slovenský historik, medievalista a univerzitný profesor, prof. PhDr., PhD. (1967 – ) From Wikipedia, the free encyclopedia
Prof. Martin Homza, Dr. (* 1. január 1967, Gelnica)[1][2] je slovenský historik, medievalista a univerzitný profesor. Žiak prof. Matúša Kučeru. Je špecialistom v odbore starších slovenských a stredoeurópskych dejín. Pracuje so stredovekými prameňmi naračného charakteru (kroniky, letopisy, hagiografické texty). Je autorom vedeckých monografií, editorom vedeckých textov z dejín Spiša, k dejinám Karpatsko-jadranskej oblasti a slovenských textov predspisovného obdobia v rámci edície „Monumenta Linguæ Slovacæ“.
Martin Homza | |
slovenský historik, medievalista a univerzitný profesor | |
Prof. Martin Homza, Dr. | |
Narodenie | 1. január 1967 (57 rokov) Gelnica, Česko-Slovensko |
---|---|
Alma mater | Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave |
Pôsobí na Katedre slovenských dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave (FiF UK),[3] pričom v rokoch 2017 – 2023 bol jej vedúcim.
Narodil sa v Gelnici 1. januára 1967. Pochádza zo Spiša, z Hnileckej doliny, v dejinách známej najmä ťažbou a spracovaním kovov. Jeho rodokmeň je overiteľný do roku 1740. V roku 1989 patril k jadru takzvaných „novembristov“, ktorí iniciovali študentskú demonštráciu 16. novembra a následné revolučné zmeny na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (FiF UK).[4] V roku 1990 ukončil štúdium slovenského jazyka a histórie na FiF UK.[2] Titul Dr. v odbore Slovenské dejiny získal v roku 1995 na FiF UK obhajobou dizertačnej práce s názvom „Vzťahy stredovekého Spiša a Malopoľska od príchodu Slovanov do r. 1241“.
Jeho pôsobenie na Katedre slovenských a českých dejín FiF UK sa datuje od roku 1990. Od roku 1995, už po zmene názvu na Katedra slovenských dejín a archívnictva, tu pôsobil ako odborný asistent. Po oddelení Katedry archívnictva a pomocných vied historických v roku 2000, – ako docent (od roku 2002). V roku 2012 ho prezident Slovenska Ivan Gašparovič vymenoval za profesora. V období 2012 – 2016 pôsobil ako profesor na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Vedúcim Katedry slovenských dejín na FiF UK v Bratislave bol v rokoch 2017 – 2023.
Je školiteľom magisterských a dizertačných prác celého radu súčasných slovenských historikov: Naďa Rácová (Labancová), Nora Verešová (Malinovská), Nataša Procházková, Jana Bačová, Angelika Herucová, Tomáš Homola, Martin Neumann, Adam Mesiarkin, Ladislav Dombi, Peter Benka, Michal Augustovič, Vladimír Olejník, Ivana Lukáč Labancová a ďalší.
Absolvoval študijné pobyty v Poľsku (Krakov, Historický ústav Jagelovskej univerzity 1994); v Maďarsku (Budapešť, CEU, 1995/1996); v roku 2007/2008 v Nemecku (Seminar für Mittlere und Neuere Geschichte an der Georg-August-Universität Göttingen), a to ako hosťujúci pedagóg. V rámci programu Erazmus medzi rokmi 2010 a 2019 prednášal ako hosťujúci profesor na UJ v Krakove (Poľsko), na Georg-August Universität v Göttingene (Nemecko), na Univerzite svätých Cyrila a Metoda vo Veľkom Tarnove (Bulharsko) a na Universitate Babeş-Bolay v Kluži (Rumunsko). Okrem toho prednášal na univerzitách v Novom Sade, Ivano-Frankivsku, Tirane, St. Petersburgu, Varšave, atď.
Je vedúcim celého radu vedeckých projektov. K najvýznamnejším patria APVV projekty „Slovacikálne texty z bývalého Uhorského kráľovstva na príklade Horného Uhorska (1500 – 1780)“, „Slovaciká z bývalého Uhorského kráľovstva na príklade Horného Uhorska (1500 – 1780)“ a projektu „E-learning ako inovatívna forma univerzitného a celoživotného vzdelávania v odbore slovenské dejiny I a II“. Ako vedúci slovenskej časti Pracovnej skupiny[4] pre dejiny Spiša pri Slovensko-poľskej komisii humanitných vied sa podieľa na realizácii medzinárodného vedeckého projektu venovanému dejinám Spiša „Historia Scepusii“, vol. 1 – 3. Spolu s profesorom Željkom Holjevacom je hlavným editorom slovensko-chorvátskej ročenky „Studia Carpatico-Adriatica“, ktorá vychádza pri Slovensko-chorvátskej komisii humanitných vied.
V roku 2023 Rastislav Ballek a Miklós Forgács upravili do divadelnej podoby knihu Martina Homzu „Murices Novae alebo Nové ostne: Dialógy o starších slovenských dejinách“ pod názvom „Pribina (Making of)“.[5]
V rokoch 1990 – 2009 vydával časopis „Proglas“. Tento mal na rozmedzí 20. a 21. storočia aj vlastnú poľskú redakciu, v ktorej vyšlo 10 čísel venovaných dejinám strednej Európy.
V rozmedzí 2001 – 2008 bol riaditeľom Kláštorisko, n.o., ktorá sa usilovala o revitalizáciu kartuziánskeho kláštora na Skale útočišťa (Slovenský raj, kataster obce Letanovce).
Martin Homza pripravil spolu s redaktorom Petrom Turčíkom pre Rádio Devín (RTVS) 40 relácií v rámci cyklu „Historický slovník“ (február – december 2012).[6] V spolupráci s redaktorkou Táňou Kusou v roku 2017 pre RTVS odvysielali tri relácie venované historickej interpretácii eposu Svätopluk od Jána Hollého[7] 4 a v roku 2018 šesť relácií venovaných historickej interpretácii staroslovienskych literárnych pamiatok („Život svätého Konštantína“, „Život svätého Metoda“, „Proglas“ a iných).[8] V rámci projektu E-learning pripravil 20 relácii v cykle „Dejiny Slovenska“, voľne dostupných na YouTube.[9]
Ako člen vedenia Historického odboru Matice slovenskej sa v decembri roku 2018 zúčastnil s príhovorom (predstavením laureáta) slávnostného odovzdávania Ceny Daniela Rapanta kontroverznému historikovi Jozefovi Rydlovi.[10][11] Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave sa od osobnosti laureáta, ocenenia aj prítomnosti Martina Homzu na slávnosti, dištancovala príspevkom na svojom oficiálnom komunikačnom kanáli na sociálnej sieti Facebook.[12]
V roku 2023 ho dekan FiF UK Marián Zouhar odvolal z funkcie vedúceho Katedry slovenských dejín pre údajné neetické správanie.[13][14] Anonymné podnety študentov neboli podľa Homzu vedením fakulty prešetrené a dokázané,[15][16] Zouhar naopak uvádza, že podnety preveroval, odvolanie navyše podľa neho nestálo len na nich.[13]
V súkromnom živote sa venuje športu (futbal, beh, otužovanie), výtvarnému a literárnemu umeniu. Ovláda angličtinu, poľštinu, ruštinu a nemčinu. Pracuje s textami v latinčine, staroslovienčine a slovenčine predspisovného obdobia.
Za svoju vedeckú prácu bol ocenený viacerými cenami:
Je hlavným editorom série Monumenta Linguæ Slovacæ, ktorá vychádza od roku 2018.
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.