From Wikipedia, the free encyclopedia
Prokaryo(n)ty (lat. Prokaryo(n)ta; iné názvy pozri nižšie) sú organizmy (spravidla mikroorganizmy), ktorých bunky (tzv. prokaryotické bunky alebo prokaryontné bunky) sa nedelia na bunkové jadro a cytoplazmu (čiže protoplazma jadra nie je od ostatnej plazmy oddelená jadrovou membránou). Ich dedičná látka (DNA) nie je naviazaná na bázické bielkoviny a neexistujú v nich organely endomembránovej sústavy (mitochondrie a podobne). Táto definícia je opakom eukaryotov.
Názvy tohto taxónu sú:
Z evolučného hľadiska ide asi o „najpôvodnejšie“ organizmy predstavujúce veľmi skoré fázy vývoja života.
Veľké sú spravidla 0,2 až 10 μm. Prokaryoty sú vždy jednobunkové, ale často tvoria bunkové zväzy (najmä v podobe vlákna), v ktorých niekedy dochádza aj k diferenciácii buniek (na trvalé bunky, záchytné bunky a pod.)
Sú rozšírené po celej planéte Zem vo všetkých prostrediach. Podobné štruktúry, ako skameneliny prokaryotických organizmov, sa našli v meteorite pochádzajúcom z Marsu, ale nepodarilo sa dokázať, že ide o skutočné skameneliny mikroorganizmov. Prežívajú aj v extrémne nepriaznivých podmienkach (aj napríklad pri teplotách ďaleko vyše 100 stupňov Celzia).
Ich spôsob výživy a života je veľmi rozmanitý. Môžu byť voľne žijúce či parazitické či symbiotické; aeróbne či anaeróbne, viažúce dusík či iné látky; a autotrofné či heterotrofné. Výživa sa vždy prijíma cez povrch bunky.
Prokaryotom chýbajú mitochondrie a chloroplasty – ich funkciu preberajú plazmatická membrána, jej vyhĺbeniny a jednoduché chromatofory. Endoplazmatické retikulum nemajú, vakuoly existujú zriedkavo. Ribozómy v plazme sú menšie ako pri eukaryotoch – sú také veľké ako ribozómy mitochondrií a chloroplastov eukaryotov. Ribozómy sú typu 70 S. Bunková stena je spravidla pevná. Prípadné bičíky pozostávajú vždy z niekoľkých bielkovinových fibríl, ktoré sú okolo seba ovinuté. V prokaryotických bunkách sa vždy vyskytujú plazmidy (v eukaryotických len niekedy).
Základnou stavebnou jednotkou ich bunkovej steny je peptidoglykán. Nevyskytujú sa v nich izoprenoidné lipidy, ani históny. U prokaryotov nedochádza k plazmatickému prúdeniu a amébovitému pohybu. Nie sú schopné pinocytózy a fagocytózy. U prokaryotov môže byť energetický metabolizmus anaeróbny – to znamená, že niektoré prokaryoty prežívajú aj bez prístupu kyslíka.
Jadro prokaryotov nie je oddelené od cytoplazmy jadrovou membránou. Genetickú informáciu v jadre tvorí spravidla iba jediná molekula DNA, ktorá je uzavretá do kruhu – prokaryotický chromozóm. Prokaryotické bunky nikdy netvoria pohlavné bunky – gaméty, môžu si však vymieňať časť svojho genetického materiálu.
V dnešných systémoch prokaryoty väčšinou netvoria taxonomickú jednotku, sú len súhrnným označením pre:
Podrobnosti o systematike pozri v príslušných dvoch článkoch.
V minulosti prokaryoty tvorili taxonomickú jednotku (spravidla tzv. ríšu). Príklady pozri pod Systém živých organizmov.
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
