (t. j. predkovia dnešných Rusínov, Bielorusov a Ukrajincov)
v 19. stor. a na zač. 20. storočia:
Východní Slovania (t.j. prakticky len to, čo dnes označujeme ako Ukrajinci a Rusíni) žijúci na území habsburskej monarchie (a emigranti z týchto území v zahraničí); alebo
označenie toho, čo dnes označujeme ako Rusíni a západní Ukrajinci (príp. aj Bielorusi), presnejšie: označenie Východných Slovanov na území habsburskej monarchie, západnej Volyne a západného Podolia, v širšom zmysle aj ostatnej Volyne, ostatného Podolia a Kyjevskej gubernie (resp. ojedinele bez Kyjevskej gubernie ale vrátane Bielorusov), synonymum: Červení Rusi, Červenorusi[9][10][11][12][13][14]; alebo
označenie toho, čo dnes označujeme ako Rusíni a Ukrajinci, dobové synonymum: Malorusi[15][16][17]; alebo
označenie toho, čo dnes označujeme ako Rusíni, Ukrajinci a Bielorusi, dobové synonymum: Malorusi[18][19]
od 12. – 17. storočia: členovia pohraničnej hliadky v Uhorsku
v 16. a 17. storočí: kolonizátori nových území v hornatých oblastiach východného a stredného Slovenska na valašskom práve
Rýchle fakty Krajina s významnou populáciou, Jazyk(y) ...
Podľa etnografických príznakov sa delia na päť skupín: Lemkovia, Bojkovia, Huculi, Verchovinci a Doliniaci (= Hajnali).
Označenie pre podkarpatských Slovanov Rusíni (Rutheni) podľa historika, profesora Ivana Popa vzniklo ako definícia konfesionálnej orientácie slovanského obyvateľstva v podhorí Karpát, ktoré prijalo kresťanstvo východnej, byzantskej orientácie v dobe Veľkej Moravy. Podľa niektorých filológov etnonymum Rusín mohlo vzniknúť v dobe prvých kontaktov maďarských kmeňov s karpatskými Slovanmi. Maďari totiž pred príchodom do Dunajskej nížiny žili dlhú dobu v kontakte so Slovanmi východnej Európy a identifikovali ich ako „úrusz“, „orosz“, odvodené od „Rusi“. Tieto pojmy existujú dodnes v jazykoch národov východnej Európy a Strednej Ázie ugrijskej a turskej jazykovej skupiny. Po prechode Karpát sa Maďari stretli s miestnymi Slovanmi a zaznamenali ich jazykovú príbuznosť so Slovanmi východnej Európy. Následné preniesli na nich už známy pojem „orosz“.[20]
Prvé informácie o Rusínoch sú z obdobia vzniku Uhorského kráľovstva. Kráľ Štefan vykonal administratívnu reformu a rozdelil svoju doménu na jednotlivé oblasti komitáty. Niektoré pohraničné oblasti, ktorým hrozilo vonkajšie nebezpečenstvo, boli spravované ako marky. V Potisí bola zriadená tzv. Ruská/Rusínska marka (marchia Ruthenorum), spravovaná synom kráľa Štefana a následníkom trónu, princom Imrichom. Podľa rusínskeho historika Ivana Popa[21] toto územie bolo vyčlenené pre rusínskych vojakov a ich rodiny, ktoré boli v službách prvých uhorských panovníkov.[20]
Nezávislý štát sa im podarilo získať len na necelý deň, keď bola dňa 15. marca 1939 vyhlásená Karpatskoukrajinská republika, ktorej prezidentom bol Augustín Vološin.[22] Na Ukrajine (a v minulosti počas komunizmu aj v Česko-Slovensku) existenciu Rusínov neuznávali a považovali ich za Ukrajincov. Dňa 7. marca 2007 Zakarpatská oblastná rada v Užhorode svojim rozhodnutím na území Zakarpatskej oblasti Ukrajiny uznala národnosť Rusín.[23][24][25]
Podľa Vladimíra Jancuru, oficiálne Kyjev, na rozdiel od Bratislavy, dodnes neuznal národnosť a snahy o jej etablovanie odsudzuje ako tzv. rusínsky separatizmus.[26]
Chronológia
6. – 7. storočie – Karpatská Rus riedko osídlená slovanskými kmeňmi známymi ako Bieli Chorváti.
pribl. 1440 – Prví pravoslávni biskupi pre karpatských Rusínov začínajú vládnuť z Mukačeva
1596 – Brestskou úniou Kyjevská metropolia vstupuje do plného spoločenstva s Rímskou cirkvou, konštituuje sa gréckokatolícka cirkev v Poľsku zahŕňajúca aj lemkovský región
1692 – Pravoslávna Przemyšľská eparchia sa pripája k cirkevnej únii s Rímom
1698 – 1699 – Vydanie prvých tlačených kníh pre karpatských Rusínov: šlabikára (Bukvar) a katechizmu (Katechysys) pod záštitou biskupa Jozefa de Camillisa
1703 – 1711 – Karpatskí Rusíni sa po boku transylvánskeho uhorského kniežaťa a pána Mukačevského zámku Františka Rákociho II. pripájajú k neúspešnej vzbure proti habsburskej moci
1733 – Zomiera posledný pravoslávny biskup Maramorošskej župy a zostávajúce pravoslávne farnosti na Podkapatskej Rusi sa pripájajú k cirkevnej únii s Rímom
1745 – Prví karpatskí Rusíni odchádzajú do oblasti Bačky (Vojvodina) a usádzajú sa v Ruskom Keresture
1771 – Formálne erigovanie gréckokatolíckej Mukačevskej eparchie rímskym pápežom Klementom XIV.
1772 – Habsburská monarchia anektuje od Poľska Halič (vrátane lemkovského regiónu)
1778 – Založenie gréckokatolíckeho kňazského seminára v Užhorode počas "zlatej éry" biskupa Andreja Bačinského
1780 – Sídlo Mukačevskej eparchie sa presťahovalo do Užhorodu
1818 – Vznik gréckokatolíckej Prešovskej eparchie
1830 – Vydanie prvej gramatiky karpatsko-rusínskeho jazyka, autorom ktorej bol Michal Lučkaj
1847 – Vydanie prvého šlabikára karpatskorusínskeho jazyka, ktorý napísal Alexander Duchnovič
1848 – Zrušenie nevoľníctva karpatských Rusínov a iných národov v rámci habsburskej monarchie
1849 – 1850 – Vznik užhorodského vojenského okruhu, v ktorého správe boli prevažne karpatskí Rusíni
1850 – Vznik Prešovského literárneho spolku – prvej kultúrnej organizácie karpatských Rusínov, na čele ktorej stál Alexander Duchnovič
1867 – Začína vychádzať Svit (Užhorod) – prvé karpatskorusínske noviny vydávané v karpatskej domovine
1872 – Prvé železničné trate prechádzajú karpatskorusínskym územím: Užhorod je spojený s ostatnou časťou Uhorska a trať Ľvov-Budapešť prechádza Lupkovským priesmykom
pribl. 1880 – 1890 – Začiatok masového vysťahovalectva do USA, ktoré pokračuje až do prvej svetovej vojny
1891 – Kňaz Alexej Tóth z Minneapolisu pripája svoju gréckokatolícku farnosť k Ruskej pravoslávnej cirkvi, čo je začiatkom hnutia "návrat k pravosláviu" v USA. V roku 1994 bol Alexej Tóth Pravoslávnou cirkvou Ameriky svätorečený.
1892 – Vznik najstaršej rusínskej organizácie v USA – gréckokatolíckej únie Sojedinenije grekokatolíčeskích bratstv a jej tlačového orgánu pod názvom Amerikansky russky viestnik
1987 – V Nowom Sączi je otvorená prvá inštitúcia pre potreby Lemkov – Russka bursa
1904 – Vydanie zbierky poézie Gabora Kosteľníka – prvej knihy napísanej vojvodinskorusínskym jazykom
1911 – V Nowom Sączi začínajú vychádzať prvé lemkovskorusínske noviny Lemko
1914 – V auguste vypukla I. svetová vojna; v októbri je lemkovský región okupovaný ruskými cárskymi vojskami
1916 – Vatikán zakladá v USA osobitnú správu pre gréckokatolíkov z Uhorského kráľovstva
máj 1917 – V New Yorku vzniká Liga za oslobodenie Karpatskej Rusi
23. 7. 1918 – Vznik Americkej národnej rady Uhrorusov v Homesteade (Pennsylvánia)
31. 10. 1918 – Rozpad Rakúsko-Uhorska; vznik republík
november 1918 – V priebehu troch mesiacov vzniká na území Karpatskej Rusi niekoľko národných rád, ktoré žiadajú pripojenie územia k Maďarsku, Rusku, Česko-Slovensku alebo Ukrajine
12. 11. 1918 – Americká národná rada Uhrorusov požaduje pripojenie Karpatskej Rusi k Česko-Slovensku
24. 11. 1918 – Rusíni Bačky (Vojvodina) sa pripájajú k Srbom ovládanému národnému zjazdu v Novom Sade a vyhlasujú jednotu s Kráľovstvom Srbov, Chorvátov a Slovincov (Juhoslávia)
5. 12. 1918 – Vyhlásenie Lemkovskej rusínskej republiky vo Florynke na čele s Jaroslavom Kačmarčykom; existovala do marca 1920
21. 12. 1918 – Maďarská republika vytvára autonómnu oblasť Rusku krajinu so sídlom v Mukačeve s Oresztom Szabóom na čele
1919 – Huculská republika existovala len krátko v prvej polovici roka, hlavné mesto bolo zriadené v Jasini. Zanikla po obsadení rumunskou armádou v júni 1919 a na základe Saintgermainskej zmluvy bolo jej územie pripojené k Česko-Slovensku
8. 5. 1919 – Centrálna rusínska národná rada v Užhorode hlasuje za pripojenie karpatskorusínského územia k Česko-Slovensku
2. 7. 1919 – Vznik Rusínskej národnej vzdelávacej spoločnosti – prvej kultúrnej organizácie Rusínov Vojvodiny
10. 9. 1919 – Saint Germainská dohoda uznáva pripojenie Rusínov žijúcich na juh od Karpát k Česko-Slovensku so zárukou "najširšej autonómie zlučiteľnej s jednotnosťou štátu česko-slovenského"
október 1919 – Založenie prvého univerzitného oddelenia rusinistiky – Katedry rusínskeho jazyka a literatúry na Univerzite v Budapešti
1920 – Američan rusínskeho pôvodu Gregor Žatkovič je vymenovaný za prvého guvernéra Podkarpatskej Rusi
1923 – Vydanie prvej gramatiky napísanej bačvanským (vojvodinským) rusínskym jazykom, autorom ktorej bol Gabor Kosteľnik
1924 – Vznik Ruthénskeho gréckokatolíckeho exarchátu v Pittsburghu (USA)
1924 – Začínajú vychádzať prvé vojvodinskorusínske noviny Ruski novini (Novi Sad)
január 1929 – Založenie Združenia Lemkov Spojených štátov a Kanady vo Winnipegu
február 1929 – Vatikánsky dekrét Cum Data Fuerit o celibáte a cirkevnom majetku spôsobuje vnútornú revoltu medzi gréckokatolíkmi v USA
1931 – V Česko-Sovensku vzniká pravoslávna Mukačevsko-prešovská eparchia patriaca pod jurisdikciu Srbskej pravoslávnej cirkvi
1933 – Založenie prvej občianskej organizácie Lemkov v Poľsku Sojuzu Lemkov
1934 – Pre potreby gréckokatolíkov lemkovského regiónu je zriadená Apoštolská administratíva Lemkovščiny; vydanie prvých lemkovskorusínskych učebníc pre základné školy, ktoré napísal Metodij Trochanovskij
19. 9. 1938 – Vznik Americkej karpatsko-ruskej pravoslávnej gréckokatolíckej cirkvi (Johnstownská diecéza)
11. 10. 1938 – Ustanovenie prvej autonómnej vlády Podkarpatskej Rusi na čele s Andrejom Brodijom
26. 10. 1938 – Ustanovenie druhej podkarpatskej autonómnej vlády na čele s Augustínom Vološinom
1. 1. 1939 - Podkarpatská Rus je premenovaná na Karpatskú Ukrajinu
15. 3. 1939 – Karpatská Ukrajina vyhlasuje nezávislosť; okamžite je napadnutá a pripojená k Maďarsku
1941 – Vznik prvej vedeckej organizácie karpatských Rusínov – Podkarpatskej vedeckej spoločnosti v Užhorode
apríl – máj 1944 – Viac ako 100 000 Židov je z Podkarpatskej Rusi deportovaných do nemeckých nacistických táborov smrti
sept. – októb. 1944 – Sovietska armáda vyháňa Nemcov a Maďarov z Podkarpatskej Rusi
26. 11. 1944 V Mukačeve zasadá Národná rada a požaduje pripojenie Podkarpatskej Rusi (Zakarpatskej Ukrajiny) k Sovietskemu zväzu
december 1944 – Pravoslávna Mukačevsko-prešovská eparchia je na nátlak sovietskej moci prevedená pod jurisdikciu Ruskej pravoslávnej cirkvi (Moskovský patriarchát)
marec 1945 – Vznik Ukrajinskej národnej rady v Prešove; jej úlohou je zastupovanie politických záujmov karpatských Rusínov Prešovskej oblasti
29. 6. 1945 – Česko-Slovensko odstupuje Podkarpatskú Rus Sovietskemu zväzu
1945 – 1946 – Takmer 150 000 lemkovských Rusínov a 12 000 Rusínov z Prešovskej oblasti násilím alebo dobrovoľne emigruje na sovietsku Ukrajinu
1947 – V apríli a máji je v rámci operácie Visla takmer 35 000 lemkovských Rusínov násilím deportovaných do západného Poľska (Sliezsko) a do severného Poľska
1.11.1947 – Bol agentmi NKVD zavraždený mukačevský gréckokatolícky biskup Teodor Romža. Blahorečený ako mučeník bol 27. júna 2001 rímskym pápežom sv. Jánom Pavlom II. vo Ľvove.
28. 8. 1949 – Sovietska moc na príkaz Josifa Stalina a Nikitu Chruščova násilne ruší na Zakarpatskej Ukrajine gréckokatolícku cirkev vyhlasuje jej pripojenie k pravoslávnej cirkvi (Moskovskému patriarchátu)
28. 4. 1950 – Bol zatknutý a internovaný rusínsky gréckokatolícky biskup Pavol Peter Gojdič, OSBM, neskôr odsúdený vykonštruovanom procese na doživotie.
28. 4. 1950 – Takzvaný Prešovský sobor zinscenovaný komunistickou mocou vyhlasuje zrušenie Gréckokatolíckej cirkvi v Česko-Slovensku a jej pripojenie k pravoslávnej cirkvi, čo väčšina jej kňazov i veriacich odmietla
1952 – Dekrétom Komunistickej strany Slovenska je do Prešovskej oblasti zavedená ukrajinská národnostná politika; vznik Kultúrneho zväzu ukrajinských pracujúcich
1956 – Vznik Ukrajinskej spoločensko-kultúrnej organizácie (USKT) v Poľsku – ide o jedinú legálnu organizáciu, v ktorej môžu lemkovskí Rusíni oficiálne rozvíjať svoje dedičstvo
17. 7. 1960 – V deň svojich 72. narodenín zomrel v leopoldovskej väznici na následky zlého zaobchádzania rusínsky gréckokatolícky biskup Pavol Peter Gojdič, OSBM. 4. novembra 2001 bol blahorečený ako mučeník rímskym pápežom sv. Jánom Pavlom II. na námestí sv. Petra vo Vatikáne.
1968 – V júni bola obnovená gréckokatolícka cirkev v Česko-Slovensku; pokusy o obnovenie ďalších rusínskych inštitúcií zlyhali následkom Sovietmi vedenej invázie 21. augusta
1974 – Vojvodinský región získava širokú autonómiu v rámci Juhoslávie; Rusíni sa stávajú jednou z piatich oficiálnych národností oblastí
1978 – V USA vzniká Karpatskorusínske výskumné centrum
1983 – V Czarnej (Poľsko) sa koná prvý lemkovskorusínky kultúrny festival Vatra; V Minnesote (USA) je založená Rusínska asociácia
apríl 1989 – V Poľsku vzniká pre potreby lemkovských Rusínov združenie Stowarzyszenia Lemków
september 1989 – V sovietskom Zakarpatsku je obnovený štatút gréckokatolíckej cirkvi
november 1989 – masové demonštrácie proti komunistickej vláde v Česko-Slovensku; o týždeň neskôr Rusíni prešovskej oblasti zakladajú Iniciatívnu skupinu za prestavbu
február 1990 – Na Podkarpatskej Rusi vzniká Spoločnosť karpatských Rusínov
október 1990 – V Česku vzniká Spoločnosť priateľov Podkarpatskej Rusi
december 1990 – V Juhoslávii je pre potreby Rusínov založená spoločnosť Ruská matka
22. – 23. 3. 1991 – V Medzilaborciach sa koná I. svetový kongres Rusínov
1. 12. 1991 – Potvrdenie nezávislosti Ukrajiny; viac než 78% obyvateľov Zakarpatska hlasuje v prospech autonómie ich regiónu
máj 1992 – V Maďarsku vzniká Organizácia Rusínov
6. – 7. 11. 1992 – V Bardejovských Kúpeľoch sa koná vedecký seminár K otázkam kodifikácie rusínskeho jazyka
január 1993 – V Prešove je založený Ústav rusínskeho jazyka a kultúry
22. – 23. 5. 1993 – V Krynici (Poľsko) sa koná Druhý svetový kongres Rusínov
máj 1993 – V Užhorode je zostavená dočasná vláda autonómnej republiky Podkarpatská Rus
27. 1. 1995 – V Bratislave je pred zástupcami vlády, štátu a akademickými funkcionármi kodifikovaný rusínsky spisovný jazyk, ktorý je platný pre Slovensko
1995 – V Ruskom Keresture (Juhoslávia) sa koná III. svetový kongres Rusínov
27. 11. 1995 – Vzniká v Bratislave Združenie inteligencie Rusínov Slovenska
1997 – Koná sa IV. svetový kongres Rusínov v Budapešti
september 1997 – Na niekoľkých základných školách na Slovensku sa začína vyučovanie rusínskeho jazyka[27]
Existuje niekoľko štúdií o genetike Rusínov, ktoré sa snažia nájsť spoločný pôvod s modernými európskymi národmi.[28] Analýza materských línií DNA zistila, že Rusíni majú najvyšší výskyt mitochondriálnej haploskupiny I nájdený k tomuto dátumu vo svete.[29] Analýza mtDNA ukázala štatisticky významnú odlišnosť medzi Rusínmi a inými slovanskými národmi.[30]
Matej Bel vo svojich Notíciách v kapitole o zemplínskej župe opisuje Rusínov ako potomkov Sarmatov vyznávajúcich starú vieru a udržiavajúcich pôvodné zvyky.[31]
А. Котенко, О. Мартынюк, Алексей Миллер. «Малоросс»: эволюция понятия до Первой мировой войны 2011 (citát: Жители Киевской, Подольской и Волынской Губерний, называющие себя Русснаками)
Kleinrussische Sprache und Litteratur. In: Meyers Konversationslexikon. Autorenkollektiv, Verlag des Bibliographischen Instituts, Leipzig und Wien, Vierte Auflage, 1885-1892. Band 9. S. 829
Vorrede. In: LEWICKI, Joseph. Grammatik der ruthenischen oder kleinrussischen Sprache in Galizien (Mit einer Kupfertafel). [s.l.]: [s.n.], 1834. 212 s. Dostupné online.
NIKITIN, AG, Kochkin IT, June CM, Willis CM, McBain I, Videiko MY Mitochondrial DNA sequence variation in Boyko, Hutsul and Lemko populations of Carpathian highlands.. Human Biology, 2008, s.43–58. Dostupné online. ISSN0018-7143. DOI:10.3378/027.081.0104. PMID 19589018.
Matthias Bel: Notitia Hungariae novae historico geographica… Comitatuum ineditorum tomus primus, in quo continentur… Comitatus Arvensis et Trentsiniensis. Edd. Gregorius Tóth, Ladislaus Glück, Zoltanus Gőzsy. Budapestini, 2011. [online]. [Cit. 2013-04-19]. Dostupné online. Archivované 2011-07-16 z originálu.
SOPOLIGA, Miroslav. Tradície hmotnej kultúry Ukrajincov na Slovensku. 1. vyd. Bratislava: Veda, 2006. 292 s. (Klenotnica slovenskej ľudovej kultúry; zv. 21.) ISBN 80-224-0883-2.
KOKAISL, Petr. Co znamená být slovenským Rusínem? Proměna etnické identity rusínské menšiny na Slovensku. Historická sociologie, 2017, čís.2, s.85-102. Dostupné online.
KONEČNÝ, Stanislav. Náčrt dejín karpatských Rusínov. Vyd. 1. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove – Ústav rusínskeho jazyka a kultúry, 2015. 226 s. Dostupné online.ISBN 978-80-555-1297-6.
MAGOCSI, Paul Robert. Chrbtom k horám: dejiny Karpatskej Rusi a karpatských Rusínov. Preklad Eva Eddy. Prešov: UNIVERSUM-EU, 2016. 593 s. ISBN 978-80-89046-97-3.
SZABÓ, Oreszt. O uhorských Rusoch (Rusíni): v preklade a historickom komentári. Ed. Lýdia Budayová, Peter Buday, Peter Švorc; preklad Peter Buday. Prešov: Universum, 2022. 225 s. ISBN 978-80-89946-28-0.
