Morena

Morena alebo Kyselica (iné názvy: Morana, Muriena, Smrť, Hejhana, Kyseľ, Baba, Šmertka, Smrtka, Kaniža, Marmuriena, Barboriena) bola staroslovanská bohyňa zimy a smrti, veľmi známa i v dnešnom folklóre. Je zosobnená zimou, na jar končí jej vláda. Nie je však možné považovať ju len za bohyňu smrti alebo za akúsi ohyzdnú starenu. Je vraj veľmi krásna. Mala sestru nazývnú Živa, ktorá bola bohyňou jari a života. Prebúdzala sa na jar a jej vláda končila jeseňou.

Morena na slovenskej poštovej známke z roku 1998

Tradičným rituálom praktikovaným aj dnes je vynášanie Moreny a jej upálenie, alebo utopenie. Najčastejšie sa hádže z mosta, alebo zo skaly. Je veľmi zaujímavé, že napriek tisícročnému potláčaniu pohanských rituálov sa dodnes zachoval jeden z nich vo veľmi živom zvyku vynášania Moreny. Morena sa vynášala v nedeľu (tzv. Smrtná nedeľa) dva týždne pred Veľkou nocou.

Etymológia

Viačeslav Ivanov a Vladimir Toporov predpokladajú, že jej meno pochádza z rovnakého slovného základu ako meno rímskeho boha vojny Marsa, pôvodne božstva poľnohospodárstva.^[1] Podľa iných teórií pochádza z rovnakého indoeurópskeho slovného základu ako latinské slovo mors (smrť) a ruské slovo mor (mor). Niektorí autori ju tiež prirovnávajú k Mare, zlému duchovi v germánskom a slovanskom folklóre, ktorého ľudia spájajú s nočnými morami a spánkovou paralýzou. V niektorých ruských nárečiach slovo mara znamená fantóma, víziu či halucináciu.^[2]