Crossing over

Crossing over alebo crossing-over alebo prekríženie chromozómov je proces výmeny genetického materiálu medzi homologickými chromozómami, ktorého výsledkom je väčšia genetická variabilita. Objaviteľom tohto procesu bol americký biológ Thomas Hunt Morgan.

Priebeh

Schéma priebehu crossing-overu

K tomuto procesu dochádza v pachyténnom štádiu počas profázy I. meiotického delenia. Princípom je párovanie homologických chromozómov počas I. meiotického delenia, čiže tvorba takzvaných bivalentov. Tu sa nesesterské chromatidy homologických chromozómov prekrížia a vytvárajú medzi sebou spojenia. Následne dochádza k zlomom v týchto spojeniach, ale tak, že sa vymenia zodpovedajúce si (homologické) úseky.

Miesta, kde dochádza k prekríženiu, zlomom a výmene častí chromatíd homologických chromozómov, sa nazývajú chiazmy.

Dôsledkom crossing overu je rozštiepenie spojenia susedných génov a vznik nových spojení, čiže nových kombinácii usporiadania génov. Dochádza k vzniku rekombinantných gamét (to znamená gamét s nie pôvodným genotypom rodičov; s neparentálnou kombináciu génov).

Frekvencia tohoto procesu závisí od vzdialenosti génov na chromozóme. Platí, že čím bližšie pri sebe sa gény nachádzajú, tým je ich väzba silnejšia a je menšia pravdepodobnosť ich rozdelenia medzi dva rôzne homologické chromozómy. Priebeh crossing overu na určitom mieste chromozómu vplýva obmedzujúco na možnosť vzniku ďalšieho crossing overu blízkych oblastiach. Tento opisovaný jav nazývame interferencia.

Pred koncom crossing overu nastupuje syntéza P-DNA, ktorá predstavuje 0,1% jadrovej DNA.^[1]

Význam

Crossing over je proces s veľkým významom pre genetickú rôznorodosť, pretože vedie k vzniku buniek potomstva s iným genotypom, aký vlastnia rodičovské bunky.

Referencie

1. Kawiaka, J., Mireckiej, J., Olszewskiej, M., Warchoła, J., 1997: Podstawy cytofizjologii. Wydawnictwo Naukowe PWN, Varšava. ISBN 83-01-11829-6

Zdroj

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Crossing-over na poľskej Wikipédii.