Nižná Jedľová
obec na Slovensku v okrese Svidník From Wikipedia, the free encyclopedia
Nižná Jedľová je obec na Slovensku v okrese Svidník.
| Nižná Jedľová | |
| obec | |
 | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj |
| Okres | Svidník |
| Región | Šariš |
| Vodný tok | Jedľovský potok |
| Nadmorská výška | 286 m n. m. |
| Súradnice | 49°20′17″S 21°33′27″V |
| Rozloha | 4,75 km² (475 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 99 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 20,84 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1559 |
| Starosta | Vladimír Šandala[3] (ZA ĽUDÍ, SaS, SME RODINA) |
| PSČ | 089 01 (pošta Svidník) |
| ŠÚJ | 527629 |
| EČV (do r. 2022) | SK |
| Tel. predvoľba | +421-54 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce | |
| Wikimedia Commons: Nižná Jedľová | |
| Webová stránka: niznajedlova.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Leží v Nízkych Beskydách v nadmorskej výške 286 m n m. Sídlisko založil šoltýs s usadlíkmi v polovici 16. storočia.
Erb
V striebornom štíte z oblého, zlatou jalovcovu vetvičkou preloženého zeleného návršia vejárovito vyrastajúcich šesť štíhlych zelených topoľovitých stromov – krajné nižšie.
Tento erb bol prijatý uznesením obecného zastupiteľstva dňa 30. septembra 2006, č. OZ – 05/2006 a je zapísaný v heraldickom registri Slovenskej republiky pod signatúrou N – 70/2006.
Súčasná heraldická kompozícia zobrazuje prírodný motív, podľa odtlačku pečatidla obce z roku 1787, doplnený o jalovcovú vetvičku.
Autormi erbu sú Peter Kónya, Leon Sokolovský a Sergej Pančák.
Vlajka
Vlajka obce pozostáva zo siedmich pozdĺžnych pruhov vo farbách bielej (1/7), zelenej (1/7), bielej (1/7), zelenej (1/7), bielej (1/7), zelenej (1/7) a žltej (1/7). Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvoma zastrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.
Obec založili v rokoch 1553-1572. Prvý písomný doklad o dedine pochádza z roku 1559. Obec patrila panstvu Makovica. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a chovom dobytka. Obec je doložená v roku 1572 ako Alsso Jedlowa, neskôr ako Also Jadlowa (1618), Nizna Jedlowa (1773), Alschó-Jedlova (1786), Alsó-Jedlova, Dolní Jedlová (1808), Alsójedlova (1863–1902), Alsófényves (1907–1913). Od roku 1920 Nižná Jedlová. Dnešný názov obce bol ustálený v roku 1927 ako Nižná Jedľová.
V roku 1600 bolo v sídlisku 7 poddanských domov. V roku 1715 až 1720 tu postupne hospodárilo 16 až 4 poddanské domácnosti. V roku 1787 mala obec 23 domov a 151 obyvateľov, v roku 1828 mala 21 domov a 171 obyvateľov, v roku 1900 bolo 171 obyvateľov, v roku 1970 173 obyvateľov. V polovici 19. storočia sa polovica obyvateľov vysťahovala. V oboch svetových vojnách bola obec značne poškodená. V roku 1914 bol postavený gréckokatolícky chrám, od roku 1927 sa začalo vyučovať v miestnej škole. V roku 1952 bola zavedená elektrina. V roku 1953 zavedenie autobusovej dopravy. V roku 1959 vzniklo JRD. V roku 1972 bol vybudovaný dom kultúry a obecný vodovod, a od r. 1996 bola obec splynofikovaná. V roku 2000 bol postavený pravoslávny chrám. Súčasťou obce je chatová oblasť a letisko. Od roku 2004 je v obci pravoslávna fara, v roku 1998 bolo postavené drevené detské ihrisko. Časť obyvateľstva pracovala v závodoch vo Svidníku.
V obci sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviska:
Artim, Božik, Derbás, Derco, Dzijak, Džupin, Fecko, Herman, Hičar, Hrib, Jurčo, Jurina, Košik, Kukla, Magnus, Makara, Mihaľ, Mňahončák, Ondočko, Ondocsko, Račko, Savko, Semančo, Serafína, Sivík.
Sčítanie 2011
údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011 Sčítanie 2011 (národnosť v %):
| Počet obyvateľov: 90 | ||||
|---|---|---|---|---|
| slovenská | 34,44 % | |||
| rusínska | 44,44 % | |||
| ukrajinská | 5,56 % | |||
| ruská | 10,00 % | |||
| nezistená | 5,56 % | |||
Sčítanie 2011 (materinský jazyk v %):
| Počet obyvateľov: 90 | ||||
|---|---|---|---|---|
| slovenský | 23,33 % | |||
| rusínsky | 71,11 % | |||
| ukrajinský | 2,22 % | |||
| nezistený | 3,33 % | |||
Sčítanie 2011 (vierovyznanie v %):
| Počet obyvateľov: 90 | ||||
|---|---|---|---|---|
| Rímskokatolícka cirkev | 4,44 % | |||
| Gréckokatolícka cirkev | 7,78 % | |||
| Pravoslávna cirkev | 77,78 % | |||
| bez vyznania | 6,67 % | |||
| nezistené | 3,33 % | |||
Pamiatky
- Gréckokatolícky kostol Ochrany presvätej Bohorodičky, jednoloďová neoklasicistická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku 1914.[4] Je postavený na mieste staršieho dreveného kostola sv. Jána Krstiteľa. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Zariadenie pochádza z doby jeho vzniku. Fasády sú členené lizénami a polkruhovo ukončenými oknami. Veža má nárožné skosenia, je ukončená zvonovitou helmicou s laternou.
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
