Remove ads
český historik From Wikipedia, the free encyclopedia
Karel Durman (* 13. júl 1932, Praha, Česko-Slovensko – 14. apríl 2023, Uppsala, Švédsko) bol český historik, od roku 1980 pôsobiaci vo Švédsku.
Karel Durman | |
český historik | |
Dielo | |
---|---|
Významné práce | Popely ještě žhavé |
Vedecké pôsobenie | Karlova univerzita, Uppsala universitet |
Alma mater | Karlova univerzita |
Vedecká hodnosť | kandidát vied |
Osobné informácie | |
Narodenie | 13. júl 1932 Praha, Česko-Slovensko |
Úmrtie | 14. apríl 2023 (90 rokov) Uppsala, Švédsko |
Manželka | 1. ?, 2. Jarmila |
Narodil sa 13. júla 1932[1] v Prahe v robotníckej rodine[2]. Študoval na gymnáziu v moravskom Holešove. Po ňom nastúpil v roku 1952 na štúdium histórie na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Po úspešnom ukončení začal pracovavať na vtedajšej katedre všeobecných dejín a praveku (dnes Ústav světových dějin FF UK).[1][3] V roku 1961 dostal pozvánku a povolenie na ročné štipendium na postgraduálne štúdium na London School of Economics and Political Science, pričom sa mal zameriavať na dejiny Blízkeho východu.[2]
Po návrate prednášal na FF UK napr. predmet Dějiny lidových demokracií.[2] V roku 1969 sa stal docentom.[4]:516
Po udalostiach v roku 1968 bol medzi prvými ôsmimi zamestnancami FF UK, ktorých vtedajší dekan Galla navrhol na vylúčenie (27. februára 1970).[4]:481 Po vynútenom odchode z univerzitného prostredia pracoval ako nočný strážnik (pracovný týždeň bol 69 hodín[5]). Od roku 1972 pracoval (plat 1300 Kčs[2]) v oddelení rešerší Státnej technickej knihovne (dnes Národní technická knihovna). Počas tohto obdobia mu samizdatovo (anonymne a pod pseudonymom Karel Kinský) vyšli texty, ktoré boli prvé varianty neskorších kníh (texty o dejinách Bulharska, Ruska a ZSSR[6]). Ide o napr. o tieto texty:
Vo februári 1980[6], po nátlaku vtedajšieho režimu, emigroval spolu s rodinou do Švédska. Vo Švédsku pôsobil na Uppsala universitet v Uppsale, kde sa zameriaval na východoeurópske dejiny[11]:62. Bol dvakrát ženatý, s druhou manželkou Jarmilou[pozn 2] mal deti.[2]
Jeho prvé práce sa sústredili na Blízky východ. Monografia Blízký východ ve světové politice 1918 – 1959 z roku 1966 patrí do jeho tvorivého obdobia o ktorom Josef Hanzal napísal „jeho práce majú spočiatku výrazne marxistický charakter a potom sa v nich prejavuje stále silnejšie kritický a objektívny duch.“[12]:119 Aj dobová recenzia k nej bola pozitívne naladená „Je to úctyhodne obsiahle dielo a až prekvapivo vecné: na 477 stranách textu možno ťažko nájsť odstavec, ktorý by sa nevzťahoval k podstate témy alebo aspoň neobohacoval našu znalosť o nejakú zaujímavú podrobnosť. Jeho úsporná stručnosť, veľký časový i problematický rozsah spracovanej látky a ucelený komplexný pohľad na štyridsať rokov histórie jednej z najvýznamnejších oblastí veľmocenských záujmov a národne oslobodeneckého hnutia už samé naznačujú, že autori i vydavateľstvo dali čitateľom do rúk dobrú knihu.“[13]:732 A svoju recenziu zakončuje konštatovaním: „Ale v každom prípade sa Durmanovi podarilo – s omnoho menšími možnosťami a prostriedkami – vytvoriť dielo o nič horšie než sú tie, ktoré vychádzajú z pier jeho kolegov v krajinách, kde sa otázkam Blízkeho a Stredného východu prikladá prvoradý význam.“[13]:735
V roku 1969, spolu s Miroslavom Svobodom, publikoval Slovník moderních světových dějin o ktorom Petr Zídek (v roku 2005) napísal „… [slovník] sa výrazne vymyká z dobovej historiografickej produkcie: aj po tridsiatich piatich rokoch je možné značnú časť jeho hesiel použiť na základnú orientáciu v moderných dejinách“.[14]
Vo Švédsku publikoval v 80. rokoch 20. storočia dve monografie. Lost Illusions sa zaoberá bulharsko-ruskými vzťahmi v rokoch 1877 – 1888 (po rusko-tureckej vojne).[10][15] The Time of the Thunderer sa zameriava na ruský nacionalizmus v 19. storočí a osobu Michaila Nikiforoviča Katkova, pričom tento zámer prekračuje a vykresľuje širší obraz udalostí.[15] O niekoľko rokov neskôr publikovaná The Reckoning sa zaoberá na érou glasnosti v Sovietskom zväze. Monografie „získali v odpovedajúcich kruhoch značný ohlas, ako dokazujú mimo iné početné recenzie.“[16]
Po roku 1989 znovu publikoval v češtine, išlo o jeho kľúčové diela Útěk od praporů a najmä dvojdielnu monografiu Popely ještě žhavé.[1] Útěk od praporů je syntéza dejín vnútorného vývoja a zahraničných vzťahov ZSSR a sovietskeho bloku od roku 1964 (pád Chruščova) po 1991 (rozpad ZSSR). Kniha dostala Cenu rektora Univerzity Karlovy v Praze za rok 1998.[17] Popely ještě žhavé (vznikla z iniciatívy vtedajšieho riaditeľa vydavateľstva Karolinum[18]) vykresľuje obraz svetových politických dejín od roku 1938 (politické procesy v ZSSR a kríza demokracií na konci 30. rokov 20. storočia) po odvolanie Chruščova v roku 1964 (I. diel) a od nástupu Lyndona Johnsona po rozpad ZSSR v roku 1991 a potom stručnejšie až do roku 2008 (II. diel). Stretli sa s veľmi pozitívnym prijatím odbornej verejnosti.[pozn 3]
V roku 2024 vyšla kniha Konec mýtu o věčném přátelství (upravená verzia štúdie K charakteristice ruské politiky v Bulharsku v letech 1876 – 1887 pôvodne publikovanej v samizdate v roku 1979).[16]
Karel Durman „reprezentoval typ tradičného pozitivistického historika“, v jeho diele je zreteľný „prerod pôvodne presvedčeného a následne reformného komunistu na kritického, diskusii otvoreného, avšak zreteľne konzervatívne orientovaného autora.“[16]
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.