Lenzov zákon
From Wikipedia, the free encyclopedia
Lenzov zákon je fyzikálny zákon popisujúci vzťah medzi elektrickým prúdom a zmenou magnetického indukčného toku.[1] Zákon bol v roku 1833 sformulovaný nemeckým fyzikom Heinrichom Friedrichom Lenzom na petrohradskej akadémii, znie:
| „ | Indukovaný prúd v uzavretom obvode má taký smer, že svojím magnetickým poľom pôsobí proti zmene magnetického poľa, ktorá je jeho príčinou (ktorá ho vyvoláva). | “ |
Zákon sa dá odvodiť od Faradayovho zákona elektromagnetickej indukcie, stačí si v ňom len všimnúť znamienko mínus.[2]
Využitie
Princíp vlaku budúcnosti
Napríklad vlak, ktorý sa pohybuje na magnetickom vankúši (maglev). Namiesto koľajníc sa vlak pohybuje po trati vybudovanej z kovových pásov. V podvozku má zabudovanú sústavu magnetov. Pri veľkej rýchlosti magnety vytvárajú v kovových pásoch premenné magnetické pole, v ktorom sa indukujú uzavreté vírivé prúdy. Vírivé prúdy môžu mať veľké hodnoty a preto aj silné magnetické pole. Riadia sa Lenzovým zákonom a sú namierené proti príčine čo ich vyvolala. Vírivé prúdy svojim magnetickým poľom odpudzujú magnety na podvozku. Magnetické sily spôsobujú nadnášanie vlaku nad traťou. Kolesá vlaku sú potrebné len na rozjazd.[3][4]
Indukčná brzda
Otáčajúci sa kotúč prechádza oblasťou medzi nadstavcami jadra cievok. Pri tomto pohybe dochádza v kotúči ku zmenám magnetického poľa. V dôsledku tejto zmeny sa vo vodivom kotúči indukujú vírivé prúdy, ktoré pôsobia proti zmene magnetického poľa. Majú brzdiaci účinok.[3][4]
Referencie
Wikiwand - on
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.