Remove ads
Jastrabá je obec na Slovensku v okrese Žiar nad Hronom vzdialená 12 km juhovýchodne od Kremnice. Leží v južnej časti Kremnických vrchov, ktoré boli vytvorené sopečnou činnosťou.
| Jastrabá | |
| obec | |
 Obecný úrad | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Kraj | Banskobystrický kraj |
| Okres | Žiar nad Hronom |
| Región | Tekov |
| Nadmorská výška | 425 m n. m. |
| Súradnice | 48°37′59″S 18°56′00″V |
| Rozloha | 10,82 km² (1 082 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 555 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 51,29 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1487 |
| Starosta | Zdenko Matúška[3] (nezávislý) |
| PSČ | 967 01 (pošta Kremnica 1) |
| ŠÚJ | 516881 |
| EČV (do r. 2022) | ZH |
| Tel. predvoľba | +421-45 |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Jastrabá 130 |
| Telefón | 045/6793122 |
| Fax | 045/6793125 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce | |
| Wikimedia Commons: Jastrabá | |
| Webová stránka: jastraba.eu | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Obec Jastrabá sa písomne spomína v roku 1487. Z tohto obdobia pochádza prvý písomný historický prameň. Nálezy pravekých kultúr, ako napr. sídlisko ľudu s karnevalovou keramikou, lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej a sídlisko z obdobia halštatského a rímskobarbarského, dokazujú, že v eneolite bola v dedine intenzívna ľudská činnosť. Dedina sa tak radí k najstarším lokalitám severného Tekova. Názvy obce sa postupne menili: z roku 1487 je písomne doložený názov Iztrebe, z roku 1570 Jeztreby, z roku 1773 Jastraby, z roku 1920 Jastrabie, z roku 1927 Jastrabá; po maďarsky sa obec nazývala Karvaly.
Z historického hľadiska je na území obce významné osídlenie už v eneolite, a to sídlisko s kanelovanou keramikou, ďalej je to sídlisko lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej a hallštattské a rímsko-barbarské osídlenie. Opevnený ranogotický jednoloďový rímskokatolícky kostol sv. Michala z roku 1300 má na severozápadnom nároží sakristie sekundárne vsadené torzo renesančného kamenného náhrobku z 2. polovice 16. storočia – s motívom presýpacích hodín. V hornej časti obce spomenieme prícestný stĺp, na dolnom konci neobarokovú prícestnú kaplnku sv. Jána Nepomuckého z roku 1700. Už v roku 1867, kedy tu bola založená škola, sa Jastrabá stala dôležitým centrom duchovnej, kultúrnej a školskej vzdelanosti celého okolia.
V roku 1487 obec patrila ostrihomskému arcibiskupstvu, od roku 1776 banskobystrickému biskupstvu. Do roku 1960 patrila pod Tekovskú župu, okres Kremnica, kraj Banská Bystrica. Po roku 1960 patrila pod okres Žiar nad Hronom, kraj Stredoslovenský. V súčasnosti patrí pod okres Žiar nad Hronom, kraj Banskobystrický.
Povesť o Jastrabej
V hustom lese ukrytá pred nepriateľmi, vznikla malá dedinka, ktorá nemala meno. Žili v nej skromní ľudia, vzájomne si pomáhali, aby tak ľahšie prekonali ťažký život. Ťažko, preťažko vypestovali malé úrody z chudobnej zeme, aby bolo pre rodinu na trošku chleba a čo to pre domáce zvieratá. Nad dedinou sa vypínala vysoká hora z jednej strany akoby uťatá, čím vznikla vysoká skala. Skalu je vidieť od Hrona, ale aj z neďalekej Kremnice. Nad horou sa často objavil kŕdeľ jastrabov, ktorý zalietal až nad dedinu. Tu jastraby odnášali sliepky, holuby a iné drobné zvieratá z chudobných gazdovstiev. Darmo sa dedinčania hnevali, nastražili pasce, alebo inak dravce odháňali, tie ich vždy šikovne okradli. Jedného letného dňa sa vybrali deti početnej rodiny na skalu, aby sa pokochali pohľadom zo skaly ponad ďaleké lesy a doniesli z lesa nejaké halúzky na kúrenie. Ako sa štverali hore kopcom hustým lesom, neskoro zbadali, že sa počasie zmenilo, až keď nastala tma, víchor lámal konáre a vyvracal mohutné stromy, do toho sa začalo blýskať a prudko pršalo, čo znásobovalo hrôzu okolo nich. V panike sa deti obrátili a utekali smerom domov. Horkýže domov, v neprehľadnom lese poblúdili, a až keď hrôza utíchla našli cestu domov. Bolo že veľké ich prekvapenie, keď jeden brat chýbal. Premočení s plačom oznámili doma zlú správu. Chýr sa rýchlo šíril dedinou a tak všetci ľudia nechali robotu a utekali hľadať strateného chlapčeka. Chodili krížom krážom dokmásanou horou, volali ho menom, ale nič. Keď vyšli na čistinku, na oblohe videli nenávidený kŕdeľ jastrabov ako lietajú v divokom tanci, občas do kruhu, potom v strmhlavom lete. Nejeden si pomyslel to najhoršie, čo asi predpovedali jastraby, ale nikto sa to neopovážil povedať nahlas. Keď sa divokosť tanca zvyšovala, napadlo chlapcovho otca, či im tie nenávidené potvory nechcú tancom niečo povedať a tak sa prvý pobral smerom kde kŕdeľ najviac útočil. Všimol si, že let smeruje k rozpuknutému kameňu pod skalou a tu v kamennom úkryte našiel spať svojho syna. Šťastný prešťastný ho ihneď zobudil, v šťastí ho vystískal a z plného hrdla zakričal ostatným dobrú zvesť. Aj keď boli všetci unavení, šaty roztrhané predieraním sa lomiskami, kde utŕžili nejednu modrinu a škrabance, od šťastia na všetko zabudli. Doma si spomenuli na dobrý čin jastrabov, hovorili, že jastraby asi chceli odčiniť to zlé, čo v dedine doteraz napáchali. A navyše kŕdeľ jastrabov už gazdovské dvory neraboval. Za preukázanie dobrých skutkov jastrabov, nazvali skalu pod ktorou našli chlapca Jastrabou skalou a svoju obec Jastrabou. Jastraba si vložili aj do svojho erbu. Ľudia, ktorí nepoznali tento príbeh, premenovali Jastrabiu skalu na Jastrabskú skalu, ale Jastrabanom to nevadí.[4]
Demografický vývoj
V 70. rokoch 16. storočia sa obyvateľstvo delilo podľa rozvrstvenia. Medzi bohatšiu vrstvu sedliakov – kolónov sa zaraďovali poddaní vlastniaci alebo užívajúci pôdu, ktorí k jej obrábaniu používali vlastný záprahový dobytok. Medzi bohatšiu vrstvu sa zaraďovali aj želiari- inquilíni, ktorí tvorili samostatnú zložku dedinského obyvateľstva. Vlastnili dom, pôdy mali málo alebo nijakú, záprahový dobytok si požičiavali a niekedy si prenajímali aj pôdu. Zo sedliakov a želiarov boli volení richtári a prísažníci – boženíci. Najchudobnejšou vrstvou boli podželiari – subinquilíni. Bývali v prenájme, takže nemali dom, obrábali len prenajatú pôdu a nemohli sa zúčastňovať volieb. Dedinu spravovali richtár a prísažník, neskôr boli prísažníci dvaja. Prvým starostom obce po vzniku ČSR sa stal dňa 29.9. 1920 Štefan Barát. Dňa 8. septembra 1944 obsadili obec nemecké jednotky. Ako prvý, bol napadnutý dedinský kostol. V ďalších dňoch útoky pokračovali. Obec bola oslobodená až 31. marca 1945. Najdôležitejšou udalosťou v roku 1990 boli prvé slobodné komunálne voľby, ktoré sa konali 23. a 24. novembra. Za starostu obce bol vtedy zvolený Imrich Zaťkovič. Súčasným starostom obce je Zdenko Matúška.
Remove ads
V roku 1601 obec mala mlyn a 61 domov, v roku 1715 40 daňovníkov, v roku 1828 67 domov a 427 obyvateľov, ktorí sa zaoberali poľnohospodárstvom alebo odchádzali na sezónne práce. Dodnes nikto nevie, kde tento mlyn sídlil, pretože známy farský mlyn na rázcestí Jastrabá- Ihráč bol postavený až v roku 1804. Počas prvej Československej republiky obyvatelia pracovali v poľnohospodárstve i v priemyselných podnikoch v okolí a na železnici. Zúčastnili sa aj v Slovenskom národnom povstaní. V roku 1958 bolo založené jednotné roľnícke družstvo (JRD), ktoré sa neskôr zlúčilo s JRD Pitelová. Neskôr časť obyvateľov pracovala v priemyselných podnikoch vo Zvolene, Kremnici a Žiari nad Hronom.
Remove ads
Železničná doprava
Železničná stanica Jastrabej sa nachádza nad obcou. Bola založená v rokoch 1880 – 1890. Vtedy slúžila hlavne na odchod obyvateľov do cudziny, pretože tu vládla bieda a hlad. V roku 1946 sa tu začala stavať staničná budova, ktorá obsahovala: čakáreň, miestnosť pre službukonajúceho, pokladne, záchody a menší sklad. Budova bola spustená do prevádzky v lete 1948. Dnes sa táto budova využíva len ako čakáreň.
Autobusová doprava
Autobusová doprava začala jazdiť v roku 1951. V obci sa nachádzajú štyri autobusové zástavky. Najpoužívanejšia sa nachádza v strede obce, kde je vybudovaná aj otočka pre autobusy. Táto otočka bola postavená v roku 1987.
Remove ads
Pamiatky
- Rímskokatolícky kostol Michala archanjela, jednoloďová ranogotická stavba s kvadratickým presbytériom a predstavanou vežou z obdobia okolo roku 1300. Kostol sa nachádza v opevnenom areáli vo vývýšenej polohe uprostred obce. Z gotickej etapy sa zachovalo viacero detailov, dva pôvodné gotické portály a gotické okno s kružbou v presbytériu. V 17. storočí bol kostol ohradený obranným múrom. V 18. storočí došlo k barokovej úprave interiéru, z tejto úpravy pochádza kazateľnica a kamenná krstiteľnica.[5]
Kostol sv. Michala archanjela
Interiér kostola
Turizmus
Významným turistickým miestom je Jastrabská skala nad obcou Jastrabá. Je to prírodný ryolitový masív, rozkladajúci sa na ploche 8,46 ha a nachádza sa vo výške 683 m..Jastrabská skala sa nachádza v Kremnických vrchoch. V roku 1975 bola vyhlásená za prírodnú pamiatku. Je to chránené územie, ktoré pokrýva ryolitový masív.Jastrabská skala je pomenovaná podľa obce. Nachádza sa v hornej časti obce medzi Jastrabou a Bartošovou Lehôtkou. Okrem ryolitu sa tam nachádza aj andezit. V tejto lokalite sa nachádza aj perlit, ktorý je jeden z najkvalitnejších v strednej Európe. Tak ako všetky pohoria, Kremnických vrchov, aj Jastrabská skala vznikla sopečnou činnosťou.Na Jastrabskej skale rastie množstvo rastlín. Rastie tam napríklad tarica skalná, skalné ruže, ale i drieň, mahalebka, kukučka vencová, konvalinky... Okrem bylín je tu možné vidieť aj mnoštvo stromov. Napr. buky, duby, javory a lipy… Veľké duby sú tak isto chránené ako neživá príroda. Milovníci húb si tu prídu tiež na svoje. Ak budete mať šťastie zazriete aj lesnú zver, ako napr. sviňu lesnú (diviak), srny, jelene...Veľa ľudí pozná na Jastrabskú skalu aj nevyznačené chodníky, ktorými sa tam dá tiež ľahko dostať, ale turista, ktorý až tak toto okolie nepozná, by mal nasledovať žltú značku, ktorá ide z Bartošovej Lehôtky.
Chomok
Chomok je kopec, ktorý sa nachádza nad roľníckym družstvom. Na Jána sa tam stavia Jánska vatra. Je stadiaľ krásny výhľad na celú dedinu.
Ostrá hora
Ostrá hora je zdvojený čadičový kopec. Nachádza sa na juhovýchode Jastrabej. Ako Jastrabská skala, tak aj Ostrá hora vznikla sopečnou činnosťou. Cestou na Ostrú horu narazíte na Ostrohorskú, prameň, pri ktorom je vybudované jazierko v tvare srdca.Ostrá hora má tiež svoju flóru. Rastie tam napr. woodsia skalná, nátržník piesočný, skalná ruža... Živočíchy tu majú tiež svoje miesto, napr. rôzne druhy vtákov, lesná zver...
Remove ads
Pôsobili tu
- Peter Tomkuliak (* 1838 – † 1894), rímskokatolícky kňaz, publicista, národnokultúrny pracovník, zberateľ ľudových piesní.
- Karol Anton Medvecký (* 1875 – † 1937), etnograf, historik a cirkevný hodnostár, signatár Martinskej deklarácie.
Remove ads
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
Remove ads