Konzervativizmus (z lat. conservare = zachovať) je politická ideológia vyznávajúca tradičné kultúrne, ekonomické (súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov) a politické hodnoty, odmietajúca radikálny spôsob zmeny aktuálnych spoločenských pomerov.[1] Vo všeobecnosti tento termín znamená odmietanie zmien, lipnutie na starom, opatrné alebo umiernené správanie a/alebo konvenčný životný štýl.
| Konzervativizmus |
| Príbuzné smery |
| Kultúrny · Fiškálny · Zelený · Liberálny · Libertarianistický · Národný · Neo- · Nová pravica · Paleo- · Náboženský · Sociálny · Tradicionalistický · Kresťanská pravica |
| Pozri aj |
| Zoznam konzervatívcov Konzervatívne strany |
Základom ideológie je uprednostňovanie inštitúcií a praktík, ktoré sa vyvíjali postupne a dlhší čas.[2] Konzervatívci ich pokladajú za znak stability a funkčnosti a preferujú ich pred abstraktnými ideálmi, ktorých funkčnosť nie je dokázaná.[2][3]
Vláda by pri vytváraní zákonov podľa konzervatívcov mala rešpektovať životný štýl väčšiny obyvateľov a nemala by sa ho násilím snažiť pretransformovať.[2]
Konzervatívci sú tiež zastáncami tradičných kultúrnych a sociálnych hodnôt a štátnych inštitúcií (konzervatívci veria, že ľudia sa prirodzene riadia svojimi pudmi, takže sú potrebné reštrikcie vo forme zákonov, aby spoločnosť mohla fungovať).[2] Keďže foriem konzervativizmu je viacero, niektoré atribúty sa môžu v jednotlivých formách od seba navzájom líšiť. Niektorí konzervatívci napríklad uprednostňujú celospoločenské záujmy pred záujmami jednotlivca, kolektivizmus, zatiaľ čo iní si svoju ideológiu stavajú na princípoch individualizmu.[4]
Pojem konzervatizmus v politike sa prvýkrát objavil ako reakcia na zmeny spôsobené Francúzskou revolúciou, teda koncom 18. storočia. Za významného intelektuála, ktorý položil základy pre ideológiu konzervativizmu sa považuje Brit Edmund Burke.[2] Burke bol zastancom konštitucionalizmu a parlamentarizmu[5] a jeho ideológia sa stala základom pre konzervativizmus najmä v Spojenom kráľovstve a USA. Inde v Európe sa pojem konzervativizmus v 19. storočí chápal hlavne ako obhajoba monarchie a rigidných hodnôt na rozdiel od reforiem. Zástancom tejto formy konzervativizmu bol najmä Francúz Joseph de Maistre, ktorý za najideálnejšiu formu vlády považoval absolutistickú monarchiu s veľkým vplyvom cirkvi na chod štátu.[2]
Dnes konzervatívci vytvárajú republikánske strany a kresťansko-demokratické strany. Typickým príkladom je britská Konzervatívna strana (Conservative Party).
Konzervativizmus možno rozdeliť na:
- Mierny konzervativizmus - charakterizovaný pragmatizmom, schopnosťou akceptovať isté zmeny, avšak určité tradičné hodnoty považuje za nedotknuteľné
- Silný konzervativizmus - silne konzervatívni síce neuznávajú niektoré konzervatívne výstrelky, avšak zmeny akceptujú až vtedy, ak už práve prebiehajú a vykazujú perspektívne dobré výsledky
- Ultrakonzervativizmus - hraničiaci s iracionalitou, ultrakonzervatívci v zásade odmietajú akékoľvek novoty a zmeny
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
