Okres Čadca je okres v Žilinskom kraji na Slovensku. Má rozlohu 760,62 km², žije tu 87 135 obyvateľov a priemerná hustota zaľudnenia je 115 obyvateľov na km² (údaje k 31. 12. 2023). Správne sídlo okresu je mesto Čadca.
| Čadca | |
| okres | |
 Poloha okresu Čadca na mape Žilinského kraja | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Kraj | Žilinský kraj |
| Rozloha | 760,62 km² (76 062 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 87 135 (31. december 2023) [2] |
| Hustota | 114,56 obyv./km² |
| Časové pásmo | SEČ (UTC+1) |
| - letný čas | SELČ (UTC+2) |
| Tel. predvoľba | 041 |
| EČV | CA [3] |
| Kód okresu | 502 |
| Členenie | - |
| Mestá | 3 |
| Obce | 20 |
| Commons: Čadca District | |
| Štatistika: statistics.sk | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
 Slovenský portál | |
Dejiny
Do roku 1922
Až do roku 1922 bolo územie dnešného okresu Čadca súčasťou Trenčianskej župy. Z pohľadu slúžnovských okresov patrilo spočiatku územie do horného okresu, neskôr do tretieho horného okresu a od prvej polovice 19. storočia do Žilinského okresu. V roku 1856 pri delení územia Trenčianskej župy vznikol slúžnovský obvod v Čadci. Od roku 1862 sa územie stalo súčasťou žilinského slúžnovského obvodu a v Čadci bolo sídlo podslúžneho. Po obnovení župnej samosprávy bol v roku 1872 znovuvytvorený slúžnovský obvod Čadca, ktorý vydržal až do roku 1922.[4][5]
Roky 1923 – 1960
Okres Čadca vznikol pri administratívnom členení ČSR v roku 1923. Oproti dnešnému stavu však neobsahoval územie obce Dlhá nad Kysucou a ani juhovýchod územia (okolie Krásna nad Kysucou a obce Bystrickej doliny). Územie sa stalo najskôr súčasťou Považskej župy, po zániku župného usporiadania a prechode na krajinské zriadenie v roku 1928 súčasťou Slovenskej krajiny a po obnovení žúp v roku 1940 Trenčianskej župy. Po obnovení ČSR nastal v roku 1945 návrat ku krajinskému zriadeniu a územie sa stalo znovu súčasťou Slovenskej krajiny.
V roku 1949 získal okres Čadca územie dnešnej obce Dlhá nad Kysucou (dovtedy časť obce Dlhé Pole) a Turkova, oboje sa stalo súčasťou Turzovky, obec Dlhá sa v roku 1954 osamostatnila. Zároveň nastal prechod na krajské zriadenie a územie okresu Čadca sa stalo súčasťou Žilinského kraja.[4][5]
Po roku 1960
Pri reorganizácii krajov a okresov v roku 1960 bol zrušený okres Kysucké Nové Mesto a jeho územie bolo začlenené do okresu Čadca. Zároveň sa z okresu Žilina presunula obec Riečnica.[6] Celé územie sa stalo súčasťou novovzniknutého Stredoslovenského kraja, kde zotrval až do zrušenia krajov v roku 1990.
Po novom krajskom usporiadaní v roku 1996 sa okres Čadca stal súčasťou Žilinského kraja a znovu sa odtrhol okres Kysucké Nové Mesto, avšak v zmenšenej podobe, keď mesto Krásno nad Kysucou a obce Dunajov, Zborov nad Bystricou, Klubina, Stará Bystrica, Radôstka a Nová Bystrica zostali súčasťou okresu Čadca.
Poloha
Okres leží v severozápadnej časti Žilinského kraja a tvorí severnú časť regiónu Kysuce. Na severozápade susedí s Českom (okres Vsetín a okres Frýdek-Místek), na severovýchode s Poľskom (powiat cieszyński a powiat żywiecki), na východe s okresom Námestovo, na juhovýchode s okresom Dolný Kubín, na juhu s okresmi Žilina a Kysucké Nové Mesto a na juhozápade s okresom Bytča. Tvar okresu je pretiahnutý v smere západ-východ. Prevažne hornaté územie je rozdelené medzi viaceré pohoria: Javorníky na juhozápade, Turzovská vrchovina a Moravsko-sliezske Beskydy na severozápade, Jablunkovské medzihorie na severovýchode, Kysucké Beskydy na východe a Kysucká vrchovina na juhovýchode. Najvyšším vrchom okresu je 1 236 m n. m. vysoká Veľká Rača v Kysuckých Beskydách na hranici s Poľskom.
Hlavným vodným tokom je rieka Kysuca, jej najväčšími prítokmi sú Čierňanka a Bystrica. Najväčšou vodnou plochou je vodárenská nádrž Nová Bystrica na hornom toku Bystrice.
Obyvateľstvo
Do okresu Čadca patrí 23 obcí, z toho tri so štatútom mesta (Čadca, Turzovka a Krásno nad Kysucou). Okrem nich sú v okrese tri obce s viac ako 5 000 obyvateľmi (Oščadnica, Raková a Skalité).[7] Väčšina inštitúcii (úradov) a škôl okresu sídli v Čadci, no niektoré školy otvorili svoje pobočky aj v iných mestách. V obciach Skalité, Čierne, Svrčinovec a Oščadnica sa hovorí aj goralským alebo poľským nárečím. Väčšina obyvateľov býva v obciach v údoliach riek, ale po okolitých kopcoch sú desiatky roztrúsených osád (kopaníc), ktoré sa v priebehu 20. storočia postupne vyľudnili a dnes slúžia predovšetkým na rekreačné účely.
Doprava
Hlavným cestným koridorom okresu je postupne budovaná diaľnica D3, ktorá vo finálnom stave povedie zo Žiliny cez Krásno nad Kysucou, Čadcu a Skalité k hraniciach s Poľskom súbežne s cestami I/11 a I/12. Zatiaľ sú vybudované úseky Čadca – Svrčinovec (v plnom profile), Svrčinovec – Skalité – štátna hranica (v polovičnom profile) a Oščadnica – Čadca (v polovičnom profile, neoznačený ako diaľnica).[8] V úseku po Svrčinovec bude D3 súčasťou E75 (ktorá ďalej povedie po I/11 do Česka). Kvôli zložitému terénu sú na území okresu na diaľnici D3 v prevádzke tri tunely: tunel Horelica (Čadca), tunel Svrčinovec a tunel Poľana (Skalité) a viacero vysokých mostov vrátane najvyššieho mosta na Slovensku[9]: mosta Valy (Čierne).
Ďalším medzinárodným cestným ťahom je cesta I/10 z Česka cez Makov do Bytče, ktorá je súčasťou E442. Regionálnu sieť ciest II. triedy tvoria: II/487 z Makova cez Turzovku do Čadce (tvoriaca spojenie medzi cestami I/10 a I/11), II/520 z Krásna nad Kysucou cez Novú Bystricu do Námestova (tvoriaca spojenie Kysúc a Hornej Oravy), II/541 z Turzovky do Kotešovej a II/484 z Turzovky cez Klokočov na hranicu s Českom.
V železničnej doprave je hlavným koridorom dvojkoľajná elektrifikovaná trať zo Žiliny cez Čadcu do Česka, súčasť bývalej Košicko-bohumínskej železnice. Dopravným uzlom je pohraničná stanica Čadca, kde na túto trať nadväzujú jednokoľajná elektrifikovaná trať cez Skalité do Poľska a jednokoľajná neelektrifikovaná regionálna trať do Makova.
Zoznam obcí okresu Čadca
| Obec | Typ | Rozloha
(km2) |
Počet obyvateľov
(k 31.12.2023) |
Hustota obyvateľov
(ob./km2) |
|---|---|---|---|---|
| Čadca | mesto | 56,79 | 22 580 | 398,1 |
| Čierne | obec | 20,84 | 4 416 | 211,9 |
| Dlhá nad Kysucou | obec | 12,26 | 620 | 50,57 |
| Dunajov | obec | 6,06 | 1 104 | 182,18 |
| Klokočov | obec | 51,17 | 2 209 | 43,17 |
| Klubina | obec | 15,57 | 544 | 34,94 |
| Korňa | obec | 25,33 | 2 025 | 79,94 |
| Krásno nad Kysucou | mesto | 27,77 | 6 544 | 235,65 |
| Makov | obec | 46,05 | 1 678 | 36,44 |
| Nová Bystrica | obec | 125,26 | 2 563 | 20,46 |
| Olešná | obec | 19,77 | 1 900 | 96,11 |
| Oščadnica | obec | 58,63 | 5 755 | 98,16 |
| Podvysoká | obec | 5,61 | 1 359 | 242,25 |
| Radôstka | obec | 13,17 | 779 | 59,15 |
| Raková | obec | 41,52 | 5 629 | 135,57 |
| Skalité | obec | 33,16 | 5 261 | 158,66 |
| Stará Bystrica | obec | 36,91 | 2 814 | 76,24 |
| Staškov | obec | 21,87 | 2 759 | 126,15 |
| Svrčinovec | obec | 15,74 | 3 339 | 212,13 |
| Turzovka | mesto | 34,91 | 6 936 | 198,68 |
| Vysoká nad Kysucou | obec | 43,87 | 2 487 | 56,69 |
| Zákopčie | obec | 29,63 | 1 692 | 57,1 |
| Zborov nad Bystricou | obec | 18,71 | 2 142 | 114,48 |
| Celkom: | 760,62 | 87 135 | 114,56 |
Referencie
Pozri aj
Iné projekty
Externé odkazy
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
