From Wikipedia, the free encyclopedia
Pavlína Snopková (* 22. jún 1932, Udavské - † 3. marec 2019, Bratislava) bola slovenská paleontologička, odborníčka na palynológiu.
Paulína Snopková rod. Šalátová | |
paleontologička | |
Dielo | |
---|---|
Polia pôsobnosti | palynológia, biostratigrafia, paleoekológia |
Vedecké pôsobenie | GÚDŠ |
Alma mater | Univerzita Komenského v Bratislave |
Akademický titul | RNDr. |
Vedecká hodnosť | CSc. |
Významní profesori | D. Andrusov |
Osobné informácie | |
Narodenie | 22. jún 1932 Udavské |
Úmrtie | 3. marec 2019 (86 rokov) Bratislava |
Narodila sa 22. júna 1932 v Udavskom pri Humennom. Jej starší brat Ján Šalát vyštudoval geológiu a pôsobil ako pedagóg na Vysokej škole technickej v Košiciach. Absolvovala Dievčenské gymnázium v Bratislave, kde maturovala v roku 1952. Následne nastúpila na štúdium biológie na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, ktoré úspešne ukončila v roku 1957. V roku 1967 získala hodnosť doktora prírodných vied (RNDr.).[1]
Po skončení štúdia geológie v roku 1957 nastúpila na Geologický ústav Dionýza Štúra, kde pre biostratigrafický výskum neogénnych, paleogénnych a starších sedimentov začala uplatňovať palynologickú metódu. Výsledky prvej etapy jej palynologického výskumu boli pozitívne. Prvýkrát stanovila základné peľové spektrá z miocénnych sedimentov z východnej časti Podunajskej nížiny (eger - panón) a z Považia (egenburg - báden). Veľkým prínosom bolo zaradenie sladkovodných a brakických sedimentov, ktoré sa inými biostratigrafickými metódami nepodarilo vekovo zaradiť. Takisto urobila rekonštrukciu paleoekologických a paleoklimatických pomerov. V roku 1978 sumarizovala svoje práce a získala hodnosť kandidáta geologických vied (CSc.).[1]
Od roku 1961 sa zaoberala palepalynologickým, paleoekologickým a paleoklimatologickým štúdiom sedimentov centrálnokarpatského paleogénu a paleogénu karpatského flyšového pásma východného Slovenska. Získané výsledky korelovala s výsledkami rovnako starých súvrství z územia Česka, Nemecka, Poľska, Ukrajiny a Maďarska. Jej výsledky majú dodnes vysokú platnosť a presahujú regionálny rámec.
Spolu so svojim manželom L. Snopkom sa pokúsila paleopalynologické metódy aplikovať aj v paleozoických komplexoch Spišsko-gemerského rudohoria (hlavne v gelnickej skupine v gemerika). V roku 1961 sa jej podarilo zistiť v staropaleozoických, epizonálne metamorfovaných komplexoch dovtedy považovaných za bezfosílné palynomorfy veku vrchné kambrium, ordovik, silúr až spodný devón. Výsledky boli kladne hodnotené Ústredným ústavom geologickým v Prahe a boli konzultované so zahraničnými palynológmi, najmä z Leningradu, Rumunska a Bulharska. Tieto veky o niekoľko desiatok rokov neskôr potvrdili aj datovania rádiometrickými metódami. Venovala sa aj palynologickému výskumu čiernych bridlíc z vrtov podložia Viedenskej panvy, v ktorých preukázala ich prevažne vrchnotriasový (karnský) vek. Doložila vrchnokriedový (santon-kampanský) vek pre tmavé ílovce, vyskytujúce sa vo vápencoch gombaseckého lomu a tiež vek sedimentov pri Dobšinskej ľadovej jaskyni (Slovenský raj).[2]
V neskorších rokoch začiatkom 90. rokov vypracovala na základe palynologického korelačného štúdia paleogénu Západných Karpát s paleogénom Maďarska a Česka 10 korelačných tabuliek, v ktorých sú uvedené stratigraficky významné druhy pre korelačné oblasti, a to od spodného eocénu do vrchného oligocénu.
Výskumom získané výsledky publikovala vo vyše 60 odborných prácach v domácich a zahraničných časopisoch. Mnohé sú obsiahnuté (cca 150) v archívnych správach uložených v Archíve ŠGÚDŠ (geofonde) v Bratislave. Z jej významnejších prác sú to, napr.[2]:
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.