sovietsky šachista From Wikipedia, the free encyclopedia
Michail Moisejevič Botvinnik (rus. Михаил Моисеевич Ботвинник) (* 17. august 1911 Kuokkala (dnes Repino), Rusko – † 5. máj 1995 Moskva) bol sovietsky (ruský) šachista, medzinárodný veľmajster od roku 1950, 6. majster sveta 1948 – 1957, 1958 – 1960, 1961 – 1963.
| Michail Moisejevič Botvinnik | |
| ruský šachový veľmajster | |
 | |
| Narodenie | 17. august 1911 Repino, Rusko |
|---|---|
| Úmrtie | 5. máj 1995 (83 rokov) Moskva |
| Odkazy | |
| Commons |  Michail Moisejevič Botvinnik |
Pochádzal z lekárskej rodiny, matka bola zubárka, otec zubný technik. Od mladosti bol presvedčený komunista. Vyštudoval elektrotechniku v Petrohrade. Počas celého života sa okrem šachu venoval aj vedeckej práci. V roku 1937 získal titul Kandidát technických vied, v rokoch 1948 - 1951 obhájil doktorát vied, kvôli čomu na tri roky prestal hrať šach. V 60. rokoch sa začal venovať aj výpočtovej technike a programovaniu šachových počítačov. Na túto tému napísal aj dve knihy. Údajne kedysi predpovedal, že v dohľadnej dobe sa majstrom sveta v šachu stane počítač, čo je v súčasnosti vzhľadom na vysokú výkonnosť šachových programov realitou. V roku 1969 obnovil šachovú školu pre začínajúce talenty, ktorú pôvodne založil v roku 1963 Grigorij Goľdberg. Aktívnu hráčsku kariéru ukončil v roku 1970.
Botvinnik sa naučil hrať šach, keď mal 12 rokov a táto hra ho okamžite zaujala. Pustil sa do štúdia kníh a jeho výkonnosť začala rýchlo narastať.
Prvý pekný úspech prišiel v roku 1925, keď porazil v simultánke v Petrohrade majstra sveta J. R. Capablancu. V roku 1927 štartoval po prvýkrát na majstrovstvách ZSSR a skončil 5.-6. Prvý titul majstra ZSSR získal v roku 1931. Okrem toho dosiahol niekoľko ďalších úspechov v domácich turnajoch. V roku 1933 zohral v Moskve a v Petrohrade zápas s česko-slovenským veľmajstrom Salom Flohrom, v tom čase jedným z najlepších hráčov na svete. Zápas sa skončil 6:6 (2:2, =8). V roku 1934 vyhral turnaj v Petrohrade, na ktorom hral aj budúci majster sveta Max Euwe (skončil až 6.).
V zahraničí sa po prvýkrát objavil v roku 1934 na turnaji v Hastingse 1934/35, kde skončil na 5.-6. mieste. Už o pár mesiacov bol na veľkom turnaji v Moskve 1935 1.-2. O rok neskôr bol opäť v Moskve 2. a v Nottinghame 1.-2. Okrem majstrovstiev ZSSR štartoval Botvinnik pred vojnou už iba na turnaji AVRO 1938 v Holandsku, kde skončil 3. Počas vojny štartoval v niekoľkých domácich turnajoch a všetky vyhral.
V roku 1938 počas turnaja AVRO sa Botvinnik skontaktoval s majstrom sveta Alechinom s úmyslom dohodnúť zohratie zápasu o titul MS. Druhá svetová vojna však všetko zmarila. Vo februári 1946 Botvinnik Alechina znovu vyzval na zápas, Alexander Alechin však v marci 1946 zomrel.
V roku 1948 sa uskutočnil turnaj o majstra sveta, na ktorý bol nominovaný aj Botvinnik. Okrem neho ešte štartovali Vasilij Smyslov, Paul Keres, Samuel Reshevsky a Max Euwe. Turnaj sa hral päťkolovo(každý s každým päť partií). Botvinnik sa od začiatku ujal vedenia a celý turnaj suverénne vyhral s trojbodovým náskokom pred Smyslovom.
Podľa nových pravidiel MS musel majster sveta každé 3 roky obhajovať titul v zápase na 24 partií. Nerozhodný výsledok stačil majstrovi sveta na udržanie titulu, v prípade prehry mal právo na odvetný zápas.
V roku 1951 obhajoval Botvinnik titul proti Ukrajincovi Davidovi Bronštejnovi, ktorý v povojnových rokoch zaznamenal niekoľko veľkých úspechov. Na majstrovi sveta sa zrejme prejavila aj nerozohratosť. Po zisku titulu majstra sveta sa totiž na celé 3 roky stiahol zo šachového života a venoval sa obhajobe doktorátu technických vied.
Samotný zápas bol veľmi bojovný a dramatický. Ani jeden zo súperov nedokázal získať viac, ako jednobodový náskok. Vedenia sa v 5. partii ujal Bronštejn. Ďalšie dve partie vyhral Botvinnik - 6. po hrubej chybe súpera a 7. potom, čo hral Bronštejn v remízovej pozícii násilne na výhru. Kuriózna bola 9. partia, ktorej postavenie je na diagrame.
| a | b | c | d | e | f | g | h | ||
| 8 |              | 8 | |||||||
| 7 | 7 | ||||||||
| 6 | 6 | ||||||||
| 5 | 5 | ||||||||
| 4 | 4 | ||||||||
| 3 | 3 | ||||||||
| 2 | 2 | ||||||||
| 1 | 1 | ||||||||
| a | b | c | d | e | f | g | h | ||
Biely má o celú vežu viac a stojí na výhru. V ďalšom priebehu však hral Botvinnik veľmi nerozhodne a Bronštejnovi sa podarilo udržať remízu. V 11. partii Bronštejn vyrovnal, ale v 12. išiel Botvinnik znovu do vedenia. V 17. partii bolo po hrubej chybe Botvinnika znovu vyrovnané. V 18. partii mal Bronštejn veľkú šancu získať vedenie, vyhraté postavenie však pokazil. V 19. partii vyhral Botvinnik remízovú koncovku. Potom prišiel Bronštejnov veľký finiš. Výhrou 21. a 22. partie sa tesne pred koncom zápasu ujal vedenia. 23. partia rozhodla. Bronštejn(na radu svojich trénerov) dosť netakticky zvolil otvorenie, ktoré vedie k pokojnému, manévrovaciemu boju. Takýto štýl hry však oveľa viac vyhovoval Botvinnikovi a priebeh partie to aj potvrdil. Botvinnik postupne získaval prevahu a pri prerušení partie už stál na výhru. Práve pri prerušení partie však Botvinnik "zapečatil" chybný ťah. Bronštejn však šancu na remízu nevyužil a pri dohrávaní partiu prehral.
Práve táto 23. partia občas vyvoláva dohady, že bola zmanipulovaná a Bronštejn ju "musel" prehrať na príkaz zhora v prospech štátom "privilegovaného" Botvinnika. Dôkazy sa však nikdy neobjavili a ani Bronštejn po zániku ZSSR nič podobné nenaznačil. V 24. partii hral Bronštejn príliš hazardne a Botvinnik v postavení, kde mal jasnú prevahu takticky súhlasil s remízou. Konečný výsledok: 12:12 (5:5, =14)
V ďalších troch zápasoch mal Botvinnik toho istého súpera - Vasilija Smyslova. Najdramatickejší z nich bol hneď ten prvý v roku 1954. Bol to zápas veľkých zvratov. Z prvých štyroch partií vyhral Botvinnik tri. 7. partiu však po hrubej chybe prehral, Smyslov sa "chytil" a v 11. partii sa už ujal vedenia 6:5. Potom však začal hrať príliš ostro, čo jeho štýlu hry veľmi nevyhovovalo a doplatil na to. Po 16. partii už znovu viedol Botvinnik 9:7. Smyslov ešte dokázal výhrami 20. a 23. partie vyrovnať, ale 24. partiu čiernymi kameňmi vyhrať nedokázal. Už druhý zápas o MS po sebe sa skončil 12:12 (7:7, =10).
V roku 1957 Botvinnik so Smyslovom prehral 9½:12½ (3:6, =13) a titul stratil. Už v odvete v roku 1958 však získal titul späť. Aj v tomto zápase, podobne ako v roku 1954, mal výborný začiatok. Vyhral prvé 3 partie a potom svoj náskok zvýšil na 4 body. V 15. partii, za stavu 9:5, mal Botvinnik dobré šance na zvýšenie náskoku. Do časovej kontroly mu zostávali ešte 4 minúty, počas ktorých musel stihnúť urobiť 2 ťahy, Celkom však zabudol na čas, neurobil ani jeden ťah, časový limit mu vypršal a túto partiu prehral. Ku koncu zápasu sa Smyslovovi podarilo už iba skorigovať stav a konečný výsledok bol 12½:10½ (7:5, =11) v prospech Botvinnika.
V roku 1960 bol Botvinnikovým súperom Lotyš Michail Taľ. Majster sveta nenašiel recept na ostrú, miestami hazardnú Taľovu hru a zápas pomerne hladko prehral v pomere 8½:12½ (2:6, =13) Na odvetný zápas sa však Botvinnik - na rozdiel od svojho súpera - výborne pripravil. Vyrukoval na Taľa s aktívnou hrou, už po 11. partii mal štvorbodový náskok a zápas presvedčivo vyhral v pomere 13:8 (10:5, =6)
Posledným súperom Botvinnika v boji o titul MS bol arménsky veľmajster Tigran Petrosian. Krátko pred týmto zápasom FIDE zrušila právo porazeného majstra sveta na odvetný zápas. Botvinnikovi sa nepodarilo prelomiť pevnú obranu Petrosiana a zápas prehral v pomere 9½:12½ (2:5, =15) a titul majstra sveta definitívne stratil.
V ďalších súťažiach MS v šachu sa Botvinnik už nezúčastnil, hoci mal právo na priamu účasť v zápasoch kandidátov MS v roku 1965.
V rokoch 1959, 1963, 1966, 1967 hral na majstrovstvách ZSSR družstiev.
Výsledky na šachových olympiádach:
Na majstrovstvách Európy družstiev hral dvakrát. V Oberhausene 1961 získal 6/9, v Hamburgu 1965 iba 3½/8. V oboch prípadoch družstvo ZSSR zvíťazilo.
Okrem toho ešte reprezentoval v troch medzištátnych zápasoch proti USA v rokoch 1946 a 1955 a v Zápase storočia v roku 1970.
Na medzinárodných turnajoch sa Botvinnik príliš často neobjavoval. Jeho výsledky:
Groningen 1946 1., Čigorinov memoriál Moskva 1947 1., Maróczyho memoriál Budapešť 1952 3.-5., Alechinov memoriál Moskva 1956 1.-2., Wageningen 1958 1., Hastings 1961/62 1., Štokholm 1962 1.(s trojbodovým náskokom), Amsterdam 1963 1., Noordwijk 1965 1., Amsterdam 1966 1. Hastings 1966/67 1., Palma de Mallorca 1967 2.-3., Monte Carlo 1968 2., Belehrad 1969 7., Wijk aan Zee 1969 1.-2., Leiden 1970 3.-4.
V prvých rokoch svojej kariéry hral Botvinnik prevažne pozičný šach, neskôr sa však jeho hra značne zmenila. Dokázal hrať aj aktívne a útočne, čím sa jeho štýl stal univerzálnym. Opieral sa aj o výbornú znalosť šachovej stratégie.
Botvinnik bol vo svojej dobe zrejme najlepší šachový analytik. Mnohé svoje šachové úspechy opieral o dôkladné analýzy zohratých partií a dôkladnú prípravu. Svoje analytické schopnosti osvedčil aj v mnohých šachových knihách, ktoré napísal.
Botvinnikov prístup k šachu sa vyznačoval veľkou pracovitosťou, cieľavedomosťou a sebadisciplínou. Najmä jeho zásluhou sa v bývalom Sovietskom zväze presadil nový, vedecký prístup k šachovej hre a k tréningu, čo znamenalo v povojnovom období dlhoročnú dominanciu ZSSR vo svetovom šachu.
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Michail Moisejevič BotvinnikSeamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
