From Wikipedia, the free encyclopedia
Rudo Prekop (* 13. apríl 1959, Košice)[1] je slovenský fotograf pôsobiaci v Česku a na Slovensku. Vyštudoval Strednú umeleckú a priemyselnú školu v Košiciach, obor užitej fotografie. V roku 1986 ukončil štúdium na FAMU u profesora Jána Šmoka.[2] Pracoval ako asistent kamery v Krátkom filme Praha a v rokoch 1986 – 2002 bol fotografom na voľnej nohe. Od roku 2002 pôsobí ako vedúci štúdiového ateliéru na FAMU v Prahe.[3][4][5] Spolu s Vasilom Stankem, Tonom Stanom, Kamilom Vargom, Mirom Švolíkom a Petrom Župníkom patrí medzi takzvanú slovenskú novú vlnu.
| Rudo Prekop | |
| slovenský fotograf | |
.jpg) | |
| Štát pôsob. | Česko, Slovensko |
|---|---|
| Narodenie | 13. apríl 1959 (65 rokov) Košice, Česko-Slovensko (dnes Slovensko) |
| Bydlisko | Praha |
| Národnosť | slovenská |
| Zamestnanie | fotograf a učiteľ |
| Odkazy | |
| Webstránka | rudoprekop.cz |
| Commons |  Rudo Prekop |
Na katedre umenia Technickej univerzity v Košiciach založil ateliér fotografie, kde v období rokov 2011 – 2013 aj vyučoval. Je spoluautorom aj realizátorom pôvodnej koncepcie a výtvarného riešenia Múzea Andyho Warhola v Medzilaborciach.[3][6][4][5]
Väčšinou fotografuje na čiernobiely štvorcový formát. Má záujem o symboliku zátišia, ktorú môžeme vidieť napríklad v jeho cykloch Pocty, Pomníky, Květiny a Hrdinové. Kompozíciu si pripravuje veľmi poctivo. Okolo vybraného zátišia zvykne chodiť dni, týždne aj mesiace, až keď nájde tú správnu "čerešničku na torte", začne exponovať.[7] Vo svojich prácach sa vyskytuje postmoderná estetika.[8] Svoje "mikrosvety" zostavuje z nájdených predmetov podobne ako to robí František Skála.[8] Okúzluje ho, keď opäť odložené objekty pôvodných vlastníkov opäť "ožijú".[7][8][4] Z predmetov vytvára rôzne oltáre a pomníky.[8][4][5] Na surrealizmus nadväzuje tak, že spája nespojiteľné – zdanlivo odlišné predmety vie spojiť do jedného celku podobne ako Vratislav Effenberger. Nepokračuje v tvorbe Josefa Sudka alebo Svobodu, ale skôr Evy Fukovej alebo Emily Medkovej. Najviac u ňho vidieť podobnosť s dielami Evy a Jana Švankmajerových.[8]
Jan Samec z karlovarskej galérie o Rudovi Prokopovi povedal nasledovné:
| „ | Nepatří k experimentátorům, kteří mají v programu bourání bariér, ale můžeme ho vnímat jako inscenátora vizí, objevitele zapomenutých či odhozených věcí, originálního interpreta živé i neživé přírody, vykladače pomyslných snů, manipulátora světla a tmy, vypravěče náznaků i zámlk; můžeme ho pojmenovat fetišistickým surrealistou, aranžérem bizarních situací a kombinací, hledačem náhodných příběhů i nečekaných sdělení,... | “ |
| – Jan Samec (po česky) | ||
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
