Konfucianizmus

Konfucianizmus (iné názvy: konfuciánstvo, konfucionizmus; čín. 儒家 – žu-ťia; pchin-jin: rújiā) je filozofický smer - jedna z dvoch vetví osobitného čínskeho polonáboženského kultu univerza a občianskych cností; prúd čínskej filozofie spájaný s osobou Konfucia, ktorý už nezastáva vieru vo viacerých bohov, vyhýba sa metafyzickým otázkam, pestuje skôr občiansky kult a moralistné normovanie vlastností užitočných pre štát. Vytvoril rôzne právne a filozofické školy.^[1]

V učení konfucianizmu zaujíma ústredné miesto koncepcia „žen“ (ľudskosť), ktorá je systémom ideí „čžu“ (oddanosti vladárovi), „i“ (zachovávania povinnosti), „siao“ (synovskej úcty).^[1]

Medzi ďalších významných predstaviteľov konfucianizmu patria: Meng-c’, Sün-c’ a Tung Čung-šu.^[2]

Feng Jou-lan k postupnosti Konfucius-Meng-c’-Sün-c’: „Konfucius […] má v čínskych dejinách porovnateľné miesto ako Sokrates na Západe. Pozícia Meng-c’eho je porovnateľná s Platónovou, jeho temperament a filozofia sú oboje idealistické; zatiaľčo Sün-c’ova je podobná Aristotelovi, jeho temperament a filozofia sú realistické.“^[3]