Minós

Minós alebo Mínós alebo Minos (starogr. Μίνως – Minós/iný prepis: Mínós, lat. Minos) je syn boha Dia^[1] a jeho milenky Európy, krétsky kráľ.^[2][3]

Kráľ Minos je postava z mýtov, ale starovekí dejepisci boli presvedčení o tom, že skutočne existoval. Rozchádzali sa iba v názore o jeho pôvode. Tukydides, ktorý ho považoval za Gréka, píše, že bol prvým vládcom, ktorý postavil loďstvo a ovládal ním väčšinu Gréckeho mora a ostrovy Kyklady. Prvý založil kolónie na miestach, kde predtým vyhnal Károv a za vládcov tam dosadil svojich synov.^[4] Historik Herodotos však uvádza, že Grékom nebol.^[2] Podľa legendy bol napoly fenického pôvodu, lebo jeho matka Európa bola dcéra sidónskeho kráľa Agénora.^[2]

Minos bol na Kréte mocným kráľom a sídlil v paláci mesta Knossos, ktorý mu postavil jeho dvorný architekt Daidalos. Kráľovské žezlo dostal priamo od boha Dia, s ktorým sa tiež pravidelne schádzal v jaskyni na vrchu Dikté, v rodisku Dia. Tam sa s ním radil o zákonoch, aby vládol múdro a spravodlivo.^[2] Ako kráľ ostrovnej krajiny nemrhal finančné prostriedky na hradby a pobrežné pevnosti. Zameral sa na mohutné loďstvo. Po neďalekých ostrovoch a neskôr aj na území Grécka vybudoval Minos celý rad oporných bodov, a tak sa stal skutočným pánom nad Stredozemným morom. Pod ochranou vojnového loďstva viedol rozsiahly zahraničný obchod, ktorý prinášal Kréte bohatstvo a blahobyt.

Minos udržiaval styky s mnohými gréckymi mestami, najmä s Aténami. Dôkazom toho bol účasť jeho syna Androgea na aténskych hrách. Keď však na nich Androgeós zvíťazil, aténsky kráľ ho dal zabiť. Minos sa vypravil so svojim loďstvom k Aténam a donútil aténskeho kráľa, aby mu náhradou za zabitie odvádzal vysoké dane. Minojská civilizácia takto rýchlo zbohatla a zosilnela. Minos zomrel na Sicílii, kde chcel zabiť svojho architekta Daidala, ktorý ušiel z Kréty.

Referencie a bibliografia

1. Homér, Iliada, 13,445-455.
2. Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 300-302.
3. Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 336.
4. Thukydides. Dejiny peloponézskej vojny I.. Martin : THETIS, 2010. ISBN 978-80-970115-4-3. S. 26.