Kodaň
hlavné mesto Dánska From Wikipedia, the free encyclopedia
Kodaň (dán. København) je hlavné mesto Dánska. S viac než 500 000 obyvateľmi je aj najväčšie mesto tejto krajiny. Pre svoju ostrovnú polohu sa niekedy označuje aj ako Benátky severu. Leží na dvoch ostrovoch – Sjælland a Amager – vo východnej časti Dánskeho kráľovstva.
| Kodaň | ||
| hlavné mesto Dánska | ||
 Hore zľava: Christiansborg, Marmorkirken, Zábavný park Tivoli a Radničné námestie. | ||
|
||
| Oficiálny názov: København | ||
| Štát |  Dánsko | |
|---|---|---|
| Región | Hovedstaden | |
| Súradnice | 55°40′34″S 12°34′06″V | |
| Rozloha | 178,46 km² (17 846 ha) | |
| Obyvateľstvo | 777 218 (2018) | |
| - aglomerácie | 1 627 705 | |
| - okresu | 2 057 737 | |
| Hustota | 4 355,14 obyv./km² | |
| Prvá písomná zmienka | 11. storočie | |
| Primátor | Frank Jensen (Sociálna Demokracia) | |
| Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | |
| - letný čas | SELČ (UTC+2) | |
  Poloha Kodane v rámci Dánska
| ||
| Wikimedia Commons: Copenhagen | ||
| Webová stránka: www.kk.dk | ||
| OpenStreetMap: mapa | ||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | ||
Mesto je sídlom kráľovskej rodiny. Pamätník a miesto posledného odpočinku tu má Hans Christian Andersen a nachádza sa tu aj bronzová socha malej morskej panny z jeho rozprávok, ktorá sa stala symbolom Kodane.
Medzi najväčšie atrakcie mesta patrí zábavný park Tivoli, Zoologická záhrada a zámky Amalienborg, Charlottenborg, Christiansborg (bývalý kráľovský palác, dnes sídlo parlamentu), Rosenborg a Frederiksborg. Za pozornosť tiež stojí pevnosť zo 17. storočia Kastellet a architektúra starého mesta.
V centre mesta je veľké množstvo parkov, ktoré boli vytvorené po zániku mestských hradieb v roku 1894. Medzi najznámejšie patria Rosenborg have, Botanisk have (s botanickou záhradou), Ørstedsparken a mnoho ďalších.
Kodaň je taktiež centrom vzdelania, sídlom Kodanskej univerzity a mestom množstva múzeí.
V meste pôsobí celý rad športových klubov, menovite FC Kodaň a Brøndby IF vo futbale, Rødovre Mighty Bulls a Hvidovre Ligahockey v ľadovom hokeji alebo FC Kodaň v hádzanej.
V rebríčku Economist Intelligence Unit miest najlepších pre život z roku 2019, ktorý hodnotil 140 miest, sa Kodaň umiestnila na 9. mieste.[1]
Vznik Kodane je tradične datovaný do obdobia výstavby hradu biskupom Absalonom na malom ostrove Slotsholmen v roku 1167, kde dnes stojí palác Christiansborg. Nedávne archeologické nálezy ukazujú, že už v 11. storočí bola Kodaň malé mesto s veľkým panstvom, kostolom, trhom, najmenej dvoma studňami a mnohými menšími príbytkami rozšírenými po pomerne širokom okolí.[chýba zdroj] Mnoho historikov sa domnieva, že mesto vzniklo v neskorom vikinskom období a bolo pravdepodobne založené Svenom I. Od polovice 12. storočia význam Kodane rástol, najmä keď sa dostala do majetku biskupa Absalona, ktorý ju dal opevniť v roku 1167, čo je rok tradične označovaný ako rok založenia Kodane. Vynikajúci prístav pomáhal Kodani k rastu, až kým sa nestala významným centrom obchodu. Ale Kodaň sa nestala hlavným mestom krajiny až do polovice 15. storočia. Arcibiskup má však stále sídlo v Roskilde.
Pôvod mesta ako prístav a miesto obchodu sa odráža v jeho mene. Jeho pôvodné označenie, z ktorého je odvodený moderný dánsky názov, bol Køpmannæhafn, čo znamená "obchodnícky prístav" alebo" prístav kupujúceho" (z nemeckého "Kaufmannshafen"). Anglický názov mesta je odvodený z jeho ľudového nemeckého názvu, Kopenhagen. Chemický prvok hafnium, ktorého latinský názov je Hafnia, je tiež pomenovaný podľa Kodane,[2] a jej pôvodného názvu Hafnæ ("prístav"). Baktéria Hafnia je taktiež pomenovaná podľa Kodane, pretože bola objavená v roku 1954 Vagnom Møllerom zo Statens Seruminstitut v Kodani.[3]
Ako význam mesta rástol, Kodaň bola opakovane napadnutá Hanseatickou ligou. V roku 1254 prijalo mesto svoje stanovy pod vedením biskupa Jakoba Erlandsena. Počas rokov 1658 – 59 Kodaň odvrátila obliehania Švédmi pod vedením Karola X. V roku 1711 usmrtil mor tretinu z vtedajšej kodanskej populácie.[4]
Dňa 2. apríla 1801 britské loďstvo pod velením admirála sira Hyde Parkera porazilo dánsko-nórsku flotilu zakotvenú v blízkosti Kodane. Hlavný útok viedol viceadmirál Horatio Nelson.[5][6][7] Nelson neuposlúchol Parkerov rozkaz ustúpiť, a zničil mnoho lodí z dánsko-nórskej flotily pred tým, než bolo dohodnuté prímerie.[5][8][9]
Bitka pri Kodani je často považovaná za Nelsonovu najťažšie vybojovanú bitku, prekonávajúca aj ťažké boje pri Trafalgare.[5][8][10] Táto bitka je známa aj tým, že sa počas nej admirál Nelson pozeral ďalekohľadom cez svoje slepé oko, aby nevidel signál na ukončenie streľby.[11]
Druhá bitka o Kodaň (alebo bombardovanie Kodane) (16. august – 5. september 1807) bol z britského hľadiska preventívny útok na Kodaň so zameraním na civilné obyvateľstvo, s cieľom zmocniť sa dánsko-nórskej flotily.[8][11][12][13] Z dánskeho pohľadu to však bolo desivé bombardovanie ich hlavného mesta. Zaujímavé na tomto bombardovaní bolo použitie zápalnej rakety Congreve obsahujúcej fosfor (ktorý sa nedá uhasiť vodou), ktorá náhodne spadla na mesto. Takmer všetky domy so slamenou strechou boli zničené. Najväčší kostol v meste, Vor frue Kirke, bol zničený vodným delostrelectvom. Niektorí historici považujú túto bitku za prvý teroristický útok proti významnému európskemu mestu v modernej dobe. Konfiškácia námorníctva sa stala neskôr známa pod termínom Copenhagenize.
Počas druhej svetovej vojny bola Kodaň, ako aj zvyšok krajiny, obsadená nemeckými vojskami medzi 9.4.1940 a 4.5.1945. Okupácia nebola súčasťou expanzie nacistického Nemecka a zo začiatku dánska vláda presadzovala politiku obmedzenej spolupráce aby znížila počet obetí na minimum[14]. V roku 1943 sa v Dánsku dokonca konali aj parlamentné voľby, ale s vylúčením Komunistickej strany. Ale v auguste 1943 sa spolupráca medzi vládou a okupačnými silami zhoršila, kvôli čomu dánske kráľovské námorníctvo potopilo viacero lodí v Kodanskom prístave, aby zamedzili ich použitie Nemcami. V tej dobe začali nacisti zatýkať Židov, aj keď mnohým sa podarilo utiecť do Švédska.
Po invázii v Normandii sa Nemci obávali, že dánska polícia by mohla robiť problémy, a tak začiatkom septembra 1944 Nemci plánovali všetkých príslušníkov dánskej polície zatknúť.[chýba zdroj] Väčšine z nich sa však podarilo skryť alebo utiecť do Švédska. Z 2000 policajtov zajatých a deportovaných do Nemecka sa po vojne vrátila do vlasti menej ako polovica. Počas posledných ôsmich mesiacov okupácie bola v Kodani vysoká miera zločinnosti.[chýba zdroj]
Po skončení druhej svetovej vojny nastal v meste rozmach turizmu a v roku 1947 bol vypracovaný urbanistický plán - tzv. Fingerplanen.[15] Výsledkom študentských nepokojov z konca 60. rokov bol vznik tzv. Slobodného mesta Christiania v roku 1971.[16] V roku 1994 sa začalo s výstavbou novej štvrte Ørestad na ostrove Amager.[15]
Kodaň sa nachádza na východnom pobreží ostrova Sjaelland, čiastočne na ostrove Amager a na rade prírodných a umelých ostrovčekov medzi nimi. Na východnej strane Kodane sa nachádza Sundský prieliv (po dánsky Øresund), ktorý oddeľuje Dánsko od Švédska, a ktorý spája Severné more s Baltským morom. Švédske mestá Malmö a Landskrona ležia na švédskej strane prielivu, priamo oproti Kodani. Kodaň je spojená s mestom Malmö Öresundským mostom.
Centrum mesta leží v oblasti pôvodne vymedzenej starými hradbami, ktoré sú dodnes označované ako Fæstningsringen a v súčasnosti sú udržiavané ako čiastočný zelený pás okolo mesta.[17]
Kodaň je súčasťou regiónu Øresund, ktorý sa skladá z dánskych ostrovov Sjælland, Lolland, Falster, Møn a Bornholm a regiónu Skåne vo Švédsku.[18]
Podnebie
Kodaň sa nachádza v oceánskej klimatickej zóne (Köppen: Cfb).[19] Jeho počasie podlieha nízkotlakovým systémom z Atlantiku, čo má za následok nestabilné podmienky počas celého roka.[20] Okrem mierne vyšších zrážok od júla do septembra sú zrážky mierne. Kým sneženie sa vyskytuje najmä od konca decembra do začiatku marca, môže sa vyskytnúť aj dážď s priemernými teplotami okolo bodu mrazu.[21]
Jún je najslnečnejší mesiac v roku s priemerom asi osem hodín slnečného svitu denne. Júl je najteplejším mesiacom s priemerným denným maximom 21 °C. Oproti tomu priemerné hodiny slnečného svitu sú menej ako dve za deň v novembri a len jeden a pol za deň od decembra do februára. Na jar sa opäť zvyšuje teplota so štyrmi až šiestimi hodinami slnečného svitu denne od marca do mája. Február je najsuchším mesiacom v roku.[22] Výnimočné poveternostné podmienky môžu spôsobiť až 50 cm snehu do Kodane za 24 hodín počas zimných mesiacov,[23] pričom letné teploty môžu dosiahnuť až 33 °C.[24]
Kvôli severnej zemepisnej šírke Kodane sa počet hodín denného svetla medzi letom a zimou značne líši. Počas letného slnovratu Slnko vychádza o 04:26 a zapadá o 21:58, pričom poskytuje 17 hodín 32 minút denného svetla. Na zimný slnovrat vychádza o 08:37 a zapadá o 15:39 so 7 hodinami a 1 minútou denného svetla. Medzi letným a zimným slnovratom je teda rozdiel v dĺžke dní a nocí 10 hodín a 31 minút.
Kodaň je najľudnatejším mestom v Dánsku a jedným z najľudnatejších v rámci Severských štátov. V 90. rokoch a prvých desaťročiach 21. storočia tu nastal demografický boom, a to najmä v dôsledku dánskeho prisťahovalectva. Podľa údajov z prvého štvrťroka 2022 bolo 73,7 % obyvateľov obce dánskeho pôvodu.[25] Veľká časť zostávajúcich 26,3 % bola zo zahraničia, definovaná ako prisťahovalci (20,3 %) alebo potomkovia nedávnych prisťahovalcov (6 %).[25] Neexistujú žiadne oficiálne štatistiky o etnických skupinách v Kodani.
Kodaň je hlavným ekonomickým a finančným centrom Dánska. Ekonomika mesta je založená najmä na službách a obchode. Štatistiky za rok 2010 ukazovali, že prevažná väčšina z 350 000 pracovníkov v Kodani je zamestnaná v sektore služieb, najmä v doprave, komunikáciách, obchode a financiách, zatiaľ čo menej ako 10 000 pracuje vo výrobnom priemysle. Pracovná sila vo verejnom sektore je okolo 110 000 ľudí, vrátane školstva a zdravotníctva.[26] Od roku 2006 do roku 2011 vzrástla ekonomika v Kodani o 2,5 %, zatiaľ čo vo zvyšku Dánska klesla o približne 4 %.[27] V roku 2017 mal širší región hlavného mesta Dánska hrubý domáci produkt (HDP) 120 EUR miliardy a 15. najväčší HDP na obyvateľa v regiónoch Európskej únie.[28]
V Kodani má svoje sídlo niekoľko bánk vrátane Alm. Brand, Danske Bank, Nykredit a Nordea Bank Danmark. Kodanská burza cenných papierov (CSE) bola založená v roku 1620 a v súčasnosti je vo vlastníctve spoločnosti Nasdaq, Inc. Kodaň je tiež sídlom mnohých medzinárodných spoločností vrátane AP Møller-Mærsk, Novo Nordisk, Carlsberg a Novozymes.[29] Mestské orgány podporili rozvoj podnikateľských zoskupení v niekoľkých inovatívnych sektoroch, medzi ktoré patria informačné technológie, biotechnológia, farmaceutický priemysel, čisté technológie a riešenia inteligentných miest.[30][31]
Letisko
Širšia oblasť Kodane má veľmi dobre vybudovanú dopravnú infraštruktúru, čo z nej robí významný uzol v severnej Európe. Kodanské letisko, otvorené v roku 1925, je najväčšie letisko v Škandinávii. Nachádza sa v Kastrupe na ostrove Amager. Na centrum mesta je napojené metrom a železničnými linkami. V roku 2022 vybavilo letisko 22 miliónov pasažierov, čo je zhruba 80% počtu pasažierov v roku 2019.[32]
Cestná a lodná doprava
Kodaň má rozsiahlu cestnú sieť vrátane diaľnic spájajúcich mesto s inými časťami Dánska a so Švédskom cez Øresundský most. Kodaň obsluhuje aj denný trajekt do Osla v Nórsku.[33] V roku 2012 vybavil kodanský prístav 372 výletných lodí a 840 000 pasažierov.[33]
Železničná doprava
Kodanský S-Train a kodanské metro sú regionálne vlakové siete, ktoré využíva zhruba polovica mestských pasažierov, kým zvyšok využíva autobusové linky. Stanica Nørreport blízko centra mesta slúži pasažierom cestujúcim hlavnými železničnými ťahmi, S-Trainom, miestnymi vlakmi, metrom a autobusmi. Okolo 750 000 ľudí využíva služby verejnej dopravy každý deň.[34] Kodaň hlavná stanica je hlavým uzlom železničnej siete DSB, ktorá slúži Dánsku a medzinárodným destináciam. Øresundský vlak premáva po rovnomennom moste medzi Kodaňou a Malmö 24 hodín denne, 7 dní v týždni.
Kodanské metro sa výrazne rozšírilo otvorením okružnej linky M3 29. septembra 2019, taktiež známej ako Mestký okruh (dán. Cityringen, ang. City Circle Line). Linka prepája všetky vnútorné časti mesta, vrátane hlavnej stanice, a obsahuje 17 nových zastávok.[35] V marci 2020 a v júni 2024 boli otvorené predĺženia na Nordhavn a na Sydhavn, ktoré sú súčasťou linky M4.[36][37][38] Nové linky metra sú súčasťou mestskej stratégie na transformáciu mobility smerom k udržateľným spôsobom dopravy, ako je verejná doprava, cyklistika alebo chôdza.[39]
Kodaň je citovaná urbanistami pre jej príkladnú integráciu verejnej dopravy a mestského rozvoja. Pri implementácii svojho prstového plánu sa Kodaň považuje za prvý príklad tranzitnej metropoly na svete.[40] Oblasti okolo staníc S-Trainu ako Ballerup a Brøndby Strand patria medzi prvé príklady rozvoja orientovaného na verejnú dopravu.[41]
Cyklistická doprava
Kodaň je od roku 2015 hodnotená ako jedno z najpriateľskejších miest pre cyklistov na svete, pričom tamojší počet bicyklov je vyšší ako počet obyvateľov.[42][43] V roku 2019 využívalo 62% Kodančanov bicykel na cestu do práce alebo do školy, pričom každý deň prešli na bicykli 1,44 miliónov kilometrov.[42] Mesto disponuje rozsiahlou a dobre využívanou sieťou cyklotrás, vyše 400 kilometrov z nich je oddelených od automobilovej premávky a chodcov.[43] Svetelná signalizácia na hlavných ťahoch bola pozmenená, aby zvýhodňovala cyklistov, čo znamená, že cyklisti môžu pohodlne prejsť dlhé úseky bez potreby zosadnutia alebo zastavenia.[44]
V Kodani študuje viac ako 94 000 študentov zapísaných na jej najväčších univerzitách a inštitúciách: na Københavns Universitet (38 867 študentov)[45], Copenhagen Business School (19 999 študentov),[46] Metropolitan University College a University College Capital (na každej približne 10 000 študentov),[47] Technická univerzita v Dánsku (7 000 študentov),[48] KEA (cca 4 500 študentov),[49] IT University of Copenhagen (2 000 študentov) a na kampuse univerzity Aalborg v Kodani (2 300 študentov).[50]
Københavns Universitet bola založená v roku 1479 a je najstaršou dánskou univerzitou. Každý rok priláka približne 1 500 medzinárodných a výmenných študentov. Akademický rebríček svetových univerzít ju v roku 2016 umiestnil na 30. miesto na svete.[51]
Technická univerzita Dánska sa nachádza v Lyngby na severnom okraji Kodane. V roku 2013 bola hodnotená ako jedna z popredných technických univerzít v severnej Európe.[52] IT University je najmladšia univerzita v Dánsku, má jednu fakultu so zameraním na technické, spoločenské a obchodné aspekty informačných technológií.[53]
Dánska akadémia výtvarných umení poskytuje vzdelanie v oblasti umenia už viac ako 250 rokov. Zahŕňa historickú Školu vizuálnych umení a v posledných rokoch sem pribudla Škola architektúry, Škola dizajnu a Škola ochrany prírody.[54] Copenhagen Business School (CBS) je vzdelávacia inštitúcia s akreditáciou EQUIS školy so sídlom vo Frederiksbergu.[55] V Kodani aj mimo nej sú pobočky University College Capital a Metropolitan University College.
- Ole Christensen Roemer (* 1644 – † 1710), matematik a astronóm
- Nicolai Abraham Abildgaard (* 1743 – † 1809), maliar
- Žofia Magdaléna Dánska (* 1746 – † 1813), švédska kráľovná ako manželka Gustáva III.
- Hans Christian Ørsted (* 1777 – † 1851), fyzik a chemik
- Christoffer Wilhelm Eckersberg (* 1783 – † 1853), maliar
- Søren Kierkegaard (* 1813 – † 1855), filozof, spisovateľ a teológ
- Heinrich Louis d’Arrest (* 1822 – † 1875), nemecký astronóm
- Eugenius Warming (* 1841– † 1924), botanik
- Georg Brandes (* 1842 – † 1927), filozof a literárny kritik
- Jørgen Pedersen Gram (* 1850 – † 1916), matematik
- Herman Bang (* 1857 – † 1912), spisovateľ a novinár
- Wilhelm Johannsen (* 1857 – † 1927), biológ a botanik
- Vilhelm Hammershøi (* 1864 – † 1916), maliar
- Ejnar Hertzsprung (* 1873 – † 1967), astronóm a chemik
- Johannes Nicolaus Brønsted (* 1879 – † 1947), chemik a umelec
- Niels Bohr (* 1885 – † 1962), fyzik, nositeľ Nobelovej ceny
- Aaron Nimzowitsch (* 1886 – † 1935), dánsky šachista a šachový teoretik lotyšského pôvodu
- Harald August Bohr (* 1887 – † 1951), matematik, brat Nielsa Bohra
- Erich Hecke (* 1887 – † 1947), nemecký matematik
- Carl Theodor Dreyer (* 1889 – † 1968), filmový režisér
- Martinus Thomsen (* 1890 – † 1981), spisovateľ a mystik
- Henrik Carl Peter Dam (* 1895 – † 1976), biochemik a fyziológ
- Kjeld Abell (* 1901 – † 1961), dramatik
- Arne Jacobsen (* 1902 – † 1971), architekt a dizajnér
- Jørn Utzon (* 1918 – † 2008), architekt
- Aage Niels Bohr (* 1922 – † 2009), fyzik, nositeľ Nobelovej ceny, syn Nielsa Bohra
- Link Wray (* 1929 – † 2005), americký rock’n’rollový gitarista, skladateľ a spevák
- Lars von Trier (* 1956), filmový režisér
- Peter Høeg (* 1957), spisovateľ
- Lars Ulrich (* 1963), bubeník a spoluzakladateľ skupiny Metallica
- Michael Laudrup (* 1964), tréner a bývalý futbalista
- Bjørn Lomborg (* 1965), štatistik a politológ
- Mads Mikkelsen (* 1965), herec
- Peter Schmeichel (* 1963), bývalý futbalový brankár
- Helena Christensenová (* 1968), supermodelka
- Thomas Vinterberg (* 1969), filmový režisér
- Kenneth Carlsen (* 1973), bývalý tenista
- Peter Hirsch (* 1979), hokejový brankár
- Michael Krohn-Dehli (* 1983), futbalista
- Aura Dione (* 1985), speváčka
- Nicklas Bendtner (* 1988), futbalista
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
