From Wikipedia, the free encyclopedia
Slzovičkovka zhubná[1] (iné názvy: slzovička zhubná[1], Naegleria zhubná[2]; ľudovo "mozog požierajúca améba"[3]; lat. Naegleria fowleri) je jednobunkový organizmus patriaci do triedy slzovičkovce (Heterolobosea).
| Slzovičkovka zhubná | |
 Naegleria fowleri | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Vedecký názov | |
| Naegleria fowleri Carter, 1970 | |
| Synonymá | |
| N. aerobia, N. invadens | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
V prirodzených podmienkach sa vyskytuje v troch morfologických štádiach: trofozoit, cysta a bičikaté štádium.[4]
Trofozoit je množiace sa vegetatívne štádium, ktoré je typické zrnitým vzhľadom. Dosahuje veľkosť 10 – 35 µm. [5] Na povrchu trofozitu sa nachádzajú prísavkovité štruktúry amebostómy (bunkové ústa)[2], ktoré meňavke umožňujú fagocytovať baktérie, kvasinky a bunkové zvyšky.[6][7] Organizmus vytvára jednu alebo dve labočnaté panôžky (lobopódia), na ktorých sa nachádzajú malé hrotité výbežky.[2] Pri zmene vonkajších podmienok sa encystuje alebo prechádza na prechodné bičikaté štádium.[4][8]
Cysta je rezistentné kľudové štádium s typickým guľatým alebo mierne vajcovitým tvarom a hladkou stenou[9] zloženou z polysacharidov.[7]. Štádium je prízračné rezistenciou voči vysychaniu a vplyvu chemických látok. Veľkosť cysty je 7 – 15 µm.[6]
Flageláta je štádium ovalného alebo hruškovitého tvaru s dvoma bičíkmi. Predpokladá sa, že hlavnou funkciou bičikatého štádia je distribúcia druhu v priestore v nepriaznivom období. Transformácia na bičikaté štádium prebieha 5 – 6 hodín.[2] Táto forma neberie potravu a ani sa nerozmnožuje. Impulz k premene je podmienený nízkonutričným prostredím alebo nízkym osmotickým tlakom.[2] Dĺžka bičikatého štádia je 10 – 16 µm.[3]
Naegleria fowleri je celosvetovo rozšírený termofilný organizmus, ktorý sa prevažne vyskytuje v teplých vodách (jazerá, termálne pramene), pôde a prachu. Izolovaná bola aj z bazénov, vodovodného potrubia, vzduchu a klimatizačných zariadení.[4] Toleruje teploty do 45 °C, je veľmi odolná proti dezinfekcii a znáša vysoké dávky chlóru.[1] Meňavke sa darí vo vodných zrojoch so zvýšenou hustotou horčíka a železa, rovnako ako vo vodách s vysokou koncentráciou siníc a eubaktérií, ktoré pre slzovičku slúžia ako zdroj potravy.[6][7]
Naegleria fowleri patrí medzi amfizoické améby, čo znamená, že môže existovať ako voľne žijúci alebo za určitých podmienok aj ako parazitický organizmus. Spôsobuje veľmi vzácny, ale smrteľný zápal mozgu a mozgových blan – primárnu amébovú meningoencefalitídú (PAM).[3] Hostiteľ sa najčastejšie infikuje vdychnutím vody alebo prachu s dostatočnou koncentráciou meňaviek do nosovej dutiny. Najčastejšie sa vyskytuje u mladých ľudí (imunokompetentných pacientov)[3] a väčšina prípadov súvisí s kúpaním, potápaním alebo skákaním do kontaminovanej vody. Zaznamenané sú aj prípady nakazenia pri vyplachování nosa. Štúdie ukázali vysoký výskyt protilátok v krvi proti Naegleria fowleri vo širokej verejnosti, čo naznačuje, že kontakt s týmto organizmom je veľmi bežný.
Meňavka sa prichytáva na čuchový epitel a pomocou čuchového nervu pokračuje cez riečicovitú platňu (lamina cribrosa) do lebky, kde migruje do čuchovej gule (bulbus olfactorius) a do ostatných častí mozgu.[7][10][11] Améba ničí nervové tkanivo trogocytózou (okusovaním) a konzumuje ho bunkovými ústami.[6] Inkubačná doba je 2 až 14 dní. Prvé príznaky zahrňujú obojstrannú bolesť hlavy v oblasti čelovej a spánkovej kosti, nauzeu, zvracanie, vysokú horúčku (38,5 – 41°C), nasleduje letargia, fotofóbia, kŕče, zmätenosť, halucinácie a epilepsia.[3][4] Po vniknutí do mozgu spôsobuje zápalovú reakciu, čo vedie ku kóme a neskôr smrti do 3 až 7 dní od prejavenia príznakov. Miera úmrtnosti je 95%.[6][12][13]
Kľúčom k liečbe PAM je včasná diagnóza ochorenia. Pomocou magnetickej rezorancie a počítačovej tomografie možno odhaliť poškodenie mozgovej kôry.[3] Avšak diagnostika je veľmi obtiažna vďaka podobnosti na iné typy meningitídy.[6] Preto je veľmi dôležité, aby lekári získali podrobnú klinickú anamnézu pacientov, v ktorej je významný kontakt s vodou.[3][7] Diagnóza sa potvrdí po izolácii a identifikácii trofozoitov z mozgového tkaniva alebo mozgovomiechového moku.[6] Po dokázaní infekcie sa ihneď musí začať s terapiou. Často sa používa na liečbu PAM amphotericín B s kombináciou s inými liekmi, ako rifampicín, mikonazol a sulfisoxazol.[6] V súčasnosti nie je žiadna účinna klinická liečba PAM a po objavení príznakov nie je takmer žiadna šanca pacienta na vyliečenie.[14]
Najväčšia epidémia PAM bola zaznamenaná v Československu v Ústi nad Labem, kde sa v priebehu štyroch rokov (1962 – 1965) nakazilo a následne zomrelo v plaveckom bazéne 16 mladých ľudí, z čoho 15 bolo vo veku od 8 do 20 rokov. Epidémia prebiehala vo štyroch vlnách a väčšina pacientov bola kontaminovaná pri absolvovaní plaveckých kurzov. Bazén bol napúšťaný upravenou vodou z Labe. Odborníci na začiatku chybne uzavreli prípad so záverom, že sa jedná o mima polymorpha, ktorú sa podarilo vykultivovať z pitevného materialu. O dva roky neskôr sa začal zaujímať o epidémiu parazitológ Lubor Červa, ktorý mal podozrenie, že sa jedná o amfizoické améby. Pri histologickom preparáte sa podarilo identifikovať améby, ale presný druh sa nepodarilo určiť. Doriešenie epidémie nastalo až v roku 1977, kedy bola pri pravidelnej kontrole vody izolovaná slzovička zhubná. Bazén bol okamžite pre verejnosť uzavretý a následne vypustený, aby sa našiel rezervoár améb. Rezervoár sa podarilo identifikovať za čelnou stenou hlbokej časti bazénu, kde sa odhalila vrstva organického nánosu s bohatou populáciou Naegleria fowleri.[15]
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
