Remove ads
Lech Wałęsa (IPA: 
[ˈlɛx vaˈwɛ̃sa]) (* 29. september 1943, Popowo, Gmina Tłuchowo, Nemecká ríša) je poľský politik, spoluzakladateľ prvého slobodného odborového hnutia (neskôr politického hnutia) Solidarita (Solidarność) a v rokoch 1990 až 1995 prezident Poľska.
| Lech Wałęsa | ||||||||
,_FORUM_2000,_Prague_(2).jpg) | ||||||||
 | ||||||||
| 2. prezident Poľska | ||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| V úrade 22. december 1990 – 22. december 1995 | ||||||||
| Premiéri | Tadeusz Mazowiecki, Jan Krzysztof Bielecki, Jan Olszewski, Waldemar Pawlak, Hanna Suchocká, Józef Oleksy | |||||||
| ||||||||
| Biografické údaje | ||||||||
| Narodenie | 29. september 1943 (81 rokov) Popowo, Gmina Tłuchowo, Nemecká ríša | |||||||
| Politická strana | Solidarita | |||||||
| Vierovyznanie | rímskokatolícke | |||||||
| Rodina | ||||||||
| Manželka |
Danuta Wałęsa | |||||||
| Deti | 8 | |||||||
| Odkazy | ||||||||
 | Lech Wałęsa (multimediálne súbory) | |||||||
Remove ads
Lech Walesa sa narodil 29. septembra 1943 v poľskom Popowe pri Lipne. Vyštudoval strednú poľnohospodársku školu, slúžil v armáde a ako elektrikár začal v roku 1967 pracovať v gdanských lodeniciach. Po deviatich rokoch ho vedenie prepustilo pre odborové aktivity, ale s prestávkami tam pôsobil do roku 1990.
V lodeniciach sa stal členom robotníckej rady a postupne sa stával vedúcou osobnosťou boja proti komunizmu a symbolom ľudového odporu. V roku 1978 vstúpil do zakázaných Slobodných odborov (SO) a bol spolupracovníkom ilegálneho časopisu Robotník Wybrzežu. V auguste 1980 viedol štrajk gdanských lodenicových robotníkov, ktorý prerástol v celorepublikový prejav odporu proti režimu. Protesty vyústili do dohody s vládou, robotníci dostali právo na štrajk a vlastné nezávislé odbory. Tak vzniklo odborové hnutie Solidarita (Solidarność).
V januári 1981 Lecha Walesu prijal vtedajší pápež Ján Pavol II. vo Vatikáne. Walesa navštívil Taliansko, Japonsko, Švédsko, Francúzsko a Švajčiarsko ako hosť medzinárodnej odborovej organizácie (International Labour Organisation). V septembri 1981 ho na prvom kongrese Solidarity v Gdansku zvolili na jej čelo. Obdobie relatívneho pokoja skončilo v decembri 1981. Poľský prezident Wojciech Jaruzelski vyhlásil výnimočný stav, zakázal Solidaritu, uväznil jej vedúcich činiteľov aj Walesu. Od novembra 1982 Walesa opäť pracoval v lodeniciach, avšak pod policajným dozorom. Naďalej sa angažoval v ilegálnej Solidarite. Nepopulárny režim a zhoršovanie ekonomiky krajiny vyústili v roku 1989 do rokovaní vlády a Solidarity za okrúhlym stolom, na základe ktorých bola okrem iného zlegalizovaná činnosť Solidarity a otvorená cesta k demokracii v Poľsku.
V rokoch 1990 – 1995 bol prezidentom Poľskej republiky. Neúspešne kandidoval aj v prezidentských voľbách v rokoch 1995 a 2000, podporovaný vlastnou kresťansko-demokratickou stranou. V roku 2006 vystúpil zo Solidarity, pretože usúdil, že odbory príliš podporujú politickú stranu bratov Kaczyńských Právo a Spravodlivosť.[1]
V máji 2009 vyjadril Walesa podporu Garrimu Kasparovovi - jednému z lídrov ruskej opozície a bývalému šachovému veľmajstrovi - v jeho úsilí bojovať proti politike Kremľa. V októbri 2011 podporil newyorské hnutie Occupy Wall Street (Obsaďte Wall Street) v USA, ktoré protestovalo proti chamtivosti firiem.[2]
Je dlhodobým kritikom vládnucej poľskej strany Právo a spravodlivosť a jej lídra Jaroslawa Kaczynského. V auguste 2018 však vyhlásil, že by sa s ním pred smrťou rád zmieril.[3]
Remove ads
Podľa šéfa poľského Inštitútu národnej pamäti Jaroslawa Szareka bol Wałęsa od decembra 1970 do júna 1976 tajným spolupracovníkom tajnej polície, donášal na svojich kolegov a bral za to peniaze.[4] Poľská verejnosť je v pohľade na Wałęsovu kauzu dlhodobo rozdelená. Ešte v roku 2016 Wałęsa odmietol, že by sa zložka týkala jeho.[5] V roku 2017 experti potvrdili, že Wałęsov rukopis sa zhoduje s písmom agenta tajnej polície s krycím menom Bolek.[6]
V marci 2013 vyvolal rozhorčené reakcie poľskej verejnosti vyhláseniami, že homosexuáli by nemali zastávať vysoké funkcie v politike, pričom príslušníkov tejto sexuálnej menšiny vyzval, aby sa radšej sústredili na menej dôležité činnosti.[7]
Remove ads
5. októbra 1983 mu bola udelená Nobelova cena za mier. Okrem Nobelovej ceny mieru je Walesa nositeľom aj ďalších ocenení, napríklad Ceny ľudských práv Európskej rady za rok 1989, Ceny Nechať žiť (Švédsko 1981), Medaily slobody (USA 1981) a Ceny slobody (Švédsko 1982). V septembri 2012 získal nemecké mediálne ocenenie Zlatá sliepka v kategórii politika.[1]
Lech Walesa je ženatý, s manželkou Danutou majú 4 synov a 4 dcéry.[1]
V januári 2017 pochoval svojho tretieho syna Przemyslawa, ktorého našli príbuzní v byte bez známok života.[8]
Zdravotný stav
Má dlhodobé problémy s cukrovkou, vysoký krvný tlak a v ostatných rokoch i so srdcom.[9] V roku 2008 sa podrobil na klinike v texaskom Houstone kardiochirurgickému zákroku, pri ktorom mu úspešne voperovali kardiostimulátor.[10] V marci 2021 podstúpil operáciu srdca. [11]
Počas pandémie COVID-19 sa dal zaočkovať troma dávkami vakcíny. V januári 2022 oznámil že má ochorenie COVID-19.[12]
Remove ads
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lech Wałęsa
Remove ads
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
Remove ads