slovenský politik From Wikipedia, the free encyclopedia
Peter Marček (* 23. december 1953)[1] je slovenský podnikateľ a politik, v rokoch 2016 – 2020 poslanec NR SR, pôvodne za stranu SME RODINA – Boris Kollár. Privatizoval a podnikal s nehnuteľnosťami. Je bývalý prezident Slovenského zápasníckeho zväzu a člen Rádu sv. Lazara.[2]
| Peter Marček | |
 | |
| Bývalý poslanec Národnej rady Slovenskej republiky | |
|---|---|
| V úrade 23. marec 2016 – 29. február 2020 | |
| Biografické údaje | |
| Narodenie | 23. december 1953 (70 rokov) |
| Politická strana | Hnutie za demokraciu (HZD) Strana občanov Slovenska (SOS) SME RODINA – Boris Kollár REPUBLIKA |
Jeho otec bol poradca veľvyslanca v Moskve, preto Marček študoval a zmaturoval na strednej škole v Moskve.[2] V roku 1972 tam začal navštevovať Vysokú školu diplomatickú (odbor medzinárodné vzťahy).[2] Musel sa vrátiť domov na Slovensko, kde sa oženil a popri štúdiu na právnickej fakulte začal pracovať vo vysokoškolskom klube.[2] Neskôr sa venoval podnikaniu v oblasti cestovného ruchu. Po Nežnej revolúcii vybudoval, prevádzkoval a vlastnil niekoľko reštaurácií. Neskôr so spoločníkmi sprivatizoval jednu strojársku spoločnosť. Peniaze investoval do podnikania v stavebníctve, ktorému sa venoval najmä v spoločnosti PK Consult.[2] Jeho meno bolo v obchodnom registri v roku 2008 okrem PK Consult spájané s ďalšími 26 firmami.[2]
Vo februári 2008 ho zvolili za prezidenta Slovenského zápasníckeho zväzu. Získal osetských zápasníkov vrátane víťaza z LOH Sydney 2000 Davida Musuľbesa a hradil všetky náklady na ich prípravu.[2] Musuľbes v Pekingu 2008 za slovenskú reprezentáciu získal bronzovú medailu v kategórii voľný štýl do 120 kg.
Na Memoriále Jozefa Svobodu v júni 2017 sa zúčastnili aj členovia klubu Olymp Partizánske, ktorý viedol Marček.[3]
Marček bol v roku 2002 bol zakladajúcim členom Hnutia za demokraciu (HZD), potom predsedom Krajskej rady HZD Bratislava a členom predsedníctva tejto politickej strany, ktorej čestným predsedom bol Ivan Gašparovič, práve vystúpivší z HZDS. Po zvolení Gašparoviča v roku 2004 za prezidenta sa predsedom strany stal Jozef Grapa. Strana sa potom zúčastnila už len volieb do SNR v roku 2006 kde získala len 0,63 %. V roku 2018 už ako bezvýznamnú stranu ju prevzal Marček, ktorý s ňou mal ďalšie plány.[4] Najprv zmenil jej názov na HLAS ĽUDU, potom ju dal k dispozícii europoslancovi ĽSNS Milanovi Uhríkovi, ktorý zmenil jej názov na Republika.[5]
V roku 2011[6] založil a stal sa predsedom strany Strana občanov Slovenska (SOS), s ktorou kandidoval v parlamentných voľbách v roku 2012 a získal 0,15 %. Marček ponúkol pred parlamentnými voľbami 2016 svoju stranu Borisovi Kollárovi po tom, čo tento neuspel s prevzatím hnutia Náš kraj.[7] Strana občanov Slovenska sa tak premenovala na hnutie SME RODINA – Boris Kollár. Kollár sa tým vyhol zbieraniu podpisov potrebných na založenie novej strany. V parlamentných voľbách 2016 získali 172 860 t. j. 6,62 % platných hlasov, znamenajúcich 11 poslaneckých kresiel v novozvolenom parlamente. Marček bol číslo 4 na kandidátke Sme rodina[8] a spolufinancoval kampaň. Pôsobil vo Výbore NR SR pre kultúru a médiá aj ako vedúci stálej delegácia NR SR v Parlamentnom zhromaždení Čiernomorskej hospodárskej spolupráce.[1]
Mal nezhody s vedením vlastnej strany (spolu s Rastislavom Holúbekom a Martinou Šimkovičovou).[9] V júni 2016 ich kolegovia vylúčili z klubu a stali sa nezaradenými poslancami. Marček a Holúbek boli vylúčení aj zo strany.[10] Šimkovičová jej členkou ani nebola. Marček na tlačovej besede povedal, že mali výhrady k forme vyjadrovania B. Kollára. Do kategórie Kollárových vulgárností zaradil vyjadrenia, že Kollár bude mať rád ďalšie dieťa s Rómkou, či to, že úradníkov z Bruselu označil za „hajzlov“.[10]
Marček pred parlamentnými voľbami požičal peniaze svojmu hnutiu (strane), neuviedol však túto čiastku v majetkovom priznaní, a preto sa ním zaoberal parlamentný výbor pre nezlučiteľnosť funkcií.[11] Podľa vlastného (Marčekovho) vyjadrenia mu Kollár splnil dva z troch sľubov, ktoré mu dal pred voľbami: že bude na kandidátke do 5. miesta (bol 4.) a že bude členom dvoch výborov. Marček vraj preto finančnú pohľadávku voči hnutiu už dávno odpustil a neuviedol ju v priznaní.[11]
Marček sa pri hlasovaní o zrušení Mečiarových amnestií 5. apríla 2017 ako jediný zdržal hlasovania. V marci 2017 bol otvorene proti ich zrušeniu, pretože podľa neho je to „možno plán cez kriminalizáciu Mečiara ako zakladateľa štátu spochybniť akt vyhlásenia štátnosti, suverenity a nezávislosti Slovenskej republiky (1993), čím by sme sa dostali do jedného vreca a pod jeden spoločný menovateľ s prvou Slovenskou republikou“.[12]
V septembri 2017 v deň konania protikorupčného pochodu v Bratislave podporoval konkurenčnú akciu za odstúpenie prezidenta Kisku spoločne s aktivistami Komunistickej strany a expremiérom Jánom Čarnogurským.[13]
V auguste 2018 absolvoval cestu na polostrov Krym, ktorý je od roku 2014 anektovaný Ruskou federáciou. Tvrdil, že tam cestuje ako súkromná osoba, počas pobytu sa však zúčastnil rokovaní s ruskými predstaviteľmi ako poslanec NR SR. Neoficiálna delegácia pod vedením Marčeka s krymskou stranou podpísala aj dohodu o vytvorení Európsko-Krymskej obchodnej komory, ktorá má sídliť v priestoroch patriacich advokátovi a podnikateľovi Romanovi Bušovi.[14]
V máji 2019 navštívil Marček samozvanú Doneckú ľudovú republiku v rámci osláv 5. výročia jej vzniku.[15]
V roku 2019 SIS monitorovala dva prejazdy ruského motorkárskeho klubu Noční vlci cez územie SR. V súvislosti s aktivitami NV na území SR SIS hodnotila aj bezpečnostné riziká spojené s otvorením slovenskej pobočky NV pod názvom Noční vlci Europa v júni 2018 v obci Dolná Krupá. V tejto súvislosti bol spomínaný aj Marček, ktorý sa so šéfom so Nočných vlkov Zaldostanovom stretol už v roku na Kryme. Podľa Marčekových slov polostrov odjakživa patril Rusku.[16]
V decembri 2018 prevzal po Jozefovi Grapovi stranu Hnutie za demokraciu, ktorú v roku 2002 spoluzakladal a zmenil jej názov na HLAS ĽUDU.[17] Zároveň avizoval plán pýtať sa raz mesačne formou internetovej ankety občanov, ako má v NR SR hlasovať o zákonoch.[18] V roku 2020 kandidoval do Národnej rady ako predseda strany HLAS ĽUDU z druhého miesta kandidátky. Strana však získala len 0,06 % hlasov a Marček sa do parlamentu nedostal.[19]
Marček, už ako bývalý poslanec, zorganizoval 17. novembra 2020 protivládny protest pred Prezidentským palácom na Hodžovom námestí, kde bez rúšok vystupovali aj viacerí poslanci ĽSNS, s ktorými ho spájala nielen protivládne, ale aj proruské a antivaxerské postoje.[4][20]
V marci 2021 stranu HLAS ĽUDU prevzali odídenci zo strany ĽSNS a premenovali ju na stranu REPUBLIKA. Podľa registra politických strán na webe ministerstva vnútra sa predsedom strany stal Milan Uhrík. Podľa Aktualít v novej strane zostal pôsobiť aj Marček.[21]
Už s REPUBLIKou organizoval v máji 2021 protest proti vláde a za "Referendum 2021" na Námestí slobody v Bratislave. [22]
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
