From Wikipedia, the free encyclopedia
Feng Jou-lan (čín. 冯友兰, pchin-jin: Féng Yǒulán, starší anglický prepis: Feng Yu-lan, čín. 馮芝生 – Feng Č'-šeng, pchin-jin: Féng Zhisheng; * 4. december 1895, Tang-che, provincia Che-nan, Čína – † 26. november 1990, Peking, Čína) bol čínsky filozof a historik filozofie, hlavný filozof čínskeho moderného obdobia.[3]
| Feng Jou-lan čínsky filozof a historik filozofie | |
| čínska filozofia | |
 Feng Jou-lan v roku 1937 | |
| Biografické údaje | |
|---|---|
| Narodenie | 4. december 1895 Tang-che, provincia Che-nan, Čína |
| Úmrtie | 26. november 1990 (94 rokov) Peking, Čína |
| Dielo | |
| Alma mater | Pej-ťing ta-süe, Columbia University |
| Škola/tradícia | nový konfucianizmus[1] |
Ovplyvnený
| |
| Odkazy | |
 | Feng Jou-lan (multimediálne súbory na commons) |
V rokoch 1915 – 1918 vyštudoval filozofiu na Pej-ťing ta-süe.[3] Následne šiel študovať do Spojených štátov, na Columbia University, kde v roku 1923 obhájil dizertačnú prácu, ktorú vypracoval pod vedením Johna Deweya a Fredericka Woodbridgea a získal titul PhD.[4] Po víťazstve komunistov v občianskej vojne a založení Čínskej ľudovej republiky ostal v Pekingu a neemigroval na Taiwan.[5]
Následne pôsobil na viacerých pozíciach v Číne, či ako hosťujúci profesor v USA (University of Pennsylvania, University of Hawaiʻi).[2] Najdlhšie pôsobil na Pej-ťing ta-süe[3], v rokoch 1952 – 1990[2]. V rokoch 1928 – 1952 bol dekan Spoločenskovednej fakulty Univerzity Čching-chua.[6]
Pôsobil aj ako člen Čínskeho ľudového politického poradného zhromaždenia.[5]
Počas kultúrnej revolúcie bol „za svoje dielo, najmä za pokus o zblíženie čínskej a európskej filozofie, nemilosrdne prenasledovaný a donútený k niektorým rozporuplným politickým vyhláseniam.“[6] Už počas obdobia 1949 – 1958 musel napísať 135 sebakritík.[7]:582 Pri protikunfuciánskej kampani v 70. rokoch 20. storočia bol poradcom tzv. bandy štyroch.[5]
Filozofické práce Fenga pochádzajú najmä z 30. a 40. rokov 20. storočia, kde v šiestich dielach (1939 – 1946) vyložil svoj novokunfuciánsky filozofický sytém sin li-süe[pozn 1] (xin lixue, dosl. nová li-süe).[1] Feng ich volal „‚šesť kníh bodu obratu‘“, pretože jeho filozofia ukazovala na veľkú historickú zmenu v čínskej spoločnosti, „je snáď najúplnejším a najpôvodnejším neokunfuciánskym systémom v tomto [20.] storočí“.[5] Ide o rozvinutie neokonfucianizmu (odovzdávanie cesty – tao-tchung), ktoré si vysoko váži hodnoty Ču Siho učenia (pojmy li a čchi). Fengov metafyzický systém pozostáva zo štyroch hlavných pojmov: princíp li, materiálna sila čchi, substancia tao a veľký celok ta-čchuan.[5] Charakteristika jeho systému: „kreatívna syntéza racionalistických a mystických učení, rozvinutá v modernom čínskom kontexte“.[1]
V [západnom] prostredí je Feng známy najmä ako historik čínskej filozofie, čo má svoj pôvod v prekladoch jeho dejín čínskej filozofie do angličtiny (a iných jazykov).[3][8]
Jeho prvú prácu o dejinách čínskej filozofie od jeho poslednej knihy delí sedem desaťročí (1992, 1990).[8] Fengove dielo v oblasti dejín filozofie sa možno rozdeliť do troch etáp (podľa hlavných publikácií).
Zmeny medzi prvotnou dvojzväzkovou verziou Dejín a poslednou sedemzväzkovou budú podľa demonštrované podľa zdroja[7] na druhom zväzku poslednej verzie. Porovnanie (s oboma predošlými verziami) ukazuje výrazné zmeny v troch záležitostiach[7]:575:
Podľa Encyclopedia of Chinese philosophy (2003) je v súčasnej Číne „Feng kontroverzná postava. Niektorí vieria, že Fengova filozofia predstavuje nový vývoj v racionalistickej škole neokonfucianizmu, pretože pokračuje v konfuciánskom úsilí o spojenie človeka a vesmíru a súčasne modernizuje čínsku filozofiu cez západnú logiku a racionalistickú analýzu. Podľa tohto pohľadu Fengova filozofia reprezentuje časť súdobého konfuciánskeho oživenia. Podľa mienky iných Feng vo svojich Dejinách a v jeho filozofickom systéme dal za to vzniknúť prekrútenej interpretácii neokunfucianizmu a celej čínskej filozofickej tradície predstavenej v termínoch západných filozofických smerov, najmä platonizmu a neorealizmu.“[4]
Slovník Great thinkers of the Eastern world (1995; čes. preklad Velké postavy východního myšlení, 1998) uvádza: „Fengova filozofia je snáď najúplnejším a najpôvodnejším neokonfuciánskym systémom v tomto storočí. Ukazuje vplyv západného myslenia na čínske myslenie i veľkú životnosť konfucianizmu. Aj keď ku koncu života Feng tvrdil, že chcel byť iba historik filozofia, v dejinách bude braný predovšetkým ako filozof.“[5]
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
