Literatúra

Literatúra (z latinčiny litteratura = písmo / jazykoveda) :

a) (tiež písomníctvo alebo slovesnosť alebo slovesná tvorba) je súhrn všetkých písmom zaznamenaných textov (vrátane technických textov, korešpondencie a pod.)
b) v užšom zmysle je to len umelecká literatúra

Podľa funkcie:

a) umelecká literatúra = krásna literatúra: Sú to písané texty zamerané na vyvolanie estetického účinku u čitateľa. Zaraďuje sa sem aj ľudová slovesnosť (teda texty majúce pôvodne len ústnu podobu). Pojem beletria bol pôvodne rovnoznačný s umeleckou literatúrou, dnes označuje len umeleckú prózu.
b) vecná literatúra: Ostatná literatúra

Podľa pôvodu: slovenská, nemecká, anglická atď.

Podľa vývinu: stredoveká, romantická, súčasná atď.

Podľa iných kritérií: literatúra faktu, literatúra pre deti a mládež a pod.

Sú zmeny literatúry v historickom slede, vývojové premeny v literárnej štruktúre. Ľudia nezačínajú vždy znova od začiatku, ale tak, že nadväzujú (často aj podvedome) na činnosť predchádzajúcich generácií a využívajú ich skúsenosti. Preto aj diela, ktoré sú výsledkom literárnej činnosti, sú vo vzájomnej súvislosti: buď sa podobajú dielam už vytvoreným alebo sa od nich odlišujú. Zmeny zasahujú všetky zložky literárnej štruktúry, výstavbu tematickú, jazykovú i kompozičnú, a týkajú sa diela ako celku. Premieňajú sa dominanty, na pozadí starých žánrov vznikajú nové. Východiskom pre pochopenie premien v literatúre je človek.^[1]