Krivoštianka (geomorfologická časť)
geomorfologická časť Vihorlatských vrchov From Wikipedia, the free encyclopedia
Krivoštianka[1] je geomorfologická časť podcelku Humenské vrchy vo Vihorlatských vrchoch. Zaberá západný výbežok pohoria[2] a jej najvyšší vrch Krivoštianka dosahuje 549 m n. m..[3]
| Krivoštianka | |
| geomorfologická časť Vihorlatských vrchov | |
 Jasenovský hrad na severnom okraji | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Regióny | Prešovský, Košický |
| Okresy | Humenné, Michalovce |
| Nadradená jednotka |
Humenské vrchy |
| Susedné jednotky |
Sokol, Humenské podolie, Mernícka pahorkatina, Pozdišovský chrbát, Laborecká niva, Podvihorlatská pahorkatina, Kyjovská planina |
| Mesto | Strážske |
| Rieky | Laborec, Turský jarok, Ptava |
| Súradnice | 48°53′10″S 21°53′31″V |
| Najvyšší bod | Krivoštianka |
| - výška | 549 m n. m. |
| Najnižší bod | juhozápadný okraj územia |
| - poloha | niva Laborca |
| - výška | cca 130 m n. m. |
  Poloha územia na Slovensku
| |
 Poloha v Košickom kraji
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Územie sa nachádza na západnom okraji pohoria a zaberá väčšiu, juhozápadnú časť podcelku. Severný okraj územia nadväzuje na Beskydské predhorie a jeho podcelky Mernícka pahorkatina na severozápade a Humenské podolie na severe a severovýchode. Na severovýchod pokračujú Humenské vrchy časťou Sokol a juhovýchodne nadväzuje podcelok Vihorlat s podcelkom Kyjovská planina. Južný okraj susedí s Východoslovenskou pahorkatinou a jej časťami Podvihorlatská pahorkatina, Laborecká niva a Pozdišovský chrbát.[2]
Hrebeňom vedie hranica Prešovského a Košického kraja a okresov Humenné a Michalovce.[4] Oblasť patrí do povodia rieky Laborec, ktorá pretína horský hrebeň v západnej časti a do ktorej ústia potoky zo severných i južných svahov. Medzi významné vodné toky patrí Turský jarok, odvodňujúci centrálnu časť a Ptava, tečúca východným okrajom. Západným okrajom preteká riečka Ondavka, odvádzajúca vodu do Ondavy.[5]
- Krivoštianka (549 m n. m.)
- Chlm (495 m n. m.)
- Uhliská (486 m n. m.)
- Plúštie (484 m n. m.)[3]
V západnej časti vedie údolím Laborca významná cestná spojnica Strážskeho a Humenného, cesta I/74, ako aj železničná trať Michaľany – Michalovce – Humenné.[6]
Západná časť pohoria leží mimo Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat.[3] Osobitne chránenými územiami sú tu PR Chlmecká skalka a PR Jasenovská bučina.[5]
Táto časť Vihorlatských vrchov patrí vďaka značeným chodníkom medzi ľahko dostupné a obľúbené ciele turistov. Často navštevované sú najmä Jasenovský a Brekovský hrad.[3]
Turistické trasy
zeleno značený chodník zo Strážskeho na rázc. Veľká Dubová
modro značený chodník z Porúbky cez rázc. Veľká Dubová a Jasenovský hrad do Jasenova
žlto značený chodník z Brekova na Brekovský hrad[5]
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
