Meióza

Meióza alebo meiotické delenie alebo redukčné delenie je typ bunkového delenia, počas ktorého dochádza k produkcii buniek so zredukovaným počtom chromozómov (2n → n, 4n → 2n), čo je základný proces umožňujúci pohlavné rozmnožovanie. Tieto bunky (gaméty) môžu po určitej dobe buď splynúť s ďalšou vhodnou gamétou a vytvoriť nového jedinca zloženého znova z dvojitej sady chromozómov (pozri spermia a vajíčko u cicavcov) alebo môžu delením vytvoriť viacbunkový organizmus (pozri gametofyt u výtrusných rastlín, niektorých rias alebo u húb).

Pri meióze sa chromozómy duplikujú (počas interfázy) a homológne chromozómy si vymieňajú genetickú informáciu (chromozomálne kríženie) počas prvého delenia, nazývaného meióza I. Dcérske bunky sa delia v meióze II, pričom sa rozdeľujú sesterské chromatidy za vzniku haploidných gamét. Dve gaméty sa počas oplodnenia spoja a vytvoria diploidnú bunku s kompletnou sadou párových chromozómov.

Meiózu možno charakterizovať ako dve po sebe nasledujúce mitotické delenia.^{[chýba zdroj]} Prvé z nich sa označuje ako heterotypické, druhé ako homeotypické.

Heterotypické delenie (Meióza I)

Toto je charakterizované redukciou počtu chromozómov.

Profáza sa od profázy normálnej mitózy odlišuje hlavne dĺžkou svojho trvania a zložitosťou priebehu. Homologické chromozómy sa vzájomne priblížia. Vzniknú útvary označené ako bivalenty. Zároveň sa chromozómy skracujú a hrubnú. Chromozómy sa v tejto fáze neštiepia na chromatidy. V tejto fáze dochádza k výmene homologických častí chromozómov – crossing over. Potom sa chromatídy oddeľujú. V poslednom štádiu zaniká jadrová membrána. Subfázy sú:

• leptoténne: dochádza k špiralizácii vlákien DNA a diferenciácii chromozómov
• zygoténne : homologické chromozómy (tie isté chromozómy rôznych sád) sa sťahujú k sebe (konjugácia) a za pomoci špeciálnej bielkoviny sa spájajú do páru, tzv. bivalent
• pachyténne: chromozómy dokončujú špiralizáciu a bivalenty sú pozorovateľné ako tzv. tetrády – štvorchromatidový komplex. Nesesterské chromatidy sa pritom preplietajú, dochádza k tzv. crossing-overu.
• diploténne: uvoľňujú sa bielkovinové väzby medzi homologickými chromozómami a dochádza k ich postupnému odďaľovaniu. Rozostup začína od oblasti centromér. V miestach prekríženia - chiasmach však naďalej zostávajú spojené.
• diakinéza: dochádza k preusporiadaniu a rozchodu homologických chromozómov

Metafáza je podobná metafáze klasickej mitózy.

Anafáza je charakterizovaná rozdelením bivalentov na dva neidentické sesterské chromatídy spojené v oblasti centroméry, ktoré sú kinetochorovými mikrotubulami ťahané k opačným pólom bunky. Týmto procesom dochádza k skutočnej redukcii počtu chromozómov. Z každého bivalentu, tvoreného dvomi homologickými chromozómami, je ku každému pólu bunky priťahovaný iba jeden z homologických chromozómov.

Telofáza sa od mitotickej telofázy líši tým, že chromozómy sú tvorené obomi chromatídami.

Homeotypické delenie (Meióza II, ekvačné delenie)

Nasleduje po určitej dobe od ukončenia prvého delenia. (Táto doba sa nazýva interkinéza a je akousi obdobou interfázy bunkového cyklu, ale bez replikácie DNA.)

Profáza je odlišná tým, že bunka má haploidný počet chromozómov. Vznikajú dve deliace vretienka, ktoré sa premiestňujú do opačných pólov bunky.

Metafáza chromozómy sa zoskupujú v ekvatoriálnej rovine bunky (metafázová doštička). Kinetochorové mikrotubuly sa napájaju na kinetochory sesterských chromatíd.

Anafáza – chromatídy putujú k pólom bunky a sú postupne dešpiralizované.

Telofáza je analogická mitotickej telofáze. Na konci homotypického delenia dochádza k rozdeleniu na štyri bunky so štyrmi jadrami a jadierkami. Každá bunka má haploidný počet chromozómov.

Externé odkazy

• Radovan Malina: Všeobecná zoológia – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.