Milan Munclinger (* 3. júl 1923, Košice – † 30. marec 1986, Praha)[2] bol český flautista, dirigent, skladateľ, muzikológ a hudobný novinár.[1]
| Milan Munclinger | |
|---|---|
| Základné informácie | |
| Popis umelca | český flautista, dirigent a skladateľ |
| Umelecké mená | prezývka: „Munďa“[1] |
| Narodenie | 3. júl 1923 Košice, Prvá česko-slovenská republika (dnes Slovensko) |
| Úmrtie | 30. marec 1986 (62 rokov) Praha, ČSSR (dnes Česko) |
| Alma mater | Akademie múzických umění v Praze, Karlova univerzita |
| Žáner | renesančná hudba, baroková hudba, klasicizmus, klasická hudba |
| Hrá na nástrojoch | flauta |
| Roky pôsob. | 1946 – 1986 |
| Manželka | Viktória Švihlíková |
| Rodičia | otec Jozef František Munclinger |
| Vydavateľstvá | Supraphon, Panton, Nippon, Columbia, DGG, Vanguard, Ariola, CBS Masterworks, Orfeo, Sony Classical |
| Súvisiace články |
strýko Tibor Honty |
Pochádzal z umeleckej rodiny. Jeho otec Jozef František Munclinger bol významným spevákom a režisérom opery, jeho matka bola zakladajúcim členom Slovenského národného divadla v Bratislave. Jeho strýko Tibor Honty bol známy český fotograf.[1][3][4]
Milan Munclinger študoval na Pražskom konzervatóriu, následne na Akadémii muzických umení v Prahe flautu a potom hudobnú vedu, estetiku, filozofiu a orientalistiku na Karlovej univerzite. V rokoch 1946 až 1948 bol jedným z asistentov Václava Talicha v Českom komornom orchestri a taktiež spolupracoval z jeho komornými súbormi.[1][3][4]
Umelecká, organizačná a vedecká činnosť
V tej istej dobe začal študovať aj starú hudbu a jej interpretáciu. V roku 1951 založil spolu so svojou manželkou čembalistkou Viktóriou Švihlíkovou komorný súbor Ars rediviva, ktorý zohral dôležitú úlohu v znovuobjavení barokovej hudby. Preložil Dolmetschovu knihu s názvom The Interpretation of the Music of the 17th and 18th Centuries Revealed by Contemporary Evidence a niektoré ďalšie pramene o historicky poučnej interpretácii, publikoval a predstavil niekoľko piesní z českých a nemeckých archívov (ako editor pracoval hlavne pre hudobné vydavateľstvá ako Supraphon, Bärenreiter Kassel a IMC New York).[5]
Stal sa spoluzakladateľom českej Společnosti pro starou hudbu, vystupoval na medzinárodných sympóziách v štátoch ako Česko-Slovensko, Nemecko, Rakúsko a Francúzsko. Tie boli venované editácii a interpretácii klasicistických skladieb. Bol porotcom interpretačných súťaží (napríklad Concours de flûte Jean-Pierre Rampal v Paríži, 1980 a 1983), ale aj lektorom interpretačných kurzov v Bayreuthe. Pravidelne vyučoval na Académie Internationale d'Été Jean-Pierre Rampala v Nice.[6]
Venoval sa aj džezovej improvizácii, objavoval pre české publikum moderných autorov, napríklad francúzskeho skladateľa André Joliveta.[3] Založil súbory Munclingerovo dechové kvarteto a Aulos. Učil na Pražskom konzervatóriu, patril k zakladateľom neziskovej organizácie Hudební mládež.[4]
Spolupráca s Jean-Pierre Rampalom
Ako dirigent spolupracoval s Orchestrom česko-slovenského rozhlasu, Pražským komorným orchestrom, Komorným orchestrom Bohuslava Martinů, ale aj s Musici de Praga. Podielal sa na edícii Musica Antiqua Bohemica, ocenenej cenou Grand Prix du disque de l'Académie Charles Cros. Jeho realizácia a naštudovanie Bendovho a Richerovho flautového koncertu bola zároveň jednou z prvých nahrávok uskutočnených spoločne s francúzskym flautistom Jean-Pierre Rampalom (1955), s ktorým ho neskôr spájalo celoživotné priateľstvo, ktorému pripísal niektoré svoje práce (napríklad rekonštrukciu Bachových koncertov BWV 1055, 1056 a 1059, v roku 1983 nahrávka pre CBS Masterworks). Rampal píše o Munclingerovi v spomienkovej knihe s názvom Musique, ma vie. Jeho pamiatke venoval svoje interpretáce hudby Carla Philippa Emanuela Bacha.[1]
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
