Komárov (Bratislava)

Komárov (maď. Szunyogdi, nem. Muckendorf) bola pôvodne samostatná obec na pravom brehu Malého Dunaja, ktorá bola v polovici 20. storočia pripojená k Podunajským Biskupiciam, ktoré sú od roku 1972 súčasťou Bratislavy.

Kostol sv. Jozefa v Komárove, časti Podunajských Biskupíc

Názvy

Doložené slovenské názvy:

• od 1927 dodnes: Komárov^[1]
• 1933: Komarov (možno preklep)^[2]

Doložené maďarské názvy (od súčasného HU slova: szúnyog (-ot,-ja) → komár)^[3][4][1]:

• 1341 Zunyugd (Horváth 1990 tento doklad neuvádza)
• 1441 Zwnyg, Zwnywg (Horváth 1990 tento doklad neuvádza)
• 1471 Zunyok
• 1562 Zwnyogd
• 1628 Suniokh
• 1639 Szuniogde
• 1718 Szunyogh
• 1773 a od 1808 dodnes: Szunyogdi (Vlastivedný slovník uvádza bez uvedenia roka aj variant Szúnyogdi)
• 1783 Szunӳogdÿ ^[5]
• 1786 Sunyogdi

Doložené nemecké názvy (od súčasného DE slova: die Mücke → komár)^[4][1][6]:

• 1378 Muckendorf
• 1436 Mukchendorff
• 1439 Mokchendarff, Mockndarif, Mokkendarf, Mukkendorf
• 1459 Muksdarff,
• 1593 Mughendorf
• 1773 Mukendorff
• 1796 Münchendorf^[7]
• 1783 Mukendorf^[5]
• 1786 Mückendorf
• od 1808 dodnes: Muckendorf (Vlastivedný slovník uvádza bez uvedenia roka tvar Muckendorff^[3])

Dejiny

Podľa Vlastivedného slovníka sa sídlo spomína prvýkrát v roku 1341 "v ohraničení chotára Podunajských Biskupíc".^[3] Horváth 1990 uvádza prvú zmienku až k roku 1378.^[4]

V roku 1378^{[chýba zdroj]} sa sídlo spomína ako poddanská dedina ostrihomského arcibiskupstva, do ktorého patrila až do konca feudalizmu.^[3]

V roku 1441 sa objavuje meno richtára Mikuláša (Nicolao villico de Zwnyg).^[8]

Počas Betlenovho povstania sa v roku 1620 sídlo takmer vyľudnilo a následne sa tu v polovici 17. storočia usadili noví kolonisti.^[3]

Pri požiari v roku 1847 celé sídlo vyhorelo.^[9]

V polovici 20. storočia (zdroje uvádzajú konkrétne rok 1950^[4], rok 1943^[3] či rok 1944^[1][10]) bol Komárov pripojený k obci Podunajské Biskupice, čím prestal byť samostatnou obcou.

Obyvateľstvo v 19. a 20. storočí

V roku 1828 tu bolo 47 domov a žilo tu 341 obyvateľov, v roku 1855 383 obyvateľov a v roku 1884 481 obyvateľov.^[4]

V roku 1921 mala obec 615 obyvateľov (93 % Maďarov). Obyvateľstvo tvorili prevažne katolíci.^[10]

Pamiatky

Kostol svätého Jozefa bol postavený v neskororenesančnom slohu v roku 1681.^[11] Dal ho postaviť ostrihomský arcibiskup Juraj Slepčiansky-Pohronec údajne na mieste staršieho kostolíka.

Referencie

1. MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky : (vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : Veda, 1998. 600 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0530-2.
2. Vrakuňa (okres Bratislava II) - mapa rok 1933 [online]. staremapy.sk, [cit. 2019-09-21]. Dostupné online.
3. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. 1. vyd. Zväzok II. Bratislava : Veda, 1977. 519 s. S. 410 – 411.
4. HORVÁT, Vladimír. Bratislavský topografický lexikon. 1. vyd. Bratislava : Tatran, 1990. 403 s. ISBN 80-222-0229-0.
5. Vrakuňa (okres Bratislava II) - mapa Voj. mapovanie 1 rok 1783 [online]. staremapy.sk, [cit. 2019-09-21]. Dostupné online.
6. Vrakuňa (okres Bratislava II) - mapa Voj. mapovanie 3 rok 1889 [online]. staremapy.sk, [cit. 2019-09-21]. Dostupné online.
7. VÁLYI, András: Magyar Országnak leírása. Budín, 1796
8. DL 13642 [online]. 10.09.1441, [cit. 2019-10-22]. Dostupné online.
9. KONCSOL, László. A Csallóköz városai és falvai III.. 1. vyd. Bratislava : Kalligram, 2005. ISBN 80-7149-721-5. S. 357-359.
10. Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2019-05-31]. Dostupné online. Archivované 2019-05-31 z originálu.
11. PODUNAJSKÉ BISKUPICE. In: Súpis pamiatok na Slovensku. 1. vyd. Zväzok II. K – P. Bratislava : Obzor, 1968. 584 s. S. 493 – 494.