ruský bojový vrtuľník From Wikipedia, the free encyclopedia
Kamov Ka-52 Alligator (v kóde NATO: "Hokum-B") je ruská dvojmiestna útočná helikoptéra, schopná operácií za každého počasia, odvodená z jednomiestneho typu Kamov Ka-50. Je charakteristická dvojrotorovým usporiadaním a silným pancierovaním. Je určená na ničenie obrnených pozemných cieľov, živej sily, ale aj vzdušných cieľov.
| Ka-52 Alligator | |
 | |
| Typ | útočná helikoptéra |
|---|---|
| Výrobca | Kamov |
| Konštruktér | Sergej Viktorovič Michejev |
| Prvý let | 25. júna 1997 |
| Zavedený | november 2011 |
| Charakter | v službe |
| Hlavný používateľ | Vzdušno-kozmické sily Ruskej federácie Egyptské vzdušné sily |
| Výroba | 2008 – súčasnosť |
| Vyrobených | 79 |
| Varianty | Ka-52K |
Korene tohto typu možno hľadať v 70. rokoch 20. storočia, keď ruské velenie začalo uvažovať o vývoji náhrady bojovej helikoptéry Mil Mi-24. Od začiatku 80. rokov potom začali konštrukčné kancelárie Mil a Kamov pracovať na svojich projektoch nových bojových helikoptér, z ktorých vzišli typy Kamov Ka-50 a Mil Mi-28.[1]
Prvá dvojmiestna maketa bojového variantu bola predstavená komisii v roku 1994, ale bola odmietnutá pre zlú aerodynamiku a zvýšenie radarového odrazu. Prvý prototyp dvojmiestnej verzie Ka-50, nazvanej Ka-52, bol predstavený v roku 1996 na výstave Aero India 96.[2] Prototyp prvýkrát vzlietol 25. júna 1997. Druhý prototyp bol pre nedostatok finančných prostriedkov zalietaný až 27. júna 2008 a tretí v októbri 2008. Sériová výroba sa začala 29. októbra 2008 a prvé 4 helikoptéry Ka-52 prevzala ruská armáda 28. decembra 2010. V novembri 2011 bol úspešne dokončený program vojskových skúšok a Ka-52 bol zavedený do ruskej armády.[3]
V máji 2014 objednalo ruské ministerstvo obrany 32 strojov typu Ka-52K. Tie mali slúžiť najmä pre potreby ruského námorníctva, ktoré ich mienilo prevádzkovať z paluby dvoch objednaných výsadkových lodí triedy Mistral.
Konštrukčne je Ka-52 na 85% zhodný so svojím predchodcom Ka-50. Ka-52 je jediná bojová helikoptéra na svete, v ktorom je posádka umiestnená vedľa seba. Kokpit je vybavený zosilneným sklom s hrúbkou 55 mm[4], pričom zakrivené bočné zasklenie by malo odolať munícii kalibru 12,7 mm. Nos helikoptéry by mal byť chránený do kalibru 20 mm a takou istou odolnosťou disponujú aj listy rotora. Kabína posádky je chránená silným pancierovaním a v najkritickejších miestach by mala byť jej balistická odolnosť až do kalibru 30 mm. Dodatočným prvkom, zvyšujúcim šance posádky na prežitie v prípade zásahu, sú vystreľovacie sedadlá K-37-800.
Posádka má v kokpite 4 väčšie a 2 menšie displeje, kde sa zobrazujú všetky potrebné údaje. Pilot má navyše k dispozícii priehľadový displej (HUD) ILS-31.[5] V nose helikoptéry je inštalovaný elektro-optický systém GOES-451, ktorý pozostáva z viacerých zariadení:
Naľavo od GOES-451 je menšia "guľa", ktorá predstavuje systém TOES-520. Ten pozostáva z televíznych kamier a termokamier, ktoré sa využívajú na nočné lety. Osvetlenie kabíny je kompatibilné s okuliarmi nočného videnia GEO-ONV-1-01K, ktorými je posádka vybavená. Palubný rádiolokátor “Arbalet-52” slúži na let v akomkoľvek počasí a na mapovanie terénu do vzdialenosti až 32 km. Dokáže vyhľadávať, sledovať a navádzať rakety na vzdušné, pozemné a hladinové ciele. Dokáže sledovať 20 pozemných a vzdušných cieľov naraz. Veľké pozemné ciele (napr. most) dokáže radar identifikovať na 25 km, bojové lietadlo na 15 km a tank na vzdialenosť 12 km.[6]
Listy rotorov sú tvorené z kompozitných polymérov a titánu. Trup helikoptéry je ukončený chvostovým stabilizátorom a kýlom so smerovkou.
Námorná verzia Ka-52K má byť čoskoro vybavená radarom typu AESA (Active Electronically Scanned Array) od spoločnosti KRET. Tento moderný rádiolokátor by mal posádke umožniť detegovať veľké námorné ciele až na vzdialenosť 180 km. Radar je tiež schopný detegovať nízko letiace vzdušné ciele, akými sú napríklad riadené strely alebo bezpilotné prostriedky.[7]
Základnú výzbroj helikoptéry predstavuje kanón 2А42-1 kalibru 30 mm so zásobou 470 nábojov. Protilietadlovú výzbroj zastupujú infračerveno navádzané rakety krátkeho dosahu Igla-V a R-73. Proti pozemným cieľom môže byť helikoptéra vybavená neriadenými raketami S-8 s dosahom do 2 km. Z riadených striel vzduch-zem sú to "9M120-1 Ataka" and " 9A4172-1 Vichr". "Ataka" je vybavená vysoko výbušnou / termobarickou hlavicou, schopnou zničiť živú silu v otvorenom priestore, ale i v úkryte. V súčasnosti už využíva laserové navádzanie a má dostrel 6 km. “Vichr” má dosah 10 km a je určená na ničenie opancierovaných cieľov. Raketa má tandemovú bojovú hlavicu, schopnú preniknúť pancierom do hrúbky až 1 000 mm.[8]
Ka-52 – prvá verzia helikoptéry, vyrábaná od roku 2008.
Ka-52K – námorná verzia určená na prevádzku na vojnových lodiach.
V polovici marca 2016 umiestnilo Rusko na leteckú základňu v Sýrii minimálne dve helikoptéry Ka-52. Na videozáznamoch zo začiatku apríla útočia tieto helikoptéry na pozície Islamského štátu. Vzdušná podpora sýrskych jednotiek ruskými helikoptérami Ka-52 predstavuje prvé ostré nasadenie týchto strojov vo vojenskom konflikte.[9]
Dňa 24.2.2022 zahájilo Rusko na Ukrajine letecké operácie na podporu pozemných vojsk, ktoré sa snažili obsadiť niekoľko ukrajinských miest. Popri lietadlách Su-34 zohrávali dominantnú úlohu pri útokoch na pozemné ciele útočné vrtuľníky Ka-52. Tie počas prvých mesiacov vojny vykonávali spolu s vrtuľníkmi Mi-28 a Mi-24/35 bojové lety vo veľmi nízkej výške, odkiaľ pôsobili proti ukrajinským silám. Zvyčajne lietali vo dvojiciach a proti ukrajinskej pechote používali kombináciu neriadených rakiet a kanónov. Proti obrneným vozidlám a iným opevneným cieľom nasadzovali protitankové riadené strely. V Chersone a Záporoží, kde ukrajinská protivzdušná obrana spočiatku utrpela obzvlášť ťažké škody, prenikali Ka-52 až 50 km do hĺbky územia kontrolovaného Ukrajinou.
V prvý deň invázie sprevádzali Ka-52 a Mi-24 transportné vrtuľníky Mi-8/17 prevážajúce ruské výsadkové jednotky na letisko Hostomel. Minimálne jeden Ka-52 bol v dôsledku streľby z ručných zbraní donútený núdzovo pristáť.
Počas bitky o Kyjev boli nasadené bojové vrtuľníky Mi-24 a Mi-28, pričom Ka-52 operovali hlavne v noci. Na tieto nočné operácie predurčovalo Ka-52 vynikajúce vybavenie nočného videnia. Je tiež pravdepodobné, že na tento typ misie predurčovala vrtuľníky Ka-52 aj ruská vojenská doktrína, ktorá stanovuje, že hlavnou úlohou týchto vrtuľníkov je poskytovať podporu ruským špeciálnym jednotkám v nepriaznivých podmienkach a v noci. To znamenalo, že ich posádky boli na nočné operácie v nízkych výškach vycvičené oveľa lepšie ako posádky iných typov. Po ústupe ruských jednotiek od Kyjeva v apríli 2022 sa však počet náletov útočných vrtuľníkov začal rýchlo znižovať.
Veľké straty, ktoré utŕžili najmä skúsené posádky počas denných operácií, spôsobili, že ruskí piloti sa od apríla zdráhali lietať za frontovú líniu. Treba povedať, že obranné systémy vrtuľníkov fungovali pomerne dobre a podarilo sa im zmiasť mnoho prilietavajúcich rakiet. Avšak obrovské množstvo prenosných protilietadlových systémov na Ukrajine spôsobil aj tak veľa zásahov ruských vrtuľníkov. Navyše vo viacerých prípadoch nevypustili helikoptéry žiadne svetlice, hoci na nich bol vedený raketový útok. To naznačuje, že vrtuľníky tieto svetlice buď vyčerpali počas aktuálnej misie alebo že ruská armáda mala potenciálne problémy s logistikou a dodávateľským reťazcom. Obzvlášť účinné proti ruským vrtuľníkom boli britské komplety Starstreak a americké protitankové systémy Javelin (používané v režime priameho útoku), pretože sú voči tepelným klamným cieľom imúnne.
Po veľkých počiatočných stratách sa od apríla ruské helikoptéry zapájali výlučne do útokov s neriadenými raketami spoza ruských frontových línií. Táto taktika bola používaná hlavne počas ruskej ofenzívy na Donbase a pri odrážaní ukrajinských protiofenzív v Chersone a Charkove. Počas týchto nepriamych útokov sa zvyčajne ruské helikoptéry priblížili k cieľovej oblasti nízkym preletom vo výške pod 71 metrov. Potom sa naklonili smerom nahor pod uhlom 15 až 30 stupňov a odpálili neriadené rakety S-8 a S-13 po balistickej dráhe proti koncentráciám ukrajinských síl. Ihneď po odpálení celej salvy rakiet sa otočili, vypustili svetlice a vrátili sa späť. Pri použití tejto taktiky bola presnosť zvyčajne chabá a stačila len na prinútenie ukrajinských síl nachádzajúcich sa na otvorenom priestranstve, aby sa dočasne skryli.
V oblasti Donbasu, ktorý ruské sily okupovali o roku 2014 a preto ho pomerne dobre poznali, uskutočňovali ruské vrtuľníky Ka-52 a Mi-24 nočné útoky na ukrajinské jednotky pomerne pravidelne. Mimo tejto oblasti však už posádky helikoptér mali značný problém lietať v noci v nízkych výškach. Ruské mapy väčšiny Ukrajiny boli často desaťročia zastarané, takže let v nízkej výške a ešte aj v noci bol veľmi nebezpečný.
Ruské vrtuľníky niekedy používali protitankové riadené strely na likvidáciu ukrajinských vozidiel aj na veľkú vzdialenosť bez toho, že by prekročili frontovú líniu. Pri tejto taktike však čelili značnej nevýhode, pretože ich gyroskopické stabilizátory vnútornej optiky majú veľmi slabú schopnosť tlmiť vibrácie. To spôsobuje problémy s vytvorením jasného obrazu pri vysokých úrovniach zväčšenia, čo robí snímanie, pozitívnu identifikáciu cieľa a presné laserové alebo povelové vedenie rakiet na dlhšie vzdialenosti veľmi náročným. To nútilo ruské posádky helikoptér k priamym útokom z blízkosti frontovej línie, čo ich zas vystavovalo neúmernému riziku zostrelu z prenosných kompletov.
Pozoruhodné je, že flotila Ka-52 utrpela neúmerný počet strát v porovnaní s inými typmi bojových vrtuľníkov. Existuje niekoľko dôvodov, ktoré k tomu pravdepodobne prispeli. Po prvé, Ka-52 boli používané intenzívnejšie ako ostatné typy, a to nielen cez deň, ale najmä v noci. Po druhé, Ka-52 majú výrazné nedostatky v pancierovej ochrane v porovnaní s inými ruskými útočnými vrtuľníkmi. Najmä priestor motora nemá vôbec žiadne pancierovanie, čím je potenciálne zraniteľný voči poškodeniu dokonca aj streľbou z ručných zbraní. Po tretie, Ka-52 používa odlišné protitankové strely ako Mi-28 a Mi-24/35. Ide o rakety 9K121 Vichr, ktoré majú laserový navádzací systém namontovaný vzadu, a nie v nose. Inými slovami, senzor rakety Vichr sa pozerá späť na helikoptéru, aby „videl“ laserový navádzací lúč, namiesto toho, aby hľadal laserový bod odrazený od cieľa. Vďaka tomu je takmer nemožné rakety za letu rušiť a tiež sú lacnejšie ako tradičné ruské protitankové riadené strely. To však znamená, že Ka-52 sa pri navádzaní rakety počas letu nemôže pohybovať o viac ako niekoľko stupňov za sekundu v horizontálnej ani vertikálnej rovine, inak sa laserový lúč z vrtuľníka presunie mimo zorné pole rakety. Navádzanie strely tak úplne zlyhá. Výsledkom bolo, že ukrajinským jednotkám sa pri niekoľkých príležitostiach podarilo zostreliť Ka-52 pomocou protitankových rakiet Stugna-P, keď sa vrtuľníky vznášali takmer nehybne a pokúšali sa naviesť svoje rakety Vichr na ciele v blízkosti frontovej línie. U viacero drakov zostrelených vrtuľníkov Ka-52 bolo tiež zistené, že mali problémy so zlou údržbou a výcvikom posádky. Napríklad moderné šifrované rádiové súpravy sa našli bez šifrovacích kľúčov potrebných na ich použitie. V iných sa našli radarové senzory a iné snímače buď v zloženej polohe, alebo so stále nasadenými krytmi, ktoré im bránili v činnosti.[10]
Na jeseň 2022 utrpeli ruské sily veľké neúspechy a boli nútené sa stiahnuť z Chersonskej a Charkovskej oblasti. V reakcii na tieto neúspechy prijal generál Sergej Surovikin novú stratégiu. Jej súčasťou bolo okrem iného vybudovanie série obranných línií na okupovaných územiach, ktoré by otupili ďalší ukrajinský postup a predĺžili konflikt natoľko, až by sa ukrajinské jednotky vyčerpali. V nadväznosti na to spustila Ukrajina v júni 2023 rozsiahlu protiofenzívu s cieľom oslobodiť okupované územia. Postup protiofenzívy bol v prvých mesiacoch nepretržitý, ale veľmi pomalý. Pre posádky tankov a bojových vozidiel pechoty to bolo mimoriadne náročné. Museli prekonať dlhé mínové polia, kryté silnou delostreleckou paľbou. Veľkou výzvou sa pre ukrajinské sily stali bojové vrtuľníky Ka-52 Aligator vyzbrojené protitankovými strelami Vichr a Ataka. Strely Ataka navyše Rusi integrovali aj do vrtuľníkov Mi-35M, ktoré sa tiež zapájali do útokov. Tieto letecké útoky boli vedené zo vzdialenosti približne 8-10 kilometrov od cieľa, čiže mimo dosah ukrajinskej protivzdušnej obrany.[11]
V priebehu prvých dvoch rokov vojny stratilo Rusko minimálne 60 vrtuľníkov Ka-52.[12]
Egypt objednal 50 kusov Ka-52.[13]
Rusko - podľa údajov Military Balance 2022 mali ruské vzdušné sily 133 vrtuľníkov Ka-52. Údaje z Military Ballance 2023 naznačujú, že Rusko malo v roku 2023 približne 86 strojov Ka-52.[14]
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
