Lieska najväčšia

Lieska najväčšia^[2] alebo lieska obrovská (lat. Corylus maxima) ^[3] je veľký opadavý ker alebo malý strom s viacerými kmeňmi z rodu lieska (Corylus) z čeľade brezovité (Betulaceae).

Lieska najväčšia
Lieska najväčšia; nezrelé orechy (leto)
Stupeň ohrozenia
[1]
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) rastliny (Vegetabilia) Podríša (subregnum) zelené rastliny (Viridiplantae, Chlorobionta) Vývojová línia cievnaté rastliny (Tracheophyta) Vývojová vetva semenné rastliny (Spermatophyta) Oddelenie krytosemenné rastliny (Angiospermae) Trieda (classis) pravé dvojklíčnolistové rastliny (Eudicotidae) Rad (ordo) bukotvaré (Fagales) Čeľaď (familia) brezovité (Betulaceae) Podčeľaď (subfamilia) brezovaté (Betuloideae) Rod (genus) lieska (Corylus) Druh (species) lieska najväčšia (Corylus maxima)
Vedecký názov
Corylus maxima
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Opis

Lieska najväčšia je bohato rozkonárený ker, vzácne aj strom, vysoký 5 až 10 m. Mladé konáre sú sivohnedé, chlpaté, s malými belavými lenticelami, podobné konárom liesky obyčajnej.^[4]

Listy liesky sú stopkaté; stopka je dlhá 8 až 15 mm, čepeľ je okrúhla až široko vajcovitá, 7 až 14 cm dlhá, na báze srdcovitá, dvojito pílkovitá, so 7 až 9 pármi žíl. Prílistky sú úzko podlhovasté a tupé.^[4]

Tyčinkové kvety sú v jahňadách 7 až 9 cm dlhých. Piestikové kvety sú v púčikových zväzočkoch, z púčikov v čase kvitnutia vyčnievajú nitkovité ružové čnelky. Jedlé oriešky sú vo zväzkoch po 1 až 6, sú podlhovasto vajcovité, hnedé, asi 2 cm dlhé. Obal plodu je dvakrát dlhší ako oriešok, v hornej časti je rúrkovitý, na vrchole nepravidelne strapkatý.^[4]

V záhradách a parkoch sa pestuje kultivar liesky najväčšej, pomenovaný 'Purpurea'. Je to riedko rozkonárený ker alebo strom so sýto pupurovými listami. Koncom zimy ovísajú na holých konároch fialkasté jahňady so žltými peľnicami. Oriešky dozrievajú na jeseň a sú jedlé.^[4]

Rozšírenie

Lieska najväčšia je druh pôvodný v južnej a juhovýchodnej Európe, Malej Ázii a na Kaukaze, v strednej Európe sa pestuje.^[4]

Ekológia

Lieska najväčšia bola vysádzaná aj v mnohých ďalších oblastiach sveta a miestami aj splanela, napríklad vo Veľkej Británii, západnej Európe a na Cypre. Lieska rastie v lesoch a krovinách, objavuje sa aj v okolí sadov, záhrad a ľudských osídiel. Kvitne od februára do apríla.^[5]

Význam a využitie

Drevo liesky najväčšej je mäkké, ľahko štiepateľné a pekne žilkované. Používa sa do násad, na výrobu latiek a v košikárstve. Poskytuje tiež kvalitné drevené uhlíky, ktoré používajú umelci. Plody liesky najväčšej obsahujú až 65% oleja, ktorý sa využíva v potravinárstve, kozmetike a ako prísada do farieb.^[6] Plody liesky sú jedlé a chutné. Listy sa využívali aj v tradičnej medicíne.^[5]

Hrozby a choroby

Na lieske najväčšej parazitujú podobní škodcovia, ako na lieske obyčajnej. Z dvojkrídlovcov, z čeľade byľomorovité, larvy druhu Contarinia coryli^[7] napadajú samčie jahňady hostiteľa, ktoré zvnútra postupne vyžierajú.^[8] Na samičích kvetoch a samčích jahňadách liesky najväčšej parazitujú aj roztoče druhu Phytoptus avellanae.^[9] Kvetové orgány sa následne deformujú a vytvárajú hálky.^[10]

Z motýľov na lieske parazitujú larvy dvoch druhov; Phyllonorycter coryli^[11] a Stigmella microtheriella.^[12] Larvy oboch druhov sa živia listovými pletivami a vytvárajú na čepeli typické chodbičky (míny) väčšinou blízko listových žíl.^[13][14]

Galéria

• 
  Lieska najväčšia; samčie jahňady (apríl)
• 
  Lieska najväčšia; samčie jahňady (december)
• 
  Lieska najväčšia; pučiaci samičí kvet (apríl)
• 
  Lieska najväčšia; pučiace listy
• 
  Lieska najväčšia 'Purpurea'; pučiace listy (vrchná strana)
• 
  Lieska najväčšia 'Purpurea'; pučiace listy (spodná strana)
• 
  Lieska najväčšia 'Purpurea'; nezrelé orechy (leto)
• 
  Lieska najväčšia; kôra