Jozef Ignác Rudňanský de Dezsér (v staršej literatúre aj Jozef Rudnyánszky de Dezsér, v rodnej matrike Rudnansky; * 28. októbra 1788, Trnava  24. novembra 1859, Bratislava) bol rímskokatolícky biskup, v rokoch 1845  1850 banskobystrický diecézny biskup.

Thumb
Banskobystrická kalvária, pamätná tabuľa na biskupa J. Rudňanského
Rýchle fakty Funkcie a tituly, 5. biskup banskobystrický ...
Jozef Rudňanský
diecézny biskup banskobystrický
Funkcie a tituly
5. biskup banskobystrický
1845  1850
Predchodca Jozef Belánsky Štefan Moyzes Nástupca
Biografické údaje
Narodenie28. október 1788
Trnava
Úmrtie24. november 1859 (71 rokov)
Bratislava
Svätenia
Cirkevrímskokatolícka
Kňaz
Kňazská vysviacka1812
Biskup
Konsekrácia8. jún 1845 (56 rokov)
Ostrihom
SvätiteľJozef Kopáči
prímas Uhorska; ostrihomský arcibiskup
Odkazy
Jozef Rudňanský na catholic-hierarchy.org angl.
Zavrieť

Životopis

Pochádzal zo známeho uhorského rodu Rudňanských, ktorý si ako prídomok uvádzal z Dežeríc (Rudnyánszky de Dezsér). Narodil sa 28. októbra 1788 v Trnave, jeho otec bol Pavol Rudňanský a matka Klára rod. Smrtníková. Študoval v Trnave a Budíne, teológiu na seminári v Pešti a na univerzite vo Viedni. V roku 1812 bol vysvätený za kňaza. Od roku 1844 pôsobil ako arcibiskupský vikár v Ostrihome.

V roku 1845 bol menovaný za biskupa v Banskej Bystrici. Za biskupa ho vysvätil Jozef Kopáči 8. júna 1845 v Ostrihome.[1][2] V cirkevných funkciách podporoval slovenskú náboženskú literatúru i Spolok milovníkov reči a literatúry slovenskej v Banskej Bystrici. V revolúcii 1848-1849 stál na strane uhorskej vlády. Pastierskym listom vyzval kňazov, aby sa podriadili Kossuthovym nariadeniam, vyhlásenie uhorskej samostatnosti 24. mája 1849 privítal slávnostnou omšou.[2]

Po definitívnej porážke uhorskej revolúcie pri Világoši bol uväznený a na základe vyjadrení v jeho pastierskych listoch odsúdený na šesť ročné väzenie v Kufsteine. Na radu uhorského prímasa sa 14. marca 1850 vzdal funkcie diecézneho biskupa.[2] Následne bol omilostený a internovaný v kláštore v Neuburgu. Svoj život dožil v Bratislave. Umrel 24. novembra 1859, pochovaný bol o dva dni v bazilike v Ostrihome v biskupskej krypte.[3]

Dielo

  • Die Ebeinneiner Predigt dargestelt..., Budapešť roku 1817
  • Gründe für die Mildthätigkeit die Armen..., Budapešť roku 1817

Referencie

Literatúra

Externé odkazy

Wikiwand in your browser!

Seamless Wikipedia browsing. On steroids.

Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.

Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.