From Wikipedia, the free encyclopedia
Joan Sutherlandová DBE (* 7. november 1926, Sydney, Austrália – † 10. október 2010, Montreux, Švajčiarsko[1][2]) bola austrálska operná speváčka, koloratúrna sopranistka.
| Joan Sutherlandová | |
| austrálska operná speváčka | |
 | |
| Narodenie | 7. november 1926 Sydney, Austrália |
|---|---|
| Úmrtie | 10. október 2010 (83 rokov) Montreux, Švajčiarsko |
| Alma mater | Royal College of Music |
| Manžel | Richard Bonynge (1954 – 2010) |
| Odkazy | |
| Commons |  Joan Sutherlandová |
Začínala ako dramatický soprán, ale jej manžel ju presvedčil, aby sa preorientovala na bel canto[3] Kvôli svojmu hlasu získala prezývku „La Stupenda” („Úžasná”)[4], Luciano Pavarotti ju nazval „hlasom storočia”, a Montserrat Caballé opísala jej hlas ako „nebeský”[5].
V roku 1951, po víťazstve na austrálskej hudobnej súťaži Sun Aria (dnes Sydney Eisteddfod McDonald's Operatic Aria) v roku 1949[6], odišla študovať do Londýna na Royal College of Music. V Londýne získala angažmán v Covent Garden, kde debutovala v roku 1952 v Mozartovej Čarovnej flaute[7]. V roku 1954 sa stal jej manželom dirigent Richard Bonynge.[7] V roku 1961 debutovala postavou Lucie v Donizettiho Lucii z Lammermooru v MET v New Yorku[7] a milánskej La Scale[8]
Jej častým speváckym partnerom bol Luciano Pavarotti, ktorému pomohla v medzinárodnej kariére, keď ho v roku 1965 pozvala, aby spieval po jej boku Edgarda v Donizettiho Lucii z Lammermooru v Miami a sprevádzal ju aj na jej veľkom austrálskom turné.[9]
S kariérou sa rozlúčila v roku 1990 v Sydney Opera House ako Margaréta z Valois v Hugenotoch od Meyerbeera a v galapredstavení Straussovho Netopiera v Covent Garden na Silvestra roku 1990 po boku Luciana Pavarottiho.[8].
V roku 1997 vydala autobiografiu The autobiography of Joan Sutherland: A Prima Donna's Progress.
V roku 1978 jej britská kráľovná Alžbeta II. udelila čestný rytiersky titul Dame.
Sutherland bol pochovaný na cintoríne Clarens VD. Vedľa jej hrobu je budúce miesto posledného odpočinku jej vdovca.
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
