Vysoká nad Kysucou
obec na Slovensku v okrese Čadca From Wikipedia, the free encyclopedia
Remove ads
Vysoká nad Kysucou (do r. 1927 iba Vysoká) je obec na Slovensku v okrese Čadca.
Remove ads
Remove ads
Polohopis
Vysoká nad Kysucou sa nachádza na krajnom severozápade Slovenska pri hranici s Českom v regióne Horné Kysuce. Leží v doline rieky Kysuca medzi pohoriami Turzovská vrchovina na severe a Javorníky na juhu. Stred obce má nadmorskú výšku 543 m.n.m, najvyšším bodom je Vrchtretina (925,5 m.n.m).[4] Od okresného mesta Čadca je vzdialená 23 kilometrov.
Ide o typický príklad kopaničiarskej obce s veľkým množstvom roztrúsených osád, ktoré sú zhrnuté do ôsmich obecných častí - Semeteš, Vysoká nad Kysucou, Nižný Kelčov, Vrchrieka, Jedľovník, Vyšný Kelčov, Zátoka a Zlámaná.[5]
Obec susedí na západe s Makovom, na severozápade s Českom, resp. obcou Bílá, na severe s Korňou, na východe s Turzovkou a na juhu s Veľkým Rovným.[4]
Remove ads
Dejiny
Pozostatky ohnísk, ako i úštepy kameňov z obce Vysoká nad Kysucou dokumentujú prítomnosť opočloveka na Slovensku.[6] Samotná obec bola založená v dvadsiatych rokoch 17. storočia Valachmi, ktorí osídľovali oblasť Horných Kysúc. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1619, kedy sa obec pod názvom Vyszoka spomína v urbári panstva Bytča. Jej chotár bol vyčlenený z turzovského chotára a prvým richtárom sa stal Ján Rudinec. Obyvateľstvo sa živilo najmä chovom hospodárskych zvierat a lesníctvom, vďaka čomu vznikali jednotlivé kopaničiarske osady, a neskôr sa začalo rozvíjať aj poľnohospodárstvo. V roku 1720 mala obec, vtedy nazývaná Vyszoka - Makov, 44 poddanských rodín. Rast obce sa výrazne zrýchlil v priebehu 18. storočia - r. 1784 mala už 3147 obyvateľov. V roku 1772 bola založená farnosť a následne aj postavený farský kostol. Prvý vysocký farár Ján Babtista Finstervalter, člen Slovenského učeného tovarišstva, privítal v roku 1780 na fare významnú návštevu ,keď sa u neho zastavil a obedoval cisár Jozef II.[7][8]
Vzhľadom na veľkú chudobu, spôsobenú hlavne neúrodnou pôdou, sa v 19. storočí urýchlilo vysťahovalectvo. Obyvatelia, ktorí sa živili najmä ako drotári či iní remeselníci, odchádzali za prácou najprv na Dolnú zem, neskôr aj do Ameriky, kde sa viacerým z nich podarilo uspieť na drotárskom trhu. Najznámejším potomkom amerických vysťahovalcov z Vysokej bol astronaut Eugene Andrew Cernan.[8]
Po prvej svetovej vojne obec, dovtedy patriaca do Uhorska, pripadla Československu. Počas druhej svetovej vojny a SNP na jej území operovali partizánske jednotky. Smutným dňom v histórii obce je 20. apríl 1945, kedy zrejme príslušníci 580. východného jazdeckého oddielu ustupujúceho na Moravu (často označovaní ako „vlasovci“ hoci nešlo o príslušníkov Ruskej oslobodeneckej armády) zavraždili v osade Semeteš 21 mužov vo veku od 16 do 61 rokov. Jediným preživším tejto tragédie bol Štefan Cipár, otec maliara Miroslava Cipára.[9] Osada Semeteš bola v apríli 1945 vypálená, vlasovcami a nemeckými vojakmi. Zhorelo 13 domov.[10]
V druhej polovici 20. storočia sa v súvislosti so zavedením socializmu zmenil životný štýl obyvateľov obce. V roku 1947 sa začala v obci výroba školského nábytku a vysocký závod sa stal neskôr prakticky jeho monopolným výrobcom. Časť obyvateľstva dochádzala za prácou do okolia Ostravy či pracovala na roľníckom družstve, ktoré bolo založené v roku 1949.[8]V rokoch 1974 a 1994 navštívil Vysokú, ako rodisko svojich predkov, americký astronaut Eugene A. Cernan a pri príležitosti jeho druhej návštevy bola na obecnom úrade otvorená pamätná izba[11]
Remove ads
Obyvateľstvo
Podľa posledného sčítania obyvateľstva v roku 2021 mala Vysoká nad Kysucou 2578 obyvateľov[12] a 1258 domov.[13] 95% obyvateľov sa hlásilo k slovenskej národnosti, okrem nej mali zastúpenie menšie ako 1% aj národnosti česká, maďarská, rómska, poľská a ruská.[14] Z hľadiska vierovyznania sa takmer 87% ľudí hlásilo k Rímskokatolíckej cirkvi, 6 percent bolo bez vyznania a ostatné cirkvi či náboženské spoločnosti mali zastúpenie menšie ako 1%.[15]
Stavby
- rímskokatolícky Farský kostol sv. Matúša z druhej polovice 18. storočia v ústredí obce[16]
- rímskokatolícky Kostol Božského srdca Ježišovho z roku 1931 v Hornom Kelčove[17]
- turistická ubytovňa U Cipára v osade Semeteš z 30. rokov 20. storočia, rodný dom maliara Miroslava Cipára[18]
- obecný úrad s pamätnou izbou astronauta E. A. Cernana[19]
- rodný dom "drotárskeho kráľa" Štefana Hunčíka v osade Vrchrieka[20]
- kaplnka Panny Márie Lurdskej na Lazoch, na mapách spomínaná už v r. 1824[21]
Remove ads
Občianska vybavenosť a hospodárstvo
V obci sídli ZŠ s MŠ E. A. Cernana, ďalej sa v nej nachádza pošta, futbalové ihrisko, lekáreň potraviny a iné obchodné prevádzky, niekoľko pohostinstiev či domov dôchodcov.[22] V osade Semeteš sídli Centrum pre deti a rodiny.[23] V priemyselnom areáli naďalej prebieha výroba školského nábytku, ale aj výroba ďalších kovových produktov pre stavebníctvo.[24]
Doprava
Cez Vysokú nad Kysucou prechádza cesta II/487 z Čadce do Makova, cez osadu Semeteš aj cesta II/541 z Kotešovej do Turzovky a osady Nižný Kelčov a Vyšný Kelčov spája cesta III/2022.[25] Ostatné osady sú prístupné iba po miestnych komunikáciach. Obec leží na železničnej trati Čadca - Makov a obsluhujú ju dve zastávky - Vysoká nad Kysucou a Nižný Kelčov. Okrem železnice má obec aj autobusové spojenie s Makovom, Turzovkou a Čadcou, osada Semeteš aj s Bytčou a Žilinou.
Remove ads
Rodáci
- Štefan Hunčík (1873 - 1963) - slovenský drotár, svojho času majiteľ najväčšej drotárskej dielne na svete, prezývaný "drotársky kráľ"
- Miroslav Cipár (1935 - 2021) - slovenský maliar, grafik a ilustrátor
- Anna Belousovová (1959 - ) - slovenská politička, bývalá poslankyňa NR SR za SNS
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy
Wikiwand - on
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Remove ads