štát USA From Wikipedia, the free encyclopedia
Ohio je štát na stredozápade USA. Má 11.76 miliónov obyvateľov (2022).[1]
O iných významoch výrazu Ohio pozri Ohio (rozlišovacia stránka).| State of Ohio | |||||||
| |||||||
| Prezývka štátu | Gaštanový štát (Buckeye State) | ||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Hlavné mesto | Columbus | ||||||
| Najväčšie mesto | Columbus | ||||||
| Guvernér | John Kasich (R) | ||||||
| Rozloha | |||||||
| Poradie | 34. miesto | ||||||
| Celková | 116 096 km² | ||||||
| Súš | 106 156 km² | ||||||
| Voda | 10 040 km² | ||||||
| % vody | 8,7 % | ||||||
| Počet obyvateľov (podľa posledného sčítania) | |||||||
| Poradie | 7. miesto | ||||||
| Obyvateľov | 11 536 504 | ||||||
| Rok sčítania | 2011 | ||||||
| Hustota obyvateľov | |||||||
| Poradie | 10. miesto | ||||||
| Hustota | 109 obyv./km² | ||||||
| Vstup do Únie | |||||||
| Poradie | 17. v poradí | ||||||
| Dátum | 1. marec 1803 | ||||||
| Geografické údaje | |||||||
| Zemepisná šírka | 80°31' až 84°49' s.š. | ||||||
| Zemepisná dĺžka | 38°24' až 41°59' z.d. | ||||||
| Šírka | 355 km | ||||||
| Dĺžka | 355 km | ||||||
| Nadmorská výška | |||||||
| Najvyššia | 472 m n. m. | ||||||
| Stredná | 260 m n. m. | ||||||
| Najnižšia | 139 m n. m. | ||||||
| Ostatné údaje | |||||||
| Časová zóna | EST -5/-4 | ||||||
| ISO 3166-2 | US-OH | ||||||
Počas prehistorického obdobia obývali oblasť Ohio ľudia z archaických kultúr Hopewell a Adena. Obe kultúry zanikli okolo r. 1200. O existencii týchto tzv. Paleoindiánov svedčia významné historické pamiatky - kopcovité stavby, násypy a mohyly. Najznámejšie zachované sú Serpent Mounds a Newark Earthworks. Dnešné Ohio bolo do 17. storočia z veľkej časti neobývané, ale po príchode prvých Európanov sa sem rôzne skupiny indiánskych kmeňov presídľovali zo severu, východu a juhovýchodu krajiny (Iroquois, Huron, Chippewa, Shawnee, Kaskaskia, Ottawa, Miami, Delaware, Potawatomi, Sauk).
Prví Európania, ktorí prišli do Ohia, boli francúzski prieskumníci v r. 1669. Našli tu bohato zalesnenú oblasť, vodné toky a pramene so živočíšnymi a minerálnymi zdrojmi. Postavili tu niekoľko pevností a založili obchodné miesta s cieľom využiť cenné obchodovanie s kožušinou s domorodými americkými indiánmi. Neskôr sa začali zaujímať o tento región britskí kolonisti z východného pobrežia. Ich zámerom nebol len obchod s kožušinou, chceli tu vybudovať trvalé osídlenie. Nezhoda Britov a Francúzov nakoniec viedla k Francúzsko-indiánskej vojne (1754 - 1763). Niektoré indiánske kmene bojovali na strane Britov (Iroquois, Catawba, Cherokee, Delaware) a niektoré na strane Francúzov (Huron, Chippewa, Shawnee, Ottawa, Wabanaki). Briti zvíťazili a v r. 1763 prevzali oblasť Ohia, nasledovali však konflikty s domorodými indiánmi, ktorí nesúhlasili s masívnym "bielym" osídľovaním. Aj táto nespokojnosť čiastočne viedla k Americkej vojne za nezávislosť (1775 - 1783). Parížska zmluva v r. 1783 ukončila vojnu a Spojené kráľovstvo uznalo nezávislosť Spojených štátov. V r. 1787 kongres Spojených štátov odsúhlasil pohraničnú oblasť, tzv. oblasť Severozápad, kam patrili budúce americké štáty: Ohio, Illinois, Indiana, Michigan, Wisconsin a časť Minnesoty. V r. 1788 bolo zriadené prvé trvalé osídlenie Marietta v juhovýchodnom Ohiu pri ústí rieky Muskingum, ako hlavné mesto Severozápadného teritória. Naďalej však pretrvávali násilnosti medzi indiánmi a americkými bielymi osadníkmi o územie. Vláda Spojených štátov nemala prostriedky na vybavenie armády, ktorá by primerane zvládla črtajúcu sa Americko-indiánsku vojnu. Henry Knox (1750 - 1806), minister vojny, požiadal aby Arthur St. Clair (1737 - 1818), guvernér Severozápadnej oblasti, nadviazal mierový vzťah medzi bielymi osadníkmi a americkými indiánmi v regióne. Stretnutie sa uskutočnilo v Fort Harmar 13. decembra 1788 a medzi prítomné indiánske kmene boli Iroquois, Delaware, Ottawa, Chippewa, Potawatomi a Sauk. Indiáni dúfali, že St. Clair by súhlasil s vytvorením indiánskej rezervácie - západne od rieky Muskingum až po severný okraj rieky Ohio. St. Clair odmietol a požadoval, aby indiáni súhlasili s hranicou, ktorá bola podpísaná v zmluve z Fort McIntosh z r. 1785. Podľa nej sa indiáni mali vzdať svojej pôdy v južnom a východnom Ohiu. Odmietnutie indiánov dodržať túto zmluvu spustilo sériu krviprelievaní. Tieto konflikty sa stali známe ako Indiánske vojny v Ohiu (Ohio Indian Wars). Hlavná bitka sa odohrala v r. 1794 pri Fallen Timbers s víťazstvom Spojených Štátov pod vedením gen. Anthonyho Waynea (1745 - 1796). Po tejto vojne sa rozhodli občania Ohia prijať štátnu ústavu 19.februára 1803. Ohio sa stalo s hlavným mestom Chillicothe v poradí 17. americkým štátom 1.marca 1803. Definitívne sa Indiánske vojny v Ohiu skončili v r. 1813, keď gen. William H. Harrison (1773 - 1841) porazil Tecumsehovu Konfederáciu podporovanou britskou armádnou flotilou na Erijskom jazere (Lake Erie) počas Britsko-americkej vojny (1812 - 1815).
V priebehu 19. a 20 storočia bol štát Ohio preformovaný na významné priemyselné siete vodných kanálov, železníc a diaľnic. Industrializácia a urbanizácia v Ohiu rástla a štát s hlavným mestom Columbus (od r. 1816) sa vyvinul na miesto s veľkým národnym hospodárskym a politickým vplyvom. Významnými v štáte sa stali aj mestá s nadnárodnými spoločnosťami ako The Proctor & Gamble (1837) so spotrebným tovarom v Cincinnati, The Goodyear Tire and Rubber (1898) s výrobou pneumatík v Akrone či svetový líder vo výrobe technológií Parker-Hannifin (1917) v druhom najväčšom meste Cleveland.
Štát Ohio je niekedy označovaný ako aj „Matka prezidentov“. Ohio je rodiskom siedmych amerických prezidentov: Ulysses S. Grant (1822 - 1885), Rutherford B. Hayes (1822 - 1893), James Abram Garfield (1831 -1881), Benjamin Harrison (1833 - 1901), William McKinley (1843 - 1901), William Howard Taft (1857 - 1930) a Warren G. Harding (1865 - 1923). Ďalší prezident William Henry Harrison (1773 - 1841) sa narodil vo Virgínii, ale väčšinu svojho života strávil v Ohiu.
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
.svg)
