From Wikipedia, the free encyclopedia
Makak (Macaca) je rod úzkonosovcov z čeľade mačiakovité (Cercopithecidae). Je známych celkom 26 druhov, z toho niektoré už vyhynuli.[1]
| Makak | |
 Makak dlhochvostý | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Vedecký názov | |
| Macaca Lacépède, 1799 | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Žijú v južnej a juhovýchodnej Ázii vrátane ostrovov (Sulawesi, Malé Sundy, Filipíny, Japonsko), na severozápade Afriky a jeden druh, makak magot (M. sylvanus), sa vyskytuje na Gibraltári v Európe. Oblasti Afriky a Európy však dnes obývajú iba sporadicky, ešte počas pleistocénu ale predstavovali bežnú súčasť tunajšej fauny.[2]
Obývajú lesy, pláne aj skalnaté oblasti.[3] Veľká ekologická diverzita medzi jednotlivými druhmi spôsobuje, že len málo druhov sa vyskytuje sympatricky. Jednu z výnimiek predstavujú makak vanderu (M. silenus) a makak bonet (M. radiata), ktorí sa spoločne vyskytujú v juhoindických lesoch.[2] Hybridizácia často nastáva medzi makakom dlhochvostým (M. fascicularis) a makakom rézus (M. mulatta) v miestach, kde sa ich areály výskytu pretínajú.[4]
Makaky sú celkom statné opice, ale stavba ich tela závisí na konkrétnom druhu a prostredí v ktorom žijú. Medzi robustné makaky patrí napr. makak japonský (M. fuscata) z chladných oblastí Japonska, naopak makak dlhochvostý z juhovýchodnej Ázie je menšia opica. Predné i zadné končatiny sú rovnako dlhé. Sú prispôsobené pohybu na zemi aj v stromoch a majú dobrý úchop. Makaky sa pohybujú po všetkých štyroch končatinách a využívajú aj šplhanie. Lebka nemá žiadne špecializované znaky. V papuli majú makaky lícne torby do ktorých si uschovávajú potravu.[2][3]
Tvoria tlupy s rôznym množstvom opíc.[3] Často sa objavujú mnohosamcové-mnohosamicové štruktúry s vysokou socializáciou. Častá je matrilineárna hierarchia, mladé samice v tlupe zostávajú, no mladé samce tlupu opúšťajú. Makaky sú vysoko prispôsobivé, plodožravé až všežravé opice. Niektoré druhy žijú synantropicky. Majú rozvinuté schopnosti učenia a napodobňovania, čo z nich robí inteligentné adaptabilné primáty schopné riešiť aj zložitejšie problémy.[2] Rozmnožovanie prebieha sezónne v chladnejších areáloch, v trópoch celoročne.[3]
Makaky patria spolu so šimpanzmi medzi najviac preskúmané primáty[2] a hrajú veľkú úlohu vo vedeckom výskume.[3] Obľúbeným druhom je z tohto pohľadu makak dlhochvostý (zrejme pre svoju malú veľkosť), ktorý je hojne využívaný napr. pre testovanie liekov proti rakovine, diabetu alebo kardiovaskulárnym poruchám.[5] V 50. rokoch 20. storočia bola pomocou testovania na makakoch vyvinutá vakcína proti detskej obrne. Prebiehajú tiež pokusy s klonovaním a roku 2018 čínski vedci publikovali výsledky výskumu v ktorom sa makak dlhochvostý stal prvým klonovaným primátom pomocou metódy prenosu jadier somatických buniek (SCNT).[3][6] Makaky tiež patrili k druhom, ktoré boli opakovane vysielané do vesmíru.[7] Rad druhov je dnes však následkom ľudských činností ohrozený vyhynutím,[2] makak chocholatý (M. nigra) a makak mentavejský (M. pagensis) potom patrí medzi kriticky ohrozené druhy.
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
